Návrh Ficovej vlády zaslaný do Bruselu hovorí o zrušení špeciálnej prokuratúry

Vláda Roberta Fica pracuje s možnosťou, že by k 1. marcu úplne zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý vedie Daniel Lipšic. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý v piatok poslala Európskej komisii.

Denník N získal pracovnú verziu tohto návrhu, nemusí to byť ešte jeho konečná podoba.

Kým generálny prokurátor Maroš Žilinka by si po zmenách udržal funkciu, Daniel Lipšic by prišiel o post špeciálneho prokurátora, na ktorý bol zvolený do februára 2028. Ďalší prokurátori by išli zrejme na generálnu prokuratúru a ich prípady by mohli dostať prokurátori krajských prokuratúr. Prípady, ktoré sú už na Najvyššom súde, by mohla dostať generálna prokuratúra.

Verzií, ako chce štvrtá vláda Roberta Fica zasiahnuť do prebiehajúcich konaní, je v tomto momente zrejme viac. Môže ísť aj o zmeny Špecializovaného trestného súdu.

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková hovorí, že čítala koaličný návrh, v ktorom sú miernejšie úpravy špeciálnej prokuratúry. Juraj Šeliga z Demokratov zasa hovorí o zrušení špeciálnej prokuratúry aj Špecializovaného trestného súdu.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) neprezradil, čo presne chce vláda meniť. Ministerstvo tvrdí, že existuje viacero alternatív a návrh zverejní až v momente, keď na ňom bude zhoda.

O svojich plánoch v pondelok rokoval v Bruseli premiér Robert Fico, vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Boris Susko. Stretli sa s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom, Denníku N to potvrdila Európska komisia.

Premiér Fico o ceste do Bruselu neinformoval.

V piatok dostala Európska komisia už paragrafové znenie návrhu od Ficovej vlády, ktoré momentálne vyhodnocuje.

Čo je v návrhu: Presun prokurátorov pod Žilinku a prípadov krajským prokuratúram

Prípady prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry by sa podľa návrhu, ktorý má k dispozícii Denník N, rozdelili na krajské prokuratúry. Samotní prokurátori by sa stali súčasťou generálnej prokuratúry a tam by dostali za úlohu riešiť úplne iné prípady.

Napríklad prokurátorov špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu a Michala Šúreka, o ktorých premiér Fico už v opozícii hovoril ako o zveroch a vyháňal ich z práce, môžu na generálnej prokuratúre preložiť aj na legislatívny odbor a úplne ich odstrihnúť od dozorovania závažných káuz. Sú to prokurátori, ktorí dozorovali prípady Očistec či korupčné aféry Dušana Kováčika.

Pracovná verzia návrhu, ktorú má Denník N k dispozícii, neruší Špecializovaný trestný súd. Jeho fungovanie návrh prispôsobuje tomu, čo sa udeje po zrušení špeciálnej prokuratúry. Na súdne pojednávania by už nechodili prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ale prokurátori krajských prokuratúr.

Ak by návrh koalícia Smeru, Hlasu a SNS presadila, aj politicky citlivý prípad Očistec, v ktorom čelia obžalobe poslanec Smeru Tibor Gašpar a oligarcha blízky Robertovi Ficovi Norbert Bödör, by dostal na starosti prokurátor krajskej prokuratúry. Ten by teoreticky mohol podanú obžalobu zo súdu stiahnuť. Doposiaľ je totiž kauza zaseknutá; hlavné pojednávanie sa malo začať 4. decembra, ale súd termín opäť zrušil a teraz by sa malo začať až na budúci rok.

Progresívne Slovensko videlo miernejší návrh. Aj v tom je pánom prípadov Žilinka

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková hovorí, že čítala koaličný návrh, ktorý by priniesol zásahy do práce Úradu špeciálnej prokuratúry. Nehovorila o zrušení špeciálnej prokuratúry. Ani v návrhu, ktorý videla ona, nie sú zmeny v postavení Špecializovaného trestného súdu.

Plaváková vysvetľuje, že by podľa návrhu, ktorý videla, generálny prokurátor po novom prideľoval prípady, ktoré teraz rieši špeciálna prokuratúra, a rozhodoval by aj o námietkach voči týmto prokurátorom.

Maroš Žilinka podľa Plavákovej „bude mať v rukách možnosť zabezpečiť, aby konkrétne veci, ktoré spadajú pod ÚŠP, boli pridelené jemu podriadenému prokurátorovi a nie ÚŠP“. „Mal by takisto rozhodovať o námietkach zaujatosti voči špeciálnym prokurátorom a tým zabezpečiť, aby bol prípad pridelený jemu podriadenému prokurátorovi. Ak schvália návrh novely, ktorú som videla, bude to znamenať priame ohrozenie právneho štátu na Slovensku,“ povedala Plaváková.

„Je to de facto podriadenie špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúre. De facto to znefunkční špeciálnu prokuratúru,“ komentoval to predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska ďalej hovorila, že štvrtá vláda Roberta Fica chce spätne otvoriť aj prípady už odsúdených ľudí.

Fico v minulosti často kritizoval právoplatný rozsudok v prípade Dušana Kováčika, ktorý si odpykáva trest za korupciu osem rokov vo väzení. Už v opozícii hovoril, že sa k takýmto prípadom bude treba vrátiť. „V prípade Dušana Kováčika ide o politický monsterproces proti nevinnému človeku,“ vyhlasoval predseda Smeru pred rokom napriek usvedčujúcim dôkazom, ktoré počas súdneho procesu odzneli.

Michal Šimečka na tlačovej besede popoludní vyzval vládu, aby zverejnila svoj návrh – aby o ňom mohla prebehnúť odborná diskusia. Žiada aj zapojenie medzinárodnej Benátskej komisie do diskusií o návrhu. PS podľa neho iniciuje rokovania s Európskou komisiou.

Juraj Šeliga z Demokratov ešte predpoludním napísal, že má informácie o návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a aj Špecializovaného trestného súdu. Podľa bývalého poslanca by mohli novelu prijať v skrátenom legislatívnom procese a súd a prokuratúru by mohli zrušiť „fakticky“.

Taraba: Zrušenie alebo preradenie pod generálnu prokuratúru

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba z SNS minulý týždeň hovoril, že v prípade špeciálnej prokuratúry sú v hre dve možnosti – zrušila by sa alebo by z nej vznikol odbor generálnej prokuratúry. „Je na politickej dohode, ktorá z týchto dvoch alternatív bude. Ja som úplne okej s obomi. Ak by som to mal odhadnúť, tak pravdepodobnejšia je alternatíva, že sa začlení pod generálnu prokuratúru,“ vyhlásil Taraba.

V prípade oboch možností by o funkciu prišiel špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý je do funkcie zvolený do februára 2028.

„Všetky vyšetrovania budú stopnuté, sudcovia budú preradení, všetko sa zastaví, oni [Fico a spol.] budú môcť spokojne spávať,“ predpovedá Šeliga. Demokrati chcú kontaktovať Európsku komisiu.

Rýchlo cez skrátené konanie

Oklieštenie špeciálnej prokuratúru aj súdu môže byť v Bruseli mimoriadne citlivo vnímané a práve z obavy, aby vláda nenarazila na Úniu, že koná v rozpore s princípmi právneho štátu, sa pravdepodobne dopredu pýta na jej názor. Ak by Brusel vyhodnotil zásahy ako porušenie princípov, mohli by Slovensku hroziť sankcie.

Zmeny chce Ficova vláda podľa informácií Denníka N presadiť rýchlo cez skrátené legislatívne konanie. To znamená, že zmenu by mohol odsúhlasiť parlament počas niekoľkých nasledujúcich dní.

Na ich zrušenie má koalícia Smeru, Hlasu a SNS dosť hlasov. Vládna koalícia má 79 poslancov, na schválenie návrhu stačí 76.

Vláda už avizovala, že chce presadiť zníženie trestov za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť, tiež sa chystá upraviť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti po tom, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok narazil pri odstavovaní vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. Podľa Tarabu by chcela koalícia ešte na decembrovej schôdzi parlamentu schvaľovať zmeny týkajúce sa chránených oznamovateľov.

Keď sa premiér Fico dostal k moci, hneď na svojom prvom rokovaní v Bruseli koncom októbra na stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou kritizoval Komisiu, že „odignorovala hrubé porušovanie ľudských práv a zneužívanie trestného práva proti opozícii na Slovensku“.

„Informoval som, že nová vláda pripravuje ako odpoveď na toto zneužívanie zásadné zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku a že by som privítal konzultácie o týchto zmenách, s čím predsedníčka EK súhlasila,“ napísal vtedy Fico v statuse bez podrobností.

Už v predvolebnej kampani rezonovalo, čo Fico a spol. spravia v oblasti právneho štátu, ak sa im podarí vyhrať voľby a dostať sa k moci – ako zakročí voči polícii, prokuratúre a súdom, ktorým sa mesiace vyhrážal pre politicky citlivé kauzy.

Fico na poľovníckej chate: Pomsta musí mať mieru aj kvality, aj inteligencie

Zrušenie špeciálnej prokuratúry a súdu spomínal bývalý minister vnútra Robert Kaliňák na odpočúvanej poľovníckej chate koncom leta 2021 v prítomnosti oligarchu blízkeho Smeru Miroslava Bödöra. Fico na chate zase rozoberal, ako sa chystá na pomstu.

„Chlapci, ja som na všetko pripravený a chcem vám povedať, že ja si napriek tomu, že som strašne uťahaný, je toho veľa, lebo ťahám veci od rána do večera aj za všetkých, ja si nechávam desať percent na pomstu. Lebo mne tiež teda ubližujú strašným spôsobom, mojej rodine,“ hovoril Fico v prepise odpočúvania.

V čase týchto schôdzok Fica a spol. boli ešte vo vyšetrovacej väzbe bývalý policajný prezident, súčasný poslanec Smeru Tibor Gašpar a Bödörov syn Norbert.

Gašparov syn, advokát a terajší štátny tajomník rezortu spravodlivosti Pavol Gašpar, na chate odpovedal Ficovi, že si na pomstu necháva 110 percent.

„Tá pomsta musí mať nejakú mieru aj kvality, aj inteligencie,“ upozorňoval Fico. Bödör starší mu vravel: „Robo, vždy si bol k nim taký tolerantný.“

Ako si to v Smere predstavovali, naznačuje citát Kaliňáka z chaty. „To všetko, čo sa tu dnes deje, má životnosť tri roky. Potom normálne príde akože rehabilitačný proces, kde sa normálne prijme špeciálny zákon o porušovaní ľudských práv v časoch Igora Matoviča, všetky pokuty sa zrušia, čo ľudia dostali za rúška, a všetky veci pôjdu do p..e […]. Špecializovaný (súd – pozn. red.) sa zruší a všetko pôjde do p..e.“

Ficovi počas minulého volebného obdobia prvýkrát v živote hrozil pobyt za mrežami. Súd sa napokon návrhom na jeho väzobné stíhanie v kauze Súmrak nezaoberal, lebo to nepovolil parlament, podržali ho Sme rodina a dve poslankyne OĽaNO. Putá však mal už jeho najbližší spolupracovník Robert Kaliňák, ktorý vo vyšetrovacej väzbe strávil tri týždne.

Prípad Súmrak, v ktorom Fica a Kaliňáka zbavila obvinenia generálna prokuratúra pomocou paragrafu 363, sa stále vyšetruje, a preto nemajú istotu, že nebudú trestne stíhaní. Podstatou prípadu sú podozrenia, že zneužívali políciu a finančnú správu na boj proti politickým súperom.

Na čom robí špeciálna prokuratúra a čo by mohlo byť s prípadmi súdu

Vláda už pristúpila k čistkám v polícii. „Zviazanie rúk“ policajným vyšetrovateľom ovplyvňuje aj špeciálnu prokuratúru, pretože jej práca vychádza najmä z odhalení polície.

Jednoducho povedané, sama nerozpletá korupčnú chobotnicu a neodhaľuje zločincov. Jej úlohou je dohliadať na to, aby policajti v súlade so zákonom vyšetrovali podozrenia, boli dodržiavané práva obvinených, a rozhoduje, či sa získalo dosť dôkazov na to, aby trestne stíhaní išli pred súd.

Za najväčší zásah by sa považovalo úplné zrušenie špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Fico pritom tieto inštitúcie v roku 2009 udržal napriek odporu vtedajšieho koaličného partnera Vladimíra Mečiara.

Bývalá koalícia na čele s OĽaNO sa zaoberala ústavnou ochranou týchto orgánov, napokon to nepresadila. Na ich zrušenie preto stačí zmena obyčajného zákona, teda 76 hlasov, a nie až 90 hlasov, ktoré treba na ústavné zmeny.

Ak by došlo k zrušeniu špeciálneho súdu, ako to Kaliňák pripúšťal na odpočúvanej chate, všetky rozpojednávané kauzy, medzi ktorými sú aj veľké prípady Dobytkár či Mýtnik s obžalovanými oligarchami Martinom Kvietikom a Jozefom Brhelom, by museli prerozdeliť na iné súdy a sudcovia, ktorým by pripadli, by ich museli pojednávať od začiatku, nanovo by museli predvolávať aj svedkov.

Rébusom by bolo, kde by skončili terajší sudcovia špeciálneho súdu a či by mohli ďalej robiť trestné veci. Ak by dostali agendu, ktorú nikdy v živote nerobili, napríklad obchodné spory, mohlo by ich to prinútiť k odchodu z justície.

Ako môže reagovať Brusel

Rušenie špeciálneho súdu a prokuratúry by bolo citlivo posudzované v zahraničí, a to najmä v spomínanej Európskej únii.

Problém to môže byť aj preto, že špeciálnu prokuratúru odobrili inštitúcie EÚ ako akýsi „príbytok“ pre piatich európskych delegovaných prokurátorov, ktorí sa u nás môžu zaoberať napríklad podvodmi s eurofondmi.

Teraz je otázne, ako zareaguje Brusel. Nedá sa vylúčiť, že ak by sa Slovensko odhodlalo k ich úplnému zrušeniu, mohlo by po takomto kroku čeliť žalobe za porušenie zmluvy, hrozilo by poškodenie reputácie a obmedzenie eurofondov.

Zánik špeciálnej prokuratúry bol veľkou témou v Bulharsku, najchudobnejšej krajine EÚ, v ktorej sa komplikuje boj s korupciou. Vyvstáva preto otázka, či by Smer riskoval takýto konflikt s EÚ.