Denník N

Rozhovor s Karlom Schwarzenbergom

V Café Kušnierik hrali aj Živé kvety. Počúval aj Karel Schwarzenberg. Foto N - Tomáš Benedikovič
V Café Kušnierik hrali aj Živé kvety. Počúval aj Karel Schwarzenberg. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je režisér

Tak nám kníže zesnul. Spomenul som si na svoje jediné stretnutie s Karlom Schwarzenbergom na Pohode. Súčasťou festivalu bol aj literárny stan a autorské čítačky. Hovoril som o príbehu parníka Penčo a prečítal pár stránok. Po skončení sme sedeli v horúcom saharskom dni v tieni za stanom, on bafal fajku, ktorá mu ustavične zhasínala, ja goloásku.

Prišla reč na fajky a teóriu, že keď nemáš čo robiť, s fajkou je práca vždy. Hovoril som mu o pražskom weltmanovi, pánovi F., rodákovi z Považia – dával mi prvé lekcie o fajkách – počas vojny bol tajomníkom čilského básnika Pabla Nerudu. Jeho pražský byt plný kníh a obrazov, konzervovaných nikotínom, fajok, aj obľúbenej dunhillky od princa Norodoma Sihanuka, aj ópiovej fajky od Ho Či Mina. Potom sme prešli na tému parník.

Do knižky som mu k venovaniu prikreslil obrázok s fajkou. Usmial sa. – Jako dítě jsem kreslil rád, leč tuze špatně. Děkuji. Knížku si přečtu, nicméně neslibuji kdy. Líbí se mi, jak o příběhu mluvíte, tak by se knížky měly psát, jak říkají muzikanti, con amore. Když to tak není, knížka je o ničem. Knížky se píší srdcem, nikoli, jak si lidi myslí, inkoustem.

Vyzeral na tej lavičke skvele, v plátených khaki kraťasoch, ako štábny pisár od Tobruku. – A jak ti vaši hrdinové dopadli? Věděli, že je čeká válka? Nejdřív s Rommelem, pak s Araby a pak zase a napořád s Araby. Můj strýc mi jednou ve Švýcarech vyprávěl, jak mluvil s lidma, co odcházeli ilegálně do Palestiny a ptal se na války, které je tam čekají. Říkali, že i když dva tisíce let nebojovali, naposledy v židovské válce s Římany, že jednou taky budou muset bojovat. Stejně jako jiní. Nic jiného je nečeká…

Keď si po desiaty raz pripaľoval zhasínajúcu fajku, niekto po neho prišiel. Pokrčil plecami. – Máte pravdu, kouření dýmky je vzpomínka na doby, kdy ještě byl na kouření a rozhovor čas.

Pri záberoch z Gazy som si spomenul na rozhovor v tieni. Spravodajský stereotyp s jasným podtextom: výbuch uprostred miliónového mesta, strih, veľký detail hračky, medvedíka alebo bábiky uprostred ruín a nasleduje záber exodu na oslíkoch. Jasná správa o vine. Pogrom vo vidieckych domoch, odrezané hlavy, znásilnené ženy a vraždenie mladých na hudobnom festivale málokoho zaujímajú.

Zatiaľ som videl iba jednu reportáž, kde obyvateľka Gazy z hrôz vinila teroristov. Iste, boja sa. Kto natočí rozhovor s ľuďmi, ktorí roky chodili pracovať za hranice, dostávali plat a teraz okrem strachu nemajú nič? Bývali šťastní, ktorí uprostred nezamestnanosti v Gaze mali prácu. Ako by reagovali tisíce mladých od nás, keby prišli o prácu v zahraničí? A čo by hovorili? Je v tom rozdiel, žijú v slobodných krajinách.

Veta, ktorú na Pohode Karel Schwarzenberg citoval, má odrazu iný význam: I když dva tisíce let nebojovali, naposledy v židovské válce s Římany, jednou taky budou muset bojovat. Stejně jako jiní. Nic jiného je nečeká…

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie