Mirek Tóda
Tomáš Čorej
Mníchovské letné olympijské hry v roku 1972 zásadne zmenili izraelský postoj k teroristom, ktorí našli útočisko v zahraničí.
Po desivom masakri izraelských olympionikov sa rozbehla masívna kampaň atentátov po celom svete. Odvtedy sa už žiaden terorista, ktorý sa podieľal na zabíjaní Židov, nemal cítiť bezpečne. A to bez ohľadu na to, kde sa nachádzal.
Keď teroristi z palestínskej skupiny Čierny september zaútočili 5. septembra 1972 na izraelských športovcov a 11 z nich zavraždili, Golda Meir sa ocitla pred ťažkou dilemou.
Masaker počas olympiády vtedajšiu izraelskú premiérku veľmi silno traumatizoval a vedela, že Izrael bude musieť tvrdo zareagovať. Keď za ňou prišli dvaja penzionovaní generáli, pričom jedným z nich bol jej poradca pre boj s terorizmom Aharon Jariv, chvíľu váhala, či má ich návrh podporiť.
Zoznam Goldy Meirovej a jej výčitky Európanom
Nakoniec sa však rozhodla pre ráznu odvetu a prijala ich návrh: izraelské tajné služby identifikujú vodcov Čierneho septembra, lokalizujú ich a zlikvidujú bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú.
Meirovú sklamali európske krajiny, ktoré reagovali na časté teroristické útoky proti Židom pomerne laxne. A mníchovský masaker, o ktorom Steven Spielberg neskôr natočil film, jej postoj len pritvrdil.
Ukážka z filmu Mníchov o izraelskej odvete
„Pošlite chlapcov do akcie,“ povedala nakoniec Meir izraelským generálom.
Rozprávala o svojich desivých spomienkach na holokaust a tragických dejinách židovského národa, ktoré sprevádzalo prenasledovanie a pogromy. Za to, čo sa dialo, podľa nej mohli Európania.
„Prevašu váhavosť a tichý súhlas bude terorizmus postupovať a vy za to zaplatíte. Doteraz ste boli príliš tolerantní, čo pramení z antisemitizmu, ktorý nebol úplne vykorenený,“ povedala neskôr Meir v rozhovore pre taliansky týždenník L’Europeo.
Akciu nazvali Boží hnev a rozbehli sa tak úspešné atentáty proti teroristom v krajinách ako Francúzsko, Taliansko, Grécko, Cyprus či Libanon. Niektoré sa však skončili aj fiaskom, čo zásadne poškodilo medzinárodnú povesť Izraela.
Napríklad, keď v nórskom Lillehammeri agenti Mossadu omylom zavraždili nevinného marockého čašníka, ktorého si poplietli s hľadaným teroristom. Päť izraelských agentov vtedy na čas skončilo vo väzení.
„Pokiaľ išlo o plánovanie likvidácie ľudí, Golda mala rozpaky,“ pripustil jej poradca pre boj s terorizmom. „Nič iné sa však nedalo robiť,“ dodal Aharon.
História cielených atentátov na teroristov po celom svete tak získala úplne novú dimenziu.
Netanjahu: lídrov Hamasu zabijeme kdekoľvek
V roku 2023 stojí vedenie izraelského štátu pred veľmi podobnou dilemou. Ako sa vyrovnať s teroristickým hnutím Hamas, ktoré 7. októbra spustilo v izraelských obydliach krvavé masakre, unieslo dve stovky rukojemníkov a traumatizovalo tým celý národ.
Pri koordinovaných útokoch zomrelo približne 1200 ľudí a nasledovala tvrdá odvetná reakcia, ktorá si na palestínskej strane podľa tamojších zdravotníckych predstaviteľov vyžiadala už viac ako 14 800 obetí, medzi nimi mnohých detí a žien.
Izrael tvrdí, že asi 50 veliteľov na strednej úrovni a 5-tisíc bojovníkov Hamasu už zlikvidoval.
Vojna Izraela proti Hamasu vstupuje do novej fázy
Po krátkom prímerí, ktoré sprevádzali výmeny izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov v pomere jeden za troch, vojna v Pásme Gazy od piatka pokračuje v plnej sile.
Izraelská armáda po siedmej hodine miestneho času ohlásila, že Hamas porušil prímerie, keď začal po siedmich dňoch opäť ostreľovať mestá na juhu krajiny. Počas dňa rakety smerovali na mestá Ašdod, Aškelon či Sderot, ale neskôr aj na Tel Aviv.
Izrael zareagoval útokmi, ktoré sa sústreďujú predovšetkým na severnú časť juhu Pásma Gazy. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na mesto Chán Júnis, kde za posledný deň Izraelčania zasiahli 400 cieľov.
