Denník N

Nad Slovenskom sa bude opäť dať vidieť polárna žiara. Ako vzniká a kde sa dá sledovať?

Polárna žiara vo Fulianke pri Prešove 5. novembra 2023. Foto - TASR/Veronika Mihaliková
Polárna žiara vo Fulianke pri Prešove 5. novembra 2023. Foto – TASR/Veronika Mihaliková

Posledné častice z tohtotýždňových výbuchov na Slnku by mali k Zemi priletieť okolo polnoci z piatka na sobotu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedci počas tohto týždňa zaznamenali sériu silných výbuchov na Slnku. Hmota, ktorú „obal“ Slnka vyvrhol, následne cestovala k Zemi približne 2 a pol dňa.

Posledný balík nabitých častíc by mal k Zemi doraziť okolo polnoci piatka 1. decembra a spôsobiť relatívne silnú geomagnetickú búrku.

Podľa astronóma Jána Svoreňa by búrka s takouto silou nemala ohroziť naše satelity ani elektroniku, no je možné, že vďaka nej bude zo Slovenska pozorovateľná polárna žiara.

Ak to neprekazí počasie.

Zatiaľ posledná silná geomagnetická búrka z 5. novembra spôsobila, že polárnu žiaru bolo vidieť nielen zo Slovenska, ale až z juhu Grécka či Turecka.

Takéto javy budú nasledujúci rok pravdepodobne čoraz častejšie, keďže Slnko sa blíži k maximu 11-ročného cyklu svojej aktivity.

Slnečné explózie

Geomagnetické búrky sú poruchy magnetického poľa Zeme spôsobené silným vyvrhovaním slnečnej plazmy.

„Z oblasti, ktorá pripomína ‚bublajúci povrch‘ Slnka, dokáže uniknúť veľká časť energie, ktorá sa v jeho jadre vytvorí,“ vysvetlil pre Denník N v minulosti riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry.

Nad ňou sú vyššie časti slnečnej atmosféry až po takzvanú obálku Slnka, ktorou je slnečná koróna. V nej môže dochádzať k erupciám, pri ktorých sa uvoľnia nielen najmenšie zložky svetla – vysokoenergetické fotóny, ale vyletia z nej aj ionizované častice.

Obraz Slnka pozorovaný v extrémnej ultrafialovej oblasti spektra. Zdroj – NASA/SDO (AIA)

Keď 28. novembra vybuchla slnečná škvrna AR3500, vytvorila podľa portálu iMeteo masívnu slnečnú erupciu triedy M 9,8. Ide o takmer najvyššiu možnú hodnotu, akú môže slnečná erupcia v triede M dosiahnuť. Po nej prichádza trieda X, ktorá sa používa pre najsilnejšie slnečné erupcie.

„Pulz extrémneho ultrafialového žiarenia dokonca zatemnil krátkovlnnú rádiovú komunikáciu naprieč južným Tichým oceánom a časťami Ameriky. Námorníci a amatéri rádiových sietí si mohli všimnúť stratu signálu na frekvenciách pod ~20 MHz až hodinu po erupcii,“ píše iMeteo.

Explózia zároveň vyvrhla prúd nabitých častíc, takzvaný slnečný vietor, priamo na Zem. „Takéto častice letia rýchlosťami okolo 600 až 2 000 km za sekundu. Preto im to trvá približne 2,5 dňa. Svetlu to trvá pri rýchlosti 300 000 km za sekundu len 8 minút,“ hovorí astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu.

Špekulovalo sa aj o tom, že tento výron môže so sebou strhnúť jeden z niekoľkých pomalších prúdov už vyvrhnutých častíc a vytvoriť takzvaný kanibalský prúd. Ten by mohol mať dosť energie na to, aby spustil na Zemi geomagnetickú búrku so silou G3.

Takáto búrka môže spôsobiť výpadky satelitných technológií, vrátane rádiového, internetového či mobilného signálu. Astronóm Svoreň však hovorí, že momentálne to už nevyzerá na erupciu, ktorá by na Zemi mohla spôsobiť nejaké veľké problémy.

Pravdepodobnejší je populárny nebeský úkaz – polárna žiara.

Ako vzniká polárna žiara a kde ju sledovať?

Keď k nám zo Slnka okolo polnoci dorazí posledný „balík“ elektricky nabitých častíc

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie