Vláda mení prokuratúru bez Žilinku, predseda SNS Danko vraví, že zrušia aj špeciálny súd. V Bulharsku to už spravili

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevie, ako si vláda Roberta Fica predstavuje zrušenie špeciálnej prokuratúry a u koho by mali skončiť jej prípady vrátane politicky citlivých káuz.

„Generálnej prokuratúre nie sú známe plány vlády týkajúce sa zmeny organizácie prokuratúry, preto sa v súčasnosti k uvedenému nie je možné bližšie vyjadriť,“ povedala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vedie člen Smeru Boris Susko, pritom hovorí, že o pripravovaných zmenách „vedie diskusiu s odborníkmi, ktorej cieľom je riešenie systémovej zaujatosti špecializovaných inštitúcií“. Návrh zverejnia, až keď na ňom bude zhoda, podľa ministerstva prichádza do úvahy viac alternatív.

S kým ministerstvo vedie odbornú diskusiu, nie je jasné. Zo stanoviska Žilinku vyplýva, že s ním nie. Generálny prokurátor pritom bude kľúčovou osobou, ktorá v praxi dorieši rozpustenie špeciálnej prokuratúry.

Jasné je to, že lídri Smeru, Hlasu a SNS sa zhodujú, že špeciálna prokuratúra skončí, a to znamená zásadnú zmenu vo fungovaní trestného systému. Premiér Robert Fico (Smer) hovoril, že vláda o tom bude rokovať už v stredu. Koalícia chce zmeny presadiť ešte pred Vianocami.

Špeciálna prokuratúra by mala úplne skončiť k 1. marcu 2024. Podľa pracovnej verzie návrhu, ktorý vláda v piatok poslala do Bruselu a Denník N ho má k dispozícii, prípady špeciálnej prokuratúry prejdú na krajské prokuratúry, ktoré spadajú pod Žilinku, a prokurátori zo špeciálnej prokuratúry sa zaradia priamo na generálnu prokuratúru, kde by mali dostať inú agendu.

Pellegrini o garantovi spravodlivosti Žilinkovi

O tom, že Maroš Žilinka bude pri týchto zmenách kľúčový, v nedeľu hovoril predseda Hlasu a šéf parlamentu Peter Pellegrini. „Pre mňa nie je žiaden problém, ak sa nájde spôsob, že sa po tridsiatich rokoch v našom právnom systéme Úrad špeciálnej prokuratúry nebude vyskytovať, pretože to nepovažujem za nič dôležité a vážne. Pokiaľ generálny prokurátor ako hlavný, ktorý bdie nad spravodlivosťou, bude garantovať, že to zvládnu aj bez tohto orgánu,“ vyhlásil Pellegrini v relácii TA3 V politike.

Len na spresnenie Pellegriniho výroku – špeciálna prokuratúra na Slovensku funguje od roku 2004, teda ani nie dvadsať rokov.

Čo je však podstatné – nik z vlády v tejto chvíli s generálnou prokuratúrou nerieši, či krajské prokuratúry majú šancu zvládnuť, ak odrazu na stôl dostanú prípady po špeciálnej prokuratúre. Nejde len o exponované kauzy vplyvných ľudí, ale aj náročné prípady zločineckých skupín či zložitých ekonomických podvodov, ktoré buď vyšetrujú, alebo ich už pojednávajú súdy. Mnohé takéto spisy majú stovky až tisíce strán.

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje, že koalícia doposiaľ nezverejnila návrh zmien na prokuratúre a Robert Fico išiel minulý týždeň do Bruselu rokovať o chystaných zmenách bez toho, že by to vopred verejne oznámil.

„Demontáž právneho štátu vláda pripravuje naďalej potichu. Je to škandalózne a nebezpečné. Preto hneď, ako bude zrejmé, že pretlačili zásah voči Úradu špeciálnej prokuratúry cez skrátené legislatívne konanie, podáme ústavnú sťažnosť,“ ohlásil predseda PS Michal Šimečka. Podľa nich nie je zákonný dôvod, aby sa takáto zásadná zmena schvaľovala zrýchlene.

Zánik súdu v Bulharsku

Strany vládnej koalície Smer, Hlas a SNS začali špeciálnu prokuratúru a súd spochybňovať po voľbách v roku 2020, keď sa začalo s vyšetrovaním korupcie na najvyšších miestach.

V tom dianie na Slovensku pripomína to, čo už zažili v Bulharsku. Keď sa tam vyšetrovania začali dotýkať vplyvných ľudí aj na najvyšších poschodiach, najchudobnejšou krajinou Európskej únie to zatriaslo. Proti korupcii vo veľkom začali protestovať obyvatelia. Pred zhruba tromi rokmi vychádzali do ulíc a dávali najavo, že im korupcia prekáža.

Korupčnými škandálmi, ale aj trestaním zločineckých skupín sa zaoberal tamojší Špecializovaný trestný súd. Vlani na jar ho zrušili. Kritici tohto kroku hovorili, že z toho budú profitovať oligarchovia a skorumpovaní politici, nie bulharskí občania. Podobná kritika teraz zaznieva na Slovensku po tom, čo vládna koalícia zvažuje rovnaký krok.

Beztrestnosť pre Roberta Fica a spol.?

Predseda SNS Andrej Danko v nedeľu v relácii Na telo televízie Markíza povedal, že sa má okrem špeciálnej prokuratúry zrušiť aj Špecializovaný trestný súd. Predseda vlády Fico a minister spravodlivosti Susko zo Smeru mlčia a nevysvetľujú, či sa takýto krok chystá.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a dnes poslankyňa SaS hovorí, že sa tieto dve inštitúcie v boji s korupciou a mafiou osvedčili a koalícia sa ich chystá zničiť – či už zrušením, alebo ich oklieštením.

„Aby si Robert Fico a jeho ľudia zabezpečili beztrestnosť, tak sa ohrozí celá krajina, lebo zmeny pomôžu mafii a organizovanému zločinu. Toto nám hrozí,“ povedala Kolíková.

Politicky citlivé kauzy pôjdu podľa opozície do stratena, a to vrátane prípadu Očistec, ktorý je pre Smer jednou z najcitlivejších káuz. Týka sa podozrení zo zneužívania polície a obžalobe čelia poslanec Smeru Tibor Gašpar či oligarcha blízky Ficovi Norbert Bödör.

Vicepremiér Taraba: „Prípady budú žiť ďalej.“

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) v pondelok odmietol, že by sa pripravovanými zmenami zastavili kauzy. „Tie prípady budú žiť ďalej,“ povedal.

Bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati) v pondelok išiel o záležitosti rokovať do Bruselu, v utorok sa má stretnúť s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. O stretnutie ho požiada aj predseda PS Michal Šimečka, ktorý bol donedávna podpredsedom Európskeho parlamentu.

Demokrati napísali Európskej komisii aj list, skutočným cieľom Ficovej vlády je podľa nich zmariť týmito zásahmi vyšetrovania závažných trestných káuz.

„Je vysoko pravdepodobné, že ak budú inštitúcie ako Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry zrušené, Únia jednoducho pristúpi k tomu, že nám stopne eurofondy, pretože ide o priame podrývanie právneho štátu,“ upozorňuje predseda mimoparlamentných Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.

Ako to urobili v Bulharsku?

Keď v Bulharsku rušili špeciálny súd, sudcov odtiaľ presunuli na mestské súdy s tým, že mali dotiahnuť pridelené prípady. Predseda SNS Danko v nedeľu hovoril, že toto by sa malo udiať aj na Slovensku – po zrušení špeciálneho súdu by sudcom pridelené prípady zostali.