V úvodných týždňoch pozemnej invázie odrezali sever regiónu od juhu a de facto nad ním prevzali kontrolu, hoci Hamas naďalej kontroluje malé územie vrátane východu mesta Gaza.
Biden varuje pred vstupom na juh
Od vlády Benjamina Netanjahua zaznievalo, že ak chce splniť jeden zo základných cieľov ofenzívy – poraziť Hamas –, bude musieť rozšíriť boje aj na juh. V posledných týždňoch tam ušiel približne milión Palestínčanov a okrem civilistov zrejme aj časť ozbrojencov z teroristických skupín.
Lenže viacerí zahraniční aktéri Izraelčanov varujú, že ich útoky na juhu nemôžu prebiehať ako na severe, pretože by si vyžiadali obrovské civilné straty. BBC píše, že Spojené štáty na čele s prezidentom Joeom Bidenom hovoria svojim izraelským partnerom, aby pri ochrane civilistov vyvíjali väčšie úsilie.
Denník The Guardian v analýze spomína, že izraelská vojenská stratégia môže „ešte zhoršiť už teraz zúfalú situáciu“. Podľa Izraela v severnej časti Gazy naďalej operuje sedem až štrnásť práporov, pričom na juhu ich je ďalších desať.
Izraelská armáda tvrdí, že vojna „vstupuje do novej fázy“, v ktorej namiesto masívneho bombardovania bude klásť dôraz na limitované útoky, ktorým budú predchádzať výzvy na evakuáciu. Táto fáza konfliktu zrejme bude trvať dlhšie ako boje na severe.
V piatok ráno takto zhadzovala letáky v Chán Junis, ktoré sa stalo „nebezpečnou bojovou zónou“. Izrael tvrdí, že sa tam momentálne nachádza velenie Hamasu na čele s Jahjom Sinvárom, a vyzýva Palestínčanov, aby sa presunuli do Rafáhu na hranici s Egyptom. Mnohí pritom ušli do Chán Junisu zo severu.
The IDF publishes the Evacuation Zone Map to help Gaza's residents orient themselves and reach safer areas when Israel strikes Hamas's positions.
The map includes numbered zones so civilians can be told, in real time, which areas to evacuate.https://t.co/tly0JGorVu pic.twitter.com/edyzFafhbq
— Israel War Room (@IsraelWarRoom) December 1, 2023
Neznesiteľné životné podmienky
Humanitárne organizácie tvrdia, že situácia na mieste je kritická: Jason Lee zo Save the Children vyhlásil, že v úkryte pre tisíc ľudí sa v meste skrývalo 35-tisíc osôb.
Zatiaľ čo na severe izraelská armáda podľa miestnych úradov zničila zhruba 60 percent budov, v Chán Junis sa doterajšie odhady zatiaľ pohybujú okolo desiatich až pätnástich percent. BBC reportuje, že podľa satelitných snímok bolo dokopy zničených 98-tisíc budov.
Počas dočasného prímeria do Pásma Gazy dočasne prúdilo zvýšené množstvo humanitárnej pomoci, hoci ani to podľa šéfa OSN Antonia Guterresa nebolo dostatočné. OSN tvrdí, že od piatka sa dodávky zastavili.
Izrael trvá na tom, že bude v bojoch pokračovať do zničenia Hamasu, a Haarec informuje, že ho v tomto pláne „za zatvorenými dverami podporuje prakticky každý arabský líder“, hoci verejne vyzývajú na trvalé zastavenie bojov.
Je však možné, že v nasledujúcich dňoch ešte dôjde k časovo obmedzenému prímeriu: v Pásme Gazy naďalej ostáva zhruba 130 rukojemníkov vrátane jedenástich cudzincov najmä z Thajska.
Predovšetkým diplomati zo Spojených štátov a z Kataru tlačia na ďalšiu dohodu, ktorú pripúšťa aj izraelská vláda.
Rozhodnutie na úrovni izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a vedenia tajných služieb o cielenom zabíjaní palestínskych teroristov z Hamasu medzitým už padlo.
Ako zistil americký denník Wall Street Journal, izraelské tajné služby sa pripravujú na zabitie lídrov Hamasu po celom svete, keď sa vojna v Gaze utíši.
Izraelská armáda opätovne rozbehla útočné operácie na severe Pásma Gazy a podľa Financial Times je pripravená na dlhú vojnu. Pozemná operácia v Pásme Gazy by mohla trvať aj viac ako rok.
„Bude to veľmi dlhá vojna… Momentálne nie sme ani v polovici dosiahnutia našich cieľov,“ povedal pre FT nemenovaný predstaviteľ oboznámený s vojnovými plánmi. Medzi nimi je napríklad aj likvidácia troch veliteľov Hamasu – Jahju Sinvára, Muhammeda Dífa a Marwana Issu.
Zároveň chcú Hamas totálne poraziť a zničiť jeho kapacity vládnuť nad týmto úzkym preľudneným územím pri Stredozemnom mori.
Cielené zabitie lídrov Hamasu v zahraničí má byť paralelným cieľom.
Dlhá história atentátov v zahraničí
Izraelské tajné služby chcú dolapiť lídrov Hamasu v krajinách, ako sú Libanon, Turecko či Katar, ktorý doteraz pôsobil ako sprostredkovateľ dohody o výmene rukojemníkov. V malej krajine Perzského zálivu, ako píše WSJ, bol Hamas aktívny dlhodobo a v Dohe mal dokonca svoj politický úrad.
Práve tam pritom vyjednávali o prímerí šéfovia Mossadu a CIA.
Metódy atentátov boli za posledné desaťročia rôzne. Ako pripomína americký denník, v Bejrúte nasadili agenta, neskoršieho premiéra Ehuda Baraka prezlečeného za ženu, v Dubaji sa komando tvárilo ako skupina turistov s tenisovými raketami, v Sýrii zaútočili na lídra Hizballáhu výbušninou v aute a v Iráne napríklad zlikvidovali jadrového vedca pomocou na diaľku riadenej pušky.
„Nariadil som Mossadu, aby konal proti hlavám Hamasu, nech už sa nachádzajú kdekoľvek,“ povedal Netanjahu podľa zdrojov WSJ zo zahraničnej tajnej služby.
V Pásme Gazy sa už lov na bojovníkov Hamasu začal. Na čele zoznamu je líder Hamasu Chalíd Mišál a politický šéf hnutia Ismail Haníja. Izraelských politikov nahnevalo video, na ktorom oslavujú a modlia sa v jednom zo svojich úradov.
Izrael svojou odpoveďou, samozrejme, riskuje konflikt s krajinami, ktoré doteraz poskytovali útočisko organizáciám ako palestínsky Hamas či libanonský Hizballáh fungujúci s podporou Iránu.
Cielené zabíjanie v zahraničí však, ako dodáva WSJ, môže porušovať medzinárodné právo a Izrael môže vystavovať riziku odvetnej reakcie, hoci v minulosti Izrael, ale aj iné krajiny v podobných prípadoch následky prekonali.
Proti nápadu cieleného zabíjania v zahraničí sa vyjadril aj bývalý šéf Mossadu Efraim Halevy – vraždy lídrov Hamasu podľa jeho slov nezastavia hrozbu a len podnietia odhodlanie ich nasledovníkov.
„Prenasledovanie Hamasu v celosvetovom meradle a snaha systematicky odstrániť všetkých jeho vodcov z tohto sveta je túžbou po pomste, nie túžbou dosiahnuť strategický cieľ,“ citoval Halevyho Wall Street Journal.
Fiasko v Jordánsku Hamas len posilnilo
Zakladateľa Hamasu Mišála sa pritom už raz Netanjahu, keď sa stal prvý raz premiérom, pokúsil dať zabiť a nedopadlo to pre izraelské tajné služby dobre.
Izraelské komando vtedy vystupovalo v Jordánsku ako skupina kanadských turistov. Na Mišála zaútočili pred jeho kanceláriou v Ammáne tak, že mu nastriekali toxín do ucha. Časť komanda pritom chytili.
Mišál upadol do kómy a ako píše WSJ, Jordánsko začalo hroziť, že ukončí historickú mierovú zmluvu s Izraelom z roku 1994. Vyzeralo to veľmi vážne.
„Vtedajší prezident Bill Clinton naliehal na Netanjahua, aby ukončil krízu tým, že pošle svojho šéfa Mossadu do Ammánu s protilátkou, ktorá zachránila Mišálovi život. Izrael potom zaistil slobodu pre svojich agentov v Jordánsku vďaka tomu, že súhlasil s prepustením duchovného vodcu Hamasu Jásina a 70 ďalších palestínskych väzňov,“ pripomenul dosah nevydarenej akcie americký denník.
Mišál to považoval za „bod obratu“, ktorý pomohol posilniť Hamas.
Amos Jadlin, penzionovaný generál, ktorý kedysi viedol vojenskú tajnú službu, však rozhodnutie ísť po lídroch Hamasu aj v zahraničí chváli. Vyžaduje si to spravodlivosť, tvrdí.
Ako pripomína americký denník, niet krajiny, ktorá by v tom mala také skúsenosti ako Izrael. Od druhej svetovej vojny podľa znalca izraelských tajných služieb Ronena Bergmana podnikol viac ako 2700 takýchto operácií.
Názory na efektivitu v boji proti terorizmu sa dodnes líšia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
