Denník N

Mnohí dnes majú všetko a aj tak sa necítia šťastní, vraví psychológ Bednařík a vyberá päť kníh o vzťahoch a šťastí

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Päť kníh je rubrika, v ktorej každú stredu vybraná osoba odporúča päť knižiek z oblasti, ktorej rozumie. Dnes vyberá knihy psychológ Aleš Bednařík.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Neexistuje jeden návod na šťastie, ale mať dobré vzťahy je tým najúčinnejším liekom, vraví Aleš Bednařík. Aj preto sme ho požiadali, aby vybral päť kníh o dvoch témach, ktoré spolu úzko súvisia – vzťahy a šťastie.

V rozhovore vraví, že už náš vek má vplyv na mieru prežívaného šťastia. Vysvetľuje tiež, aká nebezpečná je pre nás osamelosť. „Pocity osamelosti sú také devastujúce na ľudský organizmus, ako keby sme fajčili dve škatuľky cigariet denne.“

Podľa neho aj ľudia, ktorí sú aktuálne šťastní a spokojní, by si mali čítať knižky o šťastí. „Pretože nevieme, čomu budeme v živote čeliť. A je vysoko pravdepodobné, že budeme aj vo veľmi nepríjemných situáciách, budeme čeliť spoločenským zmenám, úmrtiu v rodine či vlastnej chorobe,“ vraví.

„Ak sme aktuálne spokojní, je to super. No práve vtedy by sme mohli mať priestor na učenie sa zručnostiam, ktoré nám nielen zvýšia prežívané šťastie, ale neskôr môžu pomôcť byť odolnejší voči strastiam,“ dodáva.

Päť kníh o vzťahoch a šťastí

Na konci socializmu ste išli študovať na strojnícku fakultu. Rozmýšľali ste, čo by ste dnes robili, keby neprišla Nežná revolúcia?

Keď som končil strednú školu, nechcel som ísť na vojnu, pretože som nechcel dva roky poslúchať ľudí, o ktorých mám veľmi nízku mienku. Desil som sa toho. Chcel som ísť teda na vysokú školu a vedel som, že keď pôjdem na strojnícku fakultu, tak je veľká šanca, že ma zoberú. Hoci som mal na gympli priemerné známky, dostať sa odtiaľ na strojarinu bolo celkom ľahké. No pre mňa to boli asi najhoršie študentské roky, lebo som sa musel učiť niečo, čo ma absolútne nezaujímalo.

Čo vás vtedy bavilo?

Bol som športovec, ktorý reprezentoval školu skoro vo všetkom. A bavilo ma ťahať spolužiakov do lesa. Bolo to ovplyvnené tým, že som čítal Foglarovky, Rychlé šípy a podobné knihy. Po gympli som polku mojej triedy dotiahol na tábor Stromu života, aby sme šli do Jurského Šúra kopať zavodňovací kanál. Tam som spoznal ľudí zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Zamiloval som sa do skupiny ľudí, ktorí za socializmu žili slobodný život, pomáhali prírode, reštaurovali staré domy a podobne.

Na strojarine som cítil prázdno, neporozumenie, ľudia mi tam boli cudzí. No zároveň som chodil medzi ochranárov, robil som tábory pre stredoškolákov a vysokoškolákov, robil som mestské hry… A to vlastne bola moja cesta ku psychológii. Objavil som zážitkové učenie a zistil som, že môžem robiť so skupinami aktivity, ktoré sú pre nich zmysluplné, spoznávajú seba a druhých. Začal som teda čítať psychologické knižky, ktorých tu však za socializmu veľa nebolo.

A hneď po revolúcii ste išli študovať psychológiu?

Áno. Nežná revolúcia zmenila môj život radikálne. Študijne, pracovne aj osobne. Na psychológii sa začal môj nový život. Mohol som študovať to, čo robím doteraz. Navyše som počas okupačného štrajku stretol svoju manželku, s ktorou som doteraz. Už 34 rokov.

Dnes sa venujete psychológii šťastia. Je to normálna psychologická disciplína, ktorá sa dá študovať aj na vysokej škole?

Oficiálny názov je pozitívna psychológia a jej história sa začala v roku 1999 na výročnej konferencii Americkej psychologickej asociácie. Jej vtedajší prezident Martin Seligman vo svojom prejave povedal, že psychológia sa stále venuje ľudskému nešťastiu. Výskumov o negatívnych emóciách je násobne viac ako výskumov o pozitívnych emóciách. Preto chcel založiť samostatný vedný odbor – pozitívnu psychológiu. Tá vedeckými nástrojmi skúma, čo robí ľudí šťastnejšími a ich život lepším. Pozitívna psychológia sa na niektorých školách dá študovať, napríklad aj na Harvarde.

Ku psychológovi chodia ľudia vtedy, keď majú nejaký problém, napríklad úzkosť, depresiu, strach. Kedy sa chodí ku psychológovi šťastia?

Ku mne ľudia prichádzajú vtedy, keď majú pocit, že majú všetko – majú firmu, sú ekonomicky zabezpečení, majú dobrý vzťah s manželkou, majú deti, no aj tak sa necítia šťastní. Obvykle sú za tým dva faktory.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Knihy

Päť kníh

Osobnosti vyberajú päť kníh z oblasti, ktorej rozumejú. Vydávame každú stredu. Rubrika je inšpirovaná britským projektom FiveBooks.com a vychádza so súhlasom autorov tohto webu.

Pekné veci

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie