Konflikt Zelenskyj – Zalužnyj a zaseknuté miliardy v USA. Tri veľmi zlé správy pre Ukrajinu pred zimou

„Chceli sme rýchlejšie výsledky. Z tejto perspektívy sme, bohužiaľ, nedosiahli želané výsledky. A to je fakt,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tak nakoniec v rozhovore pre AP priznal, že ukrajinská ofenzíva nejde podľa očakávaní. Ide o jeden z troch zlých trendov, ktorým Ukrajina čelí pred náročnou zimou, keď sa očakávajú masívne ruské útoky na energetickú infraštruktúru v ukrajinských mestách.

Navyše vyčerpaní ukrajinskí vojaci sa neustále dostávajú do situácií, keď na nich vo veľkej presile a s čoraz väčším arzenálom útočia ruskí vojaci.

Vojak z frontu: Skutočná situácia sa zamlčiava

Tak situáciu napríklad opísal pre BBC vojak z frontovej línie na východnom brehu rieky Dnipro, ktorá rozdeľuje Rusmi okupované územie od toho, ktoré má pod kontrolou Ukrajina, a je dejiskom už šesť mesiacov dlhej ukrajinskej protiofenzívy.

„Keď sme dorazili na [východný] breh, nepriateľ tam už čakal. Rusi, ktorých sa nám podarilo zajať, povedali, že ich jednotky dostali tip na naše vylodenie. Keď sme tam teda prišli, vedeli presne, kde nás majú nájsť. Vrhli na nás všetko – delostrelectvo, mínomety a plameňometné systémy. Myslel som si, že sa nikdy nedostanem von,“ povedal pre portál ukrajinský vojak.

Za najväčšiu slabinu považuje slabé zásobovanie. A nie je to len o nedostatku munície.

„Rusi monitorovali naše zásobovacie linky, takže to začalo byť ešte ťažšie – napriek dodávkam loďou a dronom sme mali skutočný nedostatok pitnej vody. Mnohé z našej výbavy sme si platili sami – sami sme si kupovali generátory, powerbanky a teplé oblečenie. Teraz prichádzajú mrazy, situácia sa bude len zhoršovať – skutočná situácia sa zamlčiava, takže nikto nič nezmení,“ dodal vojak pre BBC.

Jeho svedectvo podľa britskej televízie poukazuje na prehlbujúce sa rozdiely vo vnímaní stavu vojny medzi ukrajinskou vládou a jej generálmi. A na vnútornom konflikte v krajine by mohlo kapitalizovať Rusko.

Zelenského slová o pomalej ofenzíve prišli v čase, keď západné aj ukrajinské médiá intenzívne riešia jeho konflikt s hlavným veliteľom ukrajinských síl Valerijom Zalužným.  Ten v rozhovore pre The Economist povedal, že vojna, ktorú proti nim vedú Rusi, sa ocitla na mŕtvom bode, čo prezidentský úrad vzápätí poprel.

Konflikt medzi prezidentom a vedením ukrajinskej armády je len jedným z troch zásadných problémov, v ktorom sa Ukrajina v tomto kritickom bode ocitla.

Okrem vnútorných sporov najbližší vývoj vojny môžu ohroziť aj konflikty vnútri EÚ a Kongresu USA, ktoré ohrozujú nové balíky pomoci pre Ukrajiny.

Vzťah medzi Zelenským a Zalužným 

Okrem náročnej situácie na bojisku sa čoraz viac hovorí o vnútorných konfliktoch.

Mnohí ukrajinskí predstavitelia ich spočiatku verejne zľahčovali a tvrdili, že celá krajina je naďalej jednotná v snahe poraziť Rusko. Napríklad predseda parlamentu Ruslan Stefančuk hovorí, že špekulácie o nezhodách sú „ruskou propagandou“.

Aj ukrajinský politológ Olexij Haran pre Denník N povedal, že spory ukrajinských predstaviteľov sú menej o obsahu a viac o forme.

Diskutuje sa predovšetkým o konflikte medzi politickým vedením a vojenským velením, ktoré aj mnohé zahraničné médiá vrátane časopisu The Economist personifikujú cez Volodymyra Zelenského a Valerija Zalužného.

Britský magazín píše, že v Kyjive sa obe strany navzájom obviňujú z toho, kto je zodpovedný za neúspešnú protiofenzívu, ktorá zatiaľ nesplnila hlavný cieľ dostať sa k Azovskému moru. Vzťahy medzi Zelenským a Zalužným sú podľa jeho zdrojov „príšerné“.

