V džungli zomierajú na starobu. Mjanmarskú juntu ohrozujú etnickí rebeli, ktorí s armádou bojujú 74 rokov

Píše Rebecca Tanová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Mjanmarské etnické menšiny sa už desaťročia búria proti armáde krajiny, väčšinou však na vlastnú päsť a s malými úspechmi.

Tri roky po tom, čo armáda v Mjanmarsku vojenským prevratom zvrhla demokratickú vládu a vyvolala občiansku vojnu, však práve etnickí rebeli táboriaci v horách a džungliach predstavujú pre vládnucu juntu najväčšie ohrozenie.

Západné vlády a medzinárodné humanitárne organizácie sústredili väčšinu svojej pozornosti na prodemokratické sily vedené členmi zvrhnutej civilnej vlády žijúcimi v exile. Podľa analytikov však trajektóriu konfliktu čoraz viac formujú samostatne fungujúci etnickí rebeli.

Tieto skupiny majú vlastné jednotky, zbrane a granáty. Kontrolujú územie, vyberajú dane a riadia školy a nemocnice. V posledných týždňoch dosiahli na bojisku víťazstvá, ktoré podľa bezpečnostných analytikov dostali juntu do najslabšej pozície od prevratu.

Nedávno sa novinári denníka Washington Post jedno ráno zviezli motorovými člnmi po bahnitej rieke na zriedkavú návštevu tajného veliteľstva jednej z najstarších a najsilnejších etnických ozbrojených skupín v Mjanmarsku: Karenskej národnej únie známej aj pod skratkou KNU.

Za brehom rieky so stromami obsadilo čistinku niekoľko stoviek vojakov z jednej zo siedmich brigád KNU. Čistinka funguje ako ich základňa.

Niektorí vojaci stáli na nákladných autách so samopalmi AK-47 prevesenými cez hruď, iní čupeli na zemi vedľa granátometov a ručne odpaľovaných rakiet. V strede za dlhým stolom sedel 64-ročný vodca rebelov a rozbíjal za hrsť betelových orechov.

„Robíme túto revolúciu, aby sme dosiahli mier,“ hovorí P’doh Saw Thaw Thi Bwe, spoločný generálny tajomník KNU. „Nie však len pre naše územie, ale pre všetkých.“

Získali silný vplyv

Thaw Thi Bwe a ďalší vodcovia KNU v rozhovoroch opísali ozbrojenú kampaň skupiny a jej rastúce úsilie spojiť sa s ostatnými etnickými rebelmi a skupinami.

KNU, ktorá už 74 rokov bojuje proti armáde v mene etnických Karenov, bola prvou z niekoľkých povstaleckých skupín, ktoré sa postavili proti prevratu z roku 2021.

Niekoľko mesiacov po prevzatí moci armádou zrušila predchádzajúcu dohodu o prímerí a obnovila útoky na pozície armády na juhovýchode Mjanmarska.

Vodcovia KNU takisto tvrdia, že vyzbrojili a vycvičili tisíce povstalcov z iných etník vrátane Bamarov, ktorí tvoria väčšinu mjanmarskej populácie a zvyčajne podporujú armádu.

Významná úloha etnických povstalcov v konflikte sa ukázala v uplynulých týždňoch, keď aliancia niekoľkých ďalších povstaleckých skupín spustila prekvapivú ofenzívu v štáte Šan na severe Mjanmarska, čím prinútila armádu, aby sa verejne vzdala kontroly nad veľkými usadlosťami.

Na juhu karenskí rebeli a ich spojenci Kajahovia spustili simultánne útoky na vojenské základne, kým na západe milícia reprezentujúca etnických Rachinov otvorila nový front vo vojne proti armáde.

Synchronizované útoky, ktoré analytici považujú za bezprecedentné, stále prebiehajú.

Eskalácia jasne ukázala, že mjanmarskí etnickí rebeli už nie sú len okrajovým faktorom, tvrdí Min Zin, ktorý vedie Inštitút politických štúdií sídliaci v Mjanmarsku. „Majú silný vplyv,“ hovorí.

Spojenie, aké dosiaľ nevzniklo

Generál Hsa Tu Gaw, ktorý dohliada na personál, hovorí, že Karenská národná oslobodzovacia armáda – ozbrojené krídlo KNU – sa rozrástla o viac než 10-tisíc vojakov.

Každá z brigád získala stovky regrútov a vznikli aj úplne nové milície, voľne organizované pod názvom Ľudové obranné sily, ktorým rovnako velí Karenská národná oslobodzovacia armáda.

Niektorí z nových bojovníkov sú Kareni, ale viacerí nie. „Títo mladí ľudia majú pocit, že nemajú inú možnosť než chopiť sa zbraní a bojovať,“ hovorí Hsa Tu Gaw. „Pre revolúciu je to dobré.“

Nwe Nwe Wyin, ktorá je etnickou Bamarkou, bola vysokoškoláčkou v meste Mandalaj, keď počas pokojných protestov proti prevratu začiatkom roku 2021 videla, ako bezpečnostné sily smrteľne postrelili iného študenta do hlavy.

O niekoľko týždňov zo školy odišla a vybrala sa na územie ovládané Karenmi.

„[Vojaci] zabíjali ľudí,“ hovorí dnes 23-ročná Nwe Nwe Wyin, ktorá sa pridala ku Karenskej národnej oslobodzovacej armáde. „Musela som si nájsť iný spôsob odporu.“

Ozbrojené krídlo KNU nasadilo veľa z týchto rebelov do kampane, aby sa z územia Karenov tlačili smerom na západ a juh s cieľom odrezať kľúčové obchodné cesty do Thajska a prerušiť hlavné vojenské spojenie medzi hlavným mestom Mjanmarska Nay Pyi Taw a najväčším prístavom v krajine Rangún.

