Denník N

O konci roka

Dizajn interieru reštaurácie s pekárňou Tekovská. Foto – Erik Ďuriš
Dizajn interieru reštaurácie s pekárňou Tekovská. Foto – Erik Ďuriš

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Je začiatok decembra. Neskoro popoludní som cestou okolo pivárne dostal chuť na fazuľovú polievku. Dnu je prázdno, len za stolom oproti si dvaja španielski seniori objednávajú pivné degustačné menu. Čašníčka pred nich rozloží pohárový výsadok NAKA. Španielka sa po anglicky pýta, ktorým pivom by mali začať. Takže, najskôr ležiak, potom IPA… Sledujem asi osemdesiatročného pána, ktorý prvú vzorku bez dlhých rečí rutinne otočí. Pani nepije, len rozpráva. Španiel mlčky a vecne načítava druhý pohárik. A ja sa snažím nezízať príliš okato.

Spomenul som si na návštevu v záhradnom domčeku Ruda Slobodu v Devínskej Novej Vsi začiatkom deväťdesiatok. Nemal telefón, takže návštevy prichádzali neohlásené. Zazvonili pri bránke na Slovinci, dvere otvorila jeho sestra, zavrela psov a nechala hostí prejsť cez dvor do záhrady. Rudo Sloboda sa vždy tváril, akoby návštevu čakal – začal o Hegelovi, plynulo prešiel na geometrické abstrakcie, marxizmus a príhodu o tom, ako kohút ďobol do prsta Zitu Furkovú, ale nič sa jej nestalo, včera si konečne objednal drevo na zimu a vo sne pil na klzisku čaj s Marcelom Proustom. No a knihy, ktoré som mu minule doniesol, radšej zakopal vzadu v záhrade.

Raz mi rozprával, ako mu prišiel väčší honorár a dostal chuť na výlet lietadlom do Prahy. A večernou linkou späť. V pražskej kaviarni si objednal pivo. Vedľa neho za barovým pultom sedeli traja veľmi elegantní Francúzi a popíjali koňak. Jeden z nich – černoch – zachytil jeho pohľad a posunul mu po stole Martell. Rudo Sloboda sa šťastne usmial a povedal: „Urobilo mi to vtedy neskutočnú radosť… že si ma vôbec všimli.“

Minulú sobotu som bol pracovne v Piešťanskej knižnici. Po akcii Klubu dobrodruhov sme so spisovateľkou Kristínou Balúchovou a knižnou dizajnérkou Zuzanou Bartovou zašli na obed. V príjemnej sídliskovej reštaurácii sa oproti nám začala usádzať veľká rodina. Oslava narodenín. Prastarý otec – deväťdesiat, prastará mama o desať menej. A mňa zrazu chytila neskutočná túžba sadnúť si medzi nich. Akoby som tiež patril k rodine. Taký zabudnutý krstný otec, čo ho už dávno nevideli – v obleku a bielej košeli.

Pozoroval som členov svojej potenciálnej rodiny a odhadoval, kto ku komu asi patrí, kto sa s kým nerozpráva, kto sa prvý dojme, kto opije, kto bude celú oslavu moderovať a „vtipnými“ poznámkami podpichovať ostatných. Koho mám z celej rodiny najradšej… Prichádza úvodný prípitok s cinzanom – poháriky zdvíha aj sekcia mĺkvych tínedžerov – traja chalani a asi pätnásťročné dievča. Pani v okuliaroch sa k nim otáča – „Kristínka, ty radšej opatrne s tým alkoholom.“

Bolo by skvelé byť jedným z nich. Gratulovať mierne neprítomnému starému otcovi a dojatej starej mame. Spoločne sa pustiť do slepačej polievky. Možno existujú agentúry, ktoré vám za patričný poplatok urobia casting na príbuzných a zorganizujú „rodinnú oslavu“ narodenín na kľúč. Pre introvertov – narodeniny niekoho iného. Za špeciálny príplatok možno aj štedrovečernú večeru.

Nedávno som doma vo dverách privítal kuriéra, ktorý priviezol nákup potravín. Zložil tašky, podal mi platobný terminál a uprene sa na mňa zadíval. Už sa otáčal na odchod, ale nedalo mu a povedal: „Viete, že vyzeráte úplne rovnako ako môj krstný otec?“

„Fakt?“

„Fakt. Neuveriteľne sa naňho podobáte – aj výška, aj celá… postava. Škoda, že je už päť rokov mŕtvy…“

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie