Je to nešťastný až nebezpečný zásah, prezidentka kritizuje koalíciu za plán rozpustiť špeciálnu prokuratúru

Prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje vládnu koalíciu Smeru, Hlasu a SNS za to, že plánuje rozpustenie špeciálnej prokuratúry. Vládnej väčšine vyčíta, že chce prijať zásadné zmeny orgánov vymožiteľnosti práva narýchlo a bez odbornej diskusie. Prekáža jej, že zmeny by mala vláda Roberta Fica prerokovať už v stredu, ale návrh stále nezverejnili.

„Z vyjadrení koaličných predstaviteľov je zrejmé, že základný motív tohto kroku sú personálne zmeny na špeciálnej prokuratúre, nie teda nedostatočnosť či nevýkonnosť inštitúcie, ktorá je súčasťou nášho právneho poriadku už takmer dvadsať rokov. Takýto krok by som považovala za veľmi nešťastný až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci,“ uviedla prezidentka v stanovisku na otázky Denníka N.

Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd podľa Čaputovej preukázali svoje opodstatnenie v boji s organizovaným zločinom a korupciou. Pripomína, že obe inštitúcie nie sú konečnými inštanciami a ich výstupy podliehajú kontrole a prípadnej revízii súdov.

„Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne Špecializovaného trestného súdu, by som preto považovala za krok späť. Akékoľvek zásadné zmeny, zvlášť v oblasti právneho štátu, by sa však mali diať po odbornej diskusii a hlavne v riadnom legislatívnom procese.“

Deviati slovenskí europoslanci z opozičných strán listom vyzvali Európsku komisiu (EK), aby pozastavila konzultácie s Ficovou vládou, kým jeho plány neposúdi Benátska komisia Rady Európy.

EK v utorok popoludní zverejnila, že preskúma plány Ficovej vlády so špeciálnou prokuratúrou. Hovorí o potrebe zmeny odkonzultovať. „Preskúmame najmä legislatívne reformy v oblasti boja proti korupcii a týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry, s cieľom posúdiť ich zlučiteľnosť s príslušnými európskymi normami a právnymi predpismi EÚ,“ oznámila v stanovisku Európska komisia.

Ozvala sa aj európska prokuratúra, podľa portálu euractiv.sk má obavy z vládnych plánov znížiť tresty za korupciu, čo môže ohroziť eurofondy pre Slovensko.

Jemnejšie formulácie

Či postoj Európskej komisie zabrzdí Ficovu vládu, zatiaľ nie je jasné. Kabinet v utorok dolaďoval detaily, ako rozpustí špeciálnu prokuratúru, ktorá má na stole aj politicky citlivé kauzy. Predseda SNS Andrej Danko v nedeľu hovoril, že chcú zrušiť aj Špecializovaný trestný súd, no podľa informácií zvnútra koalície by súd mal ostať.

Vláda podľa informácií Denníka N pracuje s verziou, ktorú zaslali do Bruselu a ktorá v piatok unikla do médií. Jej znenie v utorok upravovali do podoby, aby s ňou vládne strany Smer, Hlas a SNS nenarazili na Európsku komisiu a prípadne neohrozili čerpanie eurofondov. Aj z tohto dôvodu sa koalícia nechce púšťať do rušenia špeciálneho súdu, čo by mohlo byť v Bruseli vnímané oveľa citlivejšie.

Z návrhu by mali vypadnúť slová o zrušení špeciálnej prokuratúry a mali by sa tam objaviť „jemnejšie“ formulácie o jej začlenení pod generálnu prokuratúru, aj keď v skutočnosti zanikne.

V návrhu má ostať, že prokurátorom zo špeciálnej prokuratúry prípady k 1. marcu budúceho roka vezmú a prerozdelia ich krajským prokuratúram, hoci stále nie je úplne isté, čo všetko. Samotní prokurátori by mali prejsť k Marošovi Žilinkovi.

Zmeny odstavia špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý bol zvolený do februára 2028.

Dokážu si poradiť aj s prezidentkiným vetom

Vláda by mala o zmenách rokovať už v stredu, no v doposiaľ zverejnenom programe vlády nie je nijaká novela týkajúca sa špeciálnej prokuratúry. Tá sa môže objaviť na webovej stránke úradu vlády aj v priebehu stredy počas zasadnutia kabinetu a hneď o nej môžu ministri rozhodovať. Potom by išla na schvaľovanie do Národnej rady.

