Denník N„Pláva“ v dunách a nepotrebuje piť vodu. Vedci objavili jedinečné zviera považované za vyhynuté

Matej OndrišekMatej Ondrišek
2Komentáre
Zlatokrt Wintonov. Foto - TASR/AP
Zlatokrt Wintonov. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Ich pátranie trvalo dva roky a zahŕňalo nekonečný počet prechádzok s borderskou kóliou Jessie. Vedci úzkostlivo sledovali každý jej pohyb a vždy, keď Jessie zachytila stopu, odobrali vzorku pôdy.

Hľadali zlatokrta Wintonovho (Cryptochloris wintoni) – drobného slepého cicavca, ktorého naposledy videli živého v roku 1936. Výskumníci z organizácie Endangered Wildlife Trust a z Pretórijskej univerzity ho však teraz opäť objavili. Výsledky svojho výskumu zverejnili v časopise Biodiversity and Conservation.

Zlatokrty sú jedinečné zvieratá žijúce v subsaharskej Afrike. Vzhľadom aj spôsobom života sa podobajú na krty, ale nie sú s nimi príbuzné. Názov dostali podľa svojej trblietavej srsti, hoci nie všetky druhy sú sfarbené do zlatista.

Vedci rozoznávajú 21 druhov zlatokrtov, z ktorých niektoré sú bežné a iné kriticky ohrozené. Zlatokrta Wintonovho roky považovali za vyhynutého, no tohtoročné fotografie živého jedinca na pláži v Port Nolloth na západnom pobreží Juhoafrickej republiky dokázali opak.

Terénny výskum sa uskutočnil v roku 2021 a výskumníci už vtedy tušili, že zlatokrt Wintonov nevyhynul.

Keďže sa však veľmi podobá na iné druhy zlatokrtov, s definitívnym potvrdením museli čakať do roku 2022, kým im juhoafrické múzeum poskytlo vzorku DNA starú niekoľko desaťročí na porovnanie. Sekvencie DNA sa zhodovali.

„Bolo vzrušujúce byť súčasťou tímu, ktorý pátral po druhu považovanom za vyhynutý. To, že sme jedného našli, bolo skvelým bonusom na záver,“ povedala podľa denníka The Guardian ochranárka z Endangered Wildlife Trust Esther Matthewová.

Pátranie ako z detektívky

Pátranie po zlatokrtovi bolo mimoriadne zložité, čo vyplýva z jeho jedinečnosti a spôsobu života. Zlatokrty vylučujú olejnatý sekrét, ktorý im mastí srsť a vďaka ktorému sa dokážu pohybovať v pieskových dunách spôsobom, ktorý pripomína plávanie.

To znamená, že zlatokrty si nevytvárajú také tunely ako u nás žijúci krt podzemný, čo sťažovalo pátranie.

Zlatokrty sú úplne slepé, ich oči sú potiahnuté kožou a žijú takmer výlučne pod zemou. Pri pohybe sa spoliehajú najmä na výnimočný sluch a schopnosť vnímať vibrácie nad povrchom. Aj preto bolo pátranie zložité.

Výskumníci pri práci v teréne denne nachodili aj 18 kilometrov a zozbierali viac než sto vzoriek pôdy. Tie potom testovali na prítomnosť environmentálnej DNA (eDNA), teda stôp buniek, moču, výkalov či slizníc, ktoré po sebe zlatokrty zanechávajú pri pohybe v dunách.

Esther Matthewová výskum prirovnala k „pátraniu z detektívnych románov“. Bodku za ním dalo nájdenie živého jedinca.

Ochranárska skupina Re:wild zaradila zlatokrta Wintonovho na zoznam 25 najhľadanejších druhov považovaných za vyhynuté. Je už jedenástym druhom, ktorý sa podarilo nájsť.

Zlatokrty sa živia hmyzom a sú dobre prispôsobené na život pod zemou. Majú silné predné končatiny, s pomocou ktorých odhŕňajú piesok.

V noci sú za potravou schopné prejsť veľkú vzdialenosť. Napríklad drobný zlatokrt Grantov (Eremitalpa granti) dokáže podľa Re:wild za 24 hodín prejsť 6 kilometrov.

Zaujímavosťou tiež je, že väčšina druhov zlatokrtov nepotrebuje piť vodu. Majú výkonné obličky a pomalý metabolizmus, vďaka čomu dokážu prežiť v suchom a horúcom podnebí.

Počas extrémnych teplôt alebo odpočinku sú zlatokrty schopné svoje telo prepnúť do stavu strnulosti, keď znížia svoju telesnú teplotu a ešte viac spomalia metabolizmus, čím znížia svoju spotrebu energie.

Nádej pre ďalšie stratené druhy

Zlatokrty v závislosti od druhu dorastajú do dĺžky 8 až 20 centimetrov. Na také malé zviera rodia netradične málo mláďat – jedno až tri – a pri zabezpečovaní prežitia druhu volia takzvanú K-stratégiu.

Znamená to, že zlatokrt kladie vyšší dôraz na kvalitu a konkurencieschopnosť potomstva než na kvantitu. Dospelé jedince sú samotárske a agresívne si bránia svoje teritórium.

Z 21 druhov zlatokrtov je 11 ohrozených. Zlatokrt Wintonov po znovuobjavení získal status kriticky ohrozeného druhu.

Populácie zlatokrtov najviac ohrozuje ťažba piesku, diamantov či kremenca, ktorá ničí ich prirodzený habitat. Takisto ich ohrozuje neekologické poľnohospodárstvo, urbanizácia či mačky a psy, ktoré ich lovia.

Výskumníci, ktorí objavili zlatokrta Wintonovho, sú však presvedčení, že v oblasti mesta Port Nolloth žije zdravá populácia. Od začiatku výskumu v roku 2021 objavili v blízkom okolí ešte štyri ďalšie populácie tohto druhu.

„Potrebujeme identifikovať tieto oblasti, aby sme tam mohli zacieliť ochranárske úsilie a zaistiť existenciu stabilných populácií,“ povedal pre The Guardian bývalý terénny pracovník Endangered Wildlife Trust Jean-Pierre Le Roux.

Ochranár z organizácie Cobus Theron bol dlhodobo presvedčený, že zlatokrt Wintonov naďalej žije, hoci veľa vedcov druh označilo za definitívne vyhynutý. Tvrdí, že skúmanie environmentálnej DNA môže pomôcť objaviť aj ďalšie druhy považované za vyhynuté.

„Nielenže sme vyriešili rébus, ale taktiež sme uspeli s analýzou eDNA, čo teraz otvára veľký počet nových príležitostí – nielen pre zlatokrty, ale aj pre iné stratené či ohrozené druhy,“ citoval vedca The Guardian.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].