Prípadom zrušenia špeciálneho súdu v Bulharsku sa momentálne zaoberá Súdny dvor EÚ. Na jar by mohol v tejto veci vyniesť rozsudok, ktorý by bol záväzný pre členské štáty Únie, teda aj pre Slovensko.

To, že zásahy do špeciálnej prokuratúry aj súdu môžu naraziť na Brusel, čo by mohlo viesť k okliešteniu miliónov eur z eurofondov, si uvedomuje aj predseda vlády Fico. Aj preto bol minulý týždeň konzultovať zámery s eurokomisárom pre spravodlivosť Reyndersom a zisťovať, či by mu to prešlo. Členské štáty musia dodržiavať princípy právneho štátu.

Aká bude reakcia Európskej komisie, ak vláda v stredu schváli pripravované zmeny, zatiaľ nevedno.

Na nevôľu a postihy Únie narážali Maďarsko a Poľsko, keď začali podnikať kroky v rozpore s princípmi právneho štátu. Poľsko malo podľa verdiktu Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 platiť milión eur denne v súvislosti so zásahmi do nezávislosti súdnictva. V apríli tohto roka pokutu znížili na pol milióna. Varšave zároveň siahli na miliardy eur z plánu obnovy.

Význam peňazí z Európskej únie pre Slovensko sa dá ilustrovať na financovaní obnovy plavebných komôr na vodnom diele v Gabčíkove, kam minulý týždeň zavítal aj Fico, aby sa pozrel na ich znovuotvorenie. Táto stavba sa po vzniku Slovenska stala symbolom samostatnosti, no jeho obnova a rekonštrukcia po takmer tridsiatich rokoch od dokončenia prebehla hlavne vďaka peniazom z Európskej únie.

Celková hodnota projektu rekonštrukcie plavebných komôr bola vyše 144 miliónov eur, z toho takmer 123 miliónov eur (85 percent) bolo zo zdrojov EÚ a 21,6 milióna eur (15 percent) zaplatila Slovenská republika.

Súd možno zrušiť, ale prípady musia ostať pôvodným sudcom

Sankcie teraz po zrušení špeciálneho súdu hrozia aj Bulharsku, do úvahy takisto prichádza priškrtenie miliónov z plánu obnovy. Ak by Slovensko podniklo kroky narúšajúce princípy právneho štátu, jedným z dôsledkov by mohlo byť práve pozastavenie peňazí z plánu obnovy.

Pokiaľ ide o zrušenie Špecializovaného trestného súdu v Bulharsku, pred dvoma týždňami zverejnil generálny advokát na Súdnom dvore EÚ stanovisko k sporu, ktoré je akýmsi návrhom na rozsudok. Vyplýva z neho, že Poľsko nepochodilo s námietkou, že Únia nemá právomoc rozhodovať o štruktúre súdnych systémov členských krajín – naši severní susedia pod vedením konzervatívneho Práva a spravodlivosti takto namietali v zjavnej obave z toho, že rozhodnutie o Bulharsku môže byť precedensom aj pre posudzovanie diania u nich.

Únia podľa tohto stanoviska generálneho advokáta nebráni členskému štátu spraviť reformu súdneho systému, pri ktorej sa rozhodne zrušiť špecializovaný trestný súd a jeho právomoci prejdú na iný všeobecný súd a súčasne určí, že trestné veci ostanú pôvodným senátom. Sudcov špeciálneho súdu možno preradiť na iný súd toho istého stupňa, ale nesmie to vôbec vyvolať podozrenie zo svojvôle.

Mária Kolíková z SaS v tejto súvislosti upozorňuje, že pre Fica a spol. môže byť brzdou informácia, že ak zasiahne do už rozbehnutých súdnych konaní na Špecializovanom trestnom súde, kde bolo aspoň jedno pojednávanie, tak to môže byť pre Európsku komisiu vážny problém z pohľadu princípov deľby moci a právneho štátu. „Rovnako Európska komisia bude prísne pozerať na podmienky, na základe ktorých by uvedení sudcovia boli preradení na iné súdy.“