Koalícia chce zmeny presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, čo znamená, že by ich vládna väčšina v parlamente definitívne mohla schváliť v nasledujúcich dňoch ešte pred Vianocami. Prezidentka nemá páky na to, aby vládnej väčšine v tomto zabránila. Jedine môže schválený zákon vetovať.

Prezidentkino veto však dokáže koalícia prelomiť, keďže na to stačí 76 hlasov. Koalícia má v parlamente 79 poslancov.

Poslanec za Hlas a podpredseda výboru pre obranu a bezpečnosť Samuel Migaľ hovorí, že spôsob riešenia postavenia špeciálnej prokuratúry je ešte vo vývoji. „Za stranu Hlas môžem povedať, že nie sme za radikálny rez, ktorým by sa zrušila špeciálna prokuratúra či Špecializovaný trestný súd. Sú tu však veci, ktoré vyplývajú z praxe – napríklad to, že Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom,“ povedal.

Pokiaľ sa táto otázka vyrieši, Hlas nemá problém, aby ďalej fungoval Špecializovaný trestný súd. „Môžeme sa napríklad rozprávať o tom, že by špeciálna prokuratúra prešla pod generálnu prokuratúru, ale ide stále o otvorené veci,“ povedal Migaľ. Nevylučuje, že by Špecializovaný trestný súd zachovali. „Z našich debát ani nevyplýva, že by malo dôjsť vyslovene ku zrušeniu oboch týchto inštitúcií.“

V čom nesedia slová Andreja Danka

Predseda SNS Andrej Danko zavádzal o špeciálnej prokuratúre, keď v nedeľu počas relácie Na telo na Markíze hovoril, akoby Slovensko bolo unikátom, keď má špeciálnu prokuratúru.

„Som sa vás spýtal, či nejaký štát to má, a sami ste povedali, že nemá, tak čo je na tom zlé riešiť,“ pýtal sa Danko v dueli s poslancom a predsedom KDH Milanom Majerským. „My nemôžme mať špeciálnu prokuratúru a ešte generálnu prokuratúru. Každý si potom robí, čo chce,“ pokračoval Danko.

To, že existujú obe, je podľa Danka choré. „Je to právna hlúposť, je to duplicita a treba to riešiť.“

„Toto nie je normálny systém špeciálnej prokuratúry, nikde v európskych štátoch to normálne nefunguje,“ rozprával v Markíze šéf SNS a ešte dodal: „Neexistuje štát ani vo východnej Európe, ani Rakúsko, ani v našej blízkosti, ktorý má takúto duplicitu.“

Špeciálna prokuratúra okrem Slovenska funguje v ďalších šiestich európskych krajinách – v Spojenom kráľovstve, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku, Albánsku a na Ukrajine. Spomína to tohtoročný dokument Rady Európy Trendy a prax špeciálnych súdov a špecializovaných sudcov v oblasti boja proti korupcii.

Poslanec Majerský počas televízneho duelu vravel Dankovi, že KDH je za pokračovanie špeciálnej prokuratúry aj súdu, lebo priniesli „nejaké ovocie za posledné roky“. „Ak budú naozaj trestaní tí, ktorí majú byť potrestaní, nech to je zachované.“

V pondelok vyšlo najavo, že vládna koalícia o pripravovaných zmenách nerokuje s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Ten nevedel, ako si vláda predstavuje rozpustenie špeciálnej prokuratúry k 1. marcu a čo bude s jej prípadmi vrátane exponovaných káuz. Žilinka pritom bude kľúčovou osobou, ktorá bude musieť v praxi doriešiť koniec tejto inštitúcie.

Žilinka napísal status o prokurátoroch z krajských prokuratúr

Žilinka v utorok zverejnil na sociálnej sieti status, že bez ohľadu na to, ako vláda zmení špeciálnu prokuratúru, odmieta verejné spochybňovanie schopnosti prokurátorov z krajských prokuratúr vyrovnať sa s jej prípadmi. „Práve z ich radov sa v podstatnej miere personálne kreoval a kreuje Úrad špeciálnej prokuratúry,“ uviedol.

„Vyjadrenia považujem za dehonestujúce a neprípustne degradujúce odbornú spôsobilosť prokurátorov krajských prokuratúr, čo vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry a zneisťuje verejnosť, s čím nemôžem súhlasiť,“ napísal generálny prokurátor na Facebooku. Krajské prokuratúry podľa neho vysoko kvalifikovane konajú v trestných veciach organizovaného zločinu, závažnej násilnej a ekonomickej trestnej činnosti, drogovej kriminality, ako aj trestnej činnosti verejných činiteľov.

Opozícia upozorňuje, že po zrušení špeciálnej prokuratúry bude mať práve Žilinkov úrad dosah na to, u akých prokurátorov skončia jednotlivé kauzy vrátane exponovaných prípadov týkajúcich sa vplyvných oligarchov či politikov vrátane Tibora Gašpara zo Smeru či Petra Žigu z Hlasu. Opoziční politici tiež majú pochybnosti, či by krajské prokuratúry kauzy zvládli, keďže by im výrazne pribudlo práce.

„Prípadné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry môže zastaviť vyšetrovanie akejkoľvek významnej korupčnej kauzy,“ vyhlásila v pondelok bývalá ministerka spravodlivosti, súčasná opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková. Politicky citlivé kauzy podľa nej dostanú prokurátori, ktorí s nimi naložia tak, ako si predstavuje súčasná vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS.

Od prokurátora závisí, či podá návrh na obžalobu na súd alebo prípad vyhodnotí tak, že na obžalobu nie je dostatok dôkazov a zastaví ho. Zároveň môže už podanú obžalobu zo súdu stiahnuť.

„Aby si Robert Fico a jeho ľudia zabezpečili beztrestnosť, tak sa ohrozí celá krajina, lebo zmeny pomôžu mafii a organizovanému zločinu. Toto nám hrozí,“ dodala Kolíková.

Aktivity opozície v Bruseli

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje, že koalícia doposiaľ nezverejnila návrh zmien na prokuratúre, robí na tom v tajnosti, bez transparentnej odbornej debaty a Robert Fico išiel minulý týždeň do Bruselu rokovať o chystaných zmenách bez toho, že by to vopred verejne oznámil.

Ak koalícia pretlačí zásahy cez skrátené legislatívne konanie, PS je pripravené podať ústavnú sťažnosť.

Deviati slovenskí europoslanci v utorok poslali list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, podpredsedníčke pre hodnoty Věre Jourovej a komisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi. Poukazujú na riziká zmien, ktoré chce Ficova vláda narýchlo presadiť.

„Návrh slovenskej vlády nepredstavuje žiadnu reformu trestného konania na Slovensku, ako sa Robert Fico snaží zúfalo tvrdiť. Ide o oslabenie a faktické zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu,“ hovorí podpredseda Európskeho parlamentu a PS Martin Hojsík, ktorý list europoslancov inicioval.

Európska komisia vo svojom stanovisku poukazuje, že vzhľadom na rozsah zmien, ktoré vládna koalícia chystá, je „mimoriadne dôležité uskutočniť riadne konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni. Odporúča sa aj konzultácia s Benátskou komisiou“.

„Táto reforma a jej dosah bude, v prípade jej prijatia, musieť byť predmetom dôkladnej analýzy. V tejto fáze nie je možné zo strany EK poskytnúť podrobné posúdenie,“ dodala v utorok Európska komisia.

Heger hovoril eurokomisárovi o Ficovej falošnej zámienke

Bývalý premiér a podpredseda mimoparlamentných Demokratov Eduard Heger v utorok v Bruseli rokoval s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom, ktorého informoval, že Fico chce „pod falošnými zámienkami ‚nevinnej‘ reorganizácie de facto zrušiť nezávislé inštitúcie, ktoré rozhodujú o najzávažnejších trestných činoch“.

Heger eurokomisárovi poskytol informácie o kauzách nominantov Fica, Danka a predsedu Hlasu Petra Pellegriniho, v ktorých bol podľa jeho slov veľmi zorientovaný. „Prisľúbil mi, že pri svojom stanovisku k veci budú zohľadňovať aj okolnosti, ktoré som mu uviedol,“ podotkol Heger s tým, že Reynders bol prekvapený rýchlosťou, ako Fico pristupuje k avizovaným zmenám.

Zásadné zmeny, ktoré chystá Fico v súvislosti so špeciálnou prokuratúrou, môžu podľa Hegera ohroziť čerpanie eurofondov a renomé Slovenska v zahraničí. „Osobná pomsta Roberta Fica môže stáť Slovensko miliardy eur,“ myslí si Heger.

Obavy zo znižovania trestov za korupciu

V súvislosti so zámerom vlády znížiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť a korupciu európska prokuratúra vyhlásila, že niektoré z navrhovaných zmien trestného zákona by mohli narušiť ochranu eurofondov.