Skupina však neustále posiela bojovníkov aj do ich domovských miest v srdci bamarských území. Niekdajšie vojenské pevnosti sa tak teraz zmenili na oblasti krutých bojov.

Takáto kombinácia mladších prodemokratických povstalcov a bojmi zocelených rebelov sa v Mjanmarsku doteraz v takomto rozsahu nevyskytla a pre armádu predstavuje veľkú výzvu.

V napadnutých regiónoch Sagaing a Makwei dosiahli podľa analytikov najväčšie úspechy povstalci vycvičení etnickými rebelkami.

Utajená nemocnica

Armáda na žiadosť o vyjadrenie do tohto článku nereagovala.

Na tlačovej konferencii v auguste však hovorca junty Zaw Min Tun hovoril, že „žasne“ nad prehlbujúcou sa spoluprácou medzi etnickými rebelmi a „teroristickými povstalcami“ a že by to mohlo ohroziť celú krajinu.

Podľa skupín monitorujúcich konflikt vykonala armáda stovky náletov na územie KNU, ktoré sa rozprestiera v oblasti džungle veľkej asi ako štát Maryland (32 134 km²).

Nálety doteraz ušetrili veliteľské stredisko, ale zasiahli veliteľské strediská dvoch najbližších spojencov KNU – etnických rebelských skupín Čjinov a Kačjinov.

„Všetci vieme, že na nás zaútočia,“ vraví Saw De Kwe, brigádny generál na základni oslobodzovacej armády ukrytej na úpätí kopcov pokrytých hmlou. „Len nevieme kedy.“

V ohrození nie sú len základne. Po prevrate sem prišli aj učitelia, lekári, vodiči autobusov a ďalší štátni zamestnanci, ktorí odmietli pracovať pre juntu.

Nemocnica, ktorá dva roky upadala bez kvalifikovaných lekárov, má teraz zhruba tridsať bývalých zamestnancov štátnych lekárskych zariadení, hovorí vedúci zdravotníckych služieb KNU Saw Diamond Khin.

Zariadenie, v ktorom ošetrujú civilistov aj vojakov, je na tom teraz najlepšie v dejinách KNU.

Je tu šesť lekárov vrátane ortopéda, anestéziológa a patológa. Nemocnica má dve operačné sály, röntgen, ultrazvuk a laboratórium. A na konci modrozelenej budovy sú do zeme vyhĺbené dva bunkre.

Nemocnica funguje v utajení, vedia o nej len miestni dedinčania a oblokupujú ju kontrolné body oslobodzovacej armády. Diamond Khin však tvrdí, že ak by ju armáda našla, „trvalo by im len pár minút, kým by všetko zničili“.

Generácie revolucionárov

Keď sa zotmelo, spoločný generálny tajomník KNU Thaw Thi Bwe nám ukázal cintorín, kde sú pochovaní karenskí vojaci. Hovorí, že mnohí z nich nezomreli v boji. Zomreli na choroby či na starobu, čakajúc na koniec revolúcie, ktorý nikdy neprišiel.

„Poznám každého jedného z nich,“ hovorí, kým prechádza popri radoch drevených krížov. „Verili by ste tomu?“

Viacerí vodcovia KNU vrátane neho sa k povstaniu pripojili ako mladí muži a teraz majú deti či dokonca aj vnúčatá, ktoré slúžia na tých istých frontových líniách.

Aj keď sa rebeli tešia z posledných úspechov, mnohí bojujú už pridlho na to, aby si mysleli, že dosiahnuť víťazstvo bude ľahké.

Náklady na muníciu sa od prevratu strojnásobili a na území KNU teraz žije asi 600-tisíc vysídlencov, ktorí potrebujú jedlo a úkryt.

Od KNU sa odtrhla milícia, ktorá si pre seba ukoristila časť dotácií od Karenov žijúcich v zahraničí. Niektorí vodcovia KNU navyše čelia obvineniam z korupcie, čo u časti komunity vyvolalo rozčarovanie.

Možno najväčšia výzva však spočíva v meniacich sa alianciách a súperení v rámci hnutia odporu, hovoria lídri KNU.

Mjanmarská demokratická exilová vláda, známa ako Vláda národnej jednoty, tvrdí, že vedie jednotný odpor proti armáde.

Viacerí lídri rebelov sú však v súvislosti s exilovou vládou skeptickí. Prekážajú im bývalí predstavitelia vlády, ktorí v uplynulých desaťročiach prehliadali brutalitu armády voči etnickým menšinám.

Exilová vláda tvrdí, že podporuje federálnu demokraciu, ale nie je jasné, do akej miery by sa delila o moc s etnickými lídrami, vraví predseda KNU P’doh Kwe Htoo Win.

„Bamari si myslia, že im patrí celá krajina,“ hovorí. Dodáva však, že ľudia ako bývalá študentka Nwe Nwe Wyin ho prinútili premýšľať, že sa veci možno začínajú meniť.

Po základnom výcviku pred dvoma rokmi Nwe Nwe Wyin zaradili do jednotky určenej na ochranu veliteľského centra KNU.

Sediac v drevenej chatrči nám rozprávala o ľuďoch v jej jednotke – Karenoch aj Bamaroch -, ktorí sa práve vrátili z bojov po boku iných etnických rebelov v susednom štáte. Čižmy a pušky mali zablatené a oči začervenané.

Nwe Nwe Wyin chýba Mandalaj, ale túžila ísť tam, kde je teraz. Chcela prísť na povstalecké územie a bojovať.