Ukrajinska pravda dokonca špekuluje, že Zelenskyj sa skutočne chystá Zalužného vymeniť, a k tomu rozhodnutiu sa údajne priblížil po nedávnej neohlásenej návšteve amerického ministra obrany Lloyda Austina v Kyjive.

Napätie začiatkom novembra znásobili Zalužného slová v spomínanom Economiste. Vyhlásil, že vojna na Ukrajine, podobne ako v prvej svetovej vojne, sa dostala do patovej situácie vzhľadom na úroveň technológie, ktorou disponujú obe znepriatelené sily.

Zelenskyj mu následne odkázal, že by sa nemal venovať politike, ale armáde, a jeho tvrdenie o „mŕtvom bode“ verejne poprel.

No o niekoľko dní neskôr už v rozhovore pre AP aj ukrajinský prezident naznačil, že ofenzíva nedopadla podľa predstáv.

„Som spokojný, lebo neustupujeme. Som spokojný, lebo si uvedomujem, že bojujeme proti druhej najlepšej armáde na svete. Lenže nemôžem byť spokojný, keďže nám zomierajú ľudia. Nemôžem byť spokojný, lebo sme nedostali všetky zbrane, o ktoré sme žiadali, ale ani sa príliš nemôžem sťažovať,“ dodal.

Konflikt medzi nimi podľa Ukrajinskej pravdy začal narastať už dlhšie a zvýraznil ho pomalý postup ukrajinskej ofenzívy a nakoniec aj návšteva šéfa Pentagónu v Kyjive.

Okrem iného sa údajne prejavuje aj tým, že Zelenskyj na spoločných poradách cynicky vtipkuje a Zalužnyj iba nahnevane mlčí. Hádky podľa nemenovaného zdroja Ukrajinskej pravdy nahradil jedovatý druh humoru: „Tak čo, robíme hrdinský postup – vzdialili sme sa o 200 metrov?“ pýta sa Zelenskyj. A Valerij nahnevane mlčí.

Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy prezident Zelenskyj dokonca komunikuje s niektorými veliteľmi tak, že obchádza náčelníka generálneho štábu Valerija Zalužného, ​​čo mu bráni veliť celej armáde.

Ukrajinská pravda si konflikt medzi dvomi hlavnými mužmi ukrajinskej armády vysvetľuje logickým vývojom, keď sa vojna mieša do politiky.

„Zelenskyj priniesol prvky politiky do vedenia armády, teda do oblasti zodpovednosti Zalužného. A šéf ozbrojených síl sa stal proti vlastnej vôli badateľným fenoménom politickej reality, teda sféry životných záujmov prezidenta,“ píše ukrajinský server.

Kličko sa bojí o ukrajinskú demokraciu

Okrem sporu medzi Zelenským a Zalužným sa však prehĺbil ešte jeden konflikt, ktorý už prepukol aj otvorene, a to medzi prezidentom a kyjivským starostom Vitalijom Kličkom.

Ten trvá už dlhšie. Kličko okrem iného pred prezidentskými voľbami v roku 2019 podporil Zelenského súpera Petra Porošenka.

Keď sa v máji tohto roka 9-ročné dievča a dve ženy v Kyjive nevedeli dostať do krytu, pretože bol zamknutý, Zelenskyj otvorene Klička kritizoval. Nepriamo ho označil za vnútorného nepriateľa, Kličko jeho výčitky odmietal.

Najnovšie Kličko v rozhovore pre Der Spiegel vyhlásil, že Ukrajina sa čoraz viac posúva k autoritarizmu, pretože v Zelenského rukách sa podľa neho koncentruje priveľa moci.

Na priamu otázku, či je ukrajinská demokracia v ohrození, po chvíli rozmýšľania odvetil, že áno. Zároveň však zdôraznil, že Ukrajinci „milujú slobodu“ a zničiť demokratický charakter ich štátu by bolo veľmi náročné.

Takisto prezradil, že od začiatku plnoformátovej vojny so Zelenským netelefonoval a ani raz sa spolu nerozprávali. Zelenskyj následne v nedeľňajšom večernom prejave k národu vyhlásil, že za Ukrajinu sa bojuje „skutkami“, nie „cez sociálne siete a rôzne debaty“.

Ako pripomína aj The Economist, z týchto nezhôd bude chcieť profitovať Rusko. To investuje výrazné zdroje do svojej informačnej kampane, ktorej cieľom je čo najviac rozdeliť ukrajinské obyvateľstvo.

Debata o prezidentských voľbách

Samostatnou otázkou sú prezidentské voľby, ktoré by sa za normálnych okolností mali uskutočniť o rok na jar. Počas vojny by ich však usporiadanie bolo mimoriadne logisticky náročné, a preto ich odmieta väčšina občianskej spoločnosti a podľa prieskumov aj štyri pätiny Ukrajincov.

Samotný prezident vydával signály, že by bol voči voľbám otvorený. Špekulovalo sa, že by preňho boli výhodné, keďže je na vrchole popularity, ktorá môže s pokračujúcou vojnou klesať. Zelenskyj však po odpore verejnosti od tohto nápadu ustúpil a dnes tvrdí, že voľby za súčasných okolností nie sú reálne.

Lenže napríklad interný prieskum na Ukrajine, ku ktorému mal prístup The Economist, ukazuje, že Zelenskyj má nižšiu dôveru ako Zalužnyj a dokonca aj ako šéf tajnej služby Kyrylo Budanov. Ani jeden z nich pritom neohlásil politické ambície.

Do diskusie medzitým prispela aj prvá dáma Olena Zelenská, ktorá vyhlásila, že si neželá, aby jej manžel kandidoval druhýkrát. Zelenskyj v októbri vyhlásil, že bude kandidovať, ak sa voľby uskutočnia počas vojny, ale po jej skončení nie.

Ukrajina môže prísť o zásadnú pomoc

Ešte horšie ako vnútorné konflikty však môžu na Ukrajinu vplývať politické spory v americkom kongrese a najmä medzi lídrami krajín EÚ.

Ako napísali Financial Times, spor s maďarským premiérom Viktorom Orbánom vnútri EÚ môže ohroziť 50-miliardový balík dlhodobej finančnej pomoci pre Ukrajinu ako aj rozbehnutie prístupových rozhovorov.

O oboch krokoch sa má diskutovať na samite EÚ 14. a 15. decembra.

Rokovanie o rozpočte EÚ navyše podľa FT komplikuje nedávne víťazstvo krajne pravicového Geerta Wildersa v Holandsku a výrok nemeckého súdu, ktorý zamietol vláde masívne požičiavanie.

Orbán otvorene vystupuje proti začatiu rozhovorov s Ukrajinou. Tvrdí, že je to proti záujmom niektorých členských krajín. To by sa však nemalo týkať Slovenska, ktoré aj s vládou Roberta Fica Kyjiv a jeho integračné ambície podporuje.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár na nedávnom stretnutí s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom povedal, že Slovensko je pripravené podporiť začiatok prístupových rokovaní.

Naopak, Orbán tvrdí, že návrh Európskej komisie je nepodložený a zle pripravený.

https://twitter.com/PM_ViktorOrban/status/1731350585104810147?s=20

Kým prístupové rokovania by trvali dlhé roky, bez urgentnej finančnej pomoci Západu by ukrajinskej ekonomike v čase vojny hrozil kolaps. Balík je rozdelený na dve časti – 17 miliárd v grantoch a 33 v pôžičkách.

Rokovania o rozpočte podľa nemenovaných zdrojov FT budú ťažké, ale stále sa môžu skončiť kompromisom.

Zle to vyzerá aj s finančnou pomocou z USA. Podľa Bieleho domu sa pomoc Ukrajine minie do konca roka, a ak kongres neschváli pokračovanie, krajina by si „na bojisku strelila do kolena“.

„Bez akcie kongresu nám do konca roka dôjdu zdroje na zaobstaranie ďalších zbraní a vybavenia pre Ukrajinu a poskytnutie vybavenia z amerických vojenských zásob,“ citovali FT z listu Shalandy Youngovej, ktorá je šéfkou pre rozpočet v Bielom dome.

Nielenže by sa tým podľa nej ohrozili úspechy, ktoré Ukrajina dosiahla, ale zvýšila by sa pravdepodobnosť ruských vojenských víťazstiev.

Americký prezident Joe Biden žiada podľa FT o mimoriadne financovanie svojich zahraničnopolitických priorít – ako sú vojny na Ukrajine a Izraeli či napätá situácia v indicko-pacifickej oblasti – 106 miliárd dolárov. Pre rastúci odpor republikánov však rokovania uviazli v slepej uličke.

Ak sa k tomu pridá EÚ a ukrajinská ekonomika by sa zrútila, znamenalo by to, že Ukrajinci postupne nebudú môcť ďalej bojovať.

„Putin to dobre chápe, a preto si Rusko zo zničenia ukrajinskej ekonomiky urobilo ústredný bod svojej stratégie – čo môžete vidieť na jeho útokoch proti ukrajinskému vývozu obilia a energetickej infraštruktúre,“ napísala Youngová.