Denník N

Mimovládky rozdeľovali európske peniaze pre utečencov. Zdá sa, že Erik Tomáš im dovolí pokračovať

Nástenka z obrázkov, ktoré nakreslili v štátnom zariadení v Omšení deti z Ukrajiny. Foto N - Tomáš Benedikovič
Nástenka z obrázkov, ktoré nakreslili v štátnom zariadení v Omšení deti z Ukrajiny. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Bohdan, povedali sme si, že hráme jemne! Vieš, čo znamená jemne?“ pýta sa učiteľka šiestaka z Ukrajiny. Chlapec práve z celej sily hodil loptu spolužiakovi. Z potmehúdskeho výrazu Bohdana sa zdá, že významu slov rozumie veľmi dobre. No v tejto chvíli mu vyhovuje nepriznať sa k tomu.

Bohdan a šesť ďalších detí sa odpojilo od svojich tried a stretli sa na štvrtej vyučovacej hodine. Slovenčina nie je ich rodný jazyk – časť z nich utiekla pred vojnou z Ukrajiny, ďalšie deti majú vietnamský či grécky pôvod.

Trikrát do týždňa majú na základnej škole na Riazanskej ulici v Bratislave špeciálnu hodinu – učia sa slovenčinu ako cudzí jazyk. Na začiatku hodiny na chvíľu hádžu loptu, aby sa trochu rozprúdila nálada a potom sa im lepšie učilo. Táto skupina detí patrí medzi pokročilejšie, učia sa už skloňovanie prídavných mien.

Vyberajú si z pexesa slová a obrázky, ktoré majú spájať do slovných spojení. „Vedkynina mrkva.“ „Hasičov les.“ Keď si Kirill vytiahne slovo „neter“, učiteľka z detských výrazov vyčíta, že netušia, o čo ide. „Mamina brata, čo oženil manželku?“ skúša Kirill.

Aj keď týmto deťom slovenčina celkom ide, ešte stále mnohým slovám nerozumejú a nevedia správne poskladať zložitejšie vety. Napriek tomu sa s ostatnými deťmi učia aj fyziku či biológiu po slovensky, akoby to bol ich rodný jazyk.

Zdalo by sa prirodzené, že štát najprv zabezpečí, aby sa dieťa z cudziny naučilo po slovensky, až potom ho posadí do slovenskej triedy. Nie je to tak.

V Bratislave pomoc pre sedemnásť škôl s deťmi z Ukrajiny nerozbehol štát, ale dobrovoľnícke organizácie. Hodiny slovenčiny a psychológov mali zaplatené z európskych peňazí z projektu pod názvom EU CARE. Ide o projekt, ktorý platil aktivity na pomoc utečencom z Ukrajiny.

Projekt sa končí v roku 2023 a dlho nebolo jasné, ako bude pokračovať. Ľudia, ktorí pomáhali utečencom z Ukrajiny, nevedeli, či budú mať peniaze na svoje aktivity.

Až pred pár dňami došlo k posunu, ktorý naznačuje, že projekt bude pokračovať v podobnom nastavení. Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas) o tom rozhodne v najbližších dňoch. Po napísaní a spracovaní by sa organizácie mohli do niekoľkých mesiacov dostať k peniazom a pokračovať.

Príbeh EU CARE je zaujímavý aj preto, že peniaze prerozdeľovalo šesť mimovládnych organizácií, čo politici často zneužívali – predseda Smeru a vlády Robert Fico aj líder SNS Andrej Danko na projekt útočili ako na „peniaze pre Sorosa“. Zdá sa, že minister práce Erik Tomáš tento projekt nechá žiť ďalej. Práve on navrhoval obmedziť mimovládky cez dve percentá z daní.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Deti z Ukrajiny majú teraz iný problém – cítia samotu

Na základnú školu na Riazanskej ulici chodí viac než 60 detí cudzincov, z toho viac ako polovica pochádza z Ukrajiny. Podľa riaditeľky Márie Rothensteinovej sa dva- či trikrát za mesiac prídu pýtať rodičia z Ukrajiny či má škola pre ich deti voľné miesto.

V bratislavských školách je viac detí z Ukrajiny než inde na Slovensku – podľa čísel z minulého roku každý štvrtý ukrajinský žiak chodil do školy v hlavnom meste. Dokopy ide o viac než 2600 detí z materských, základných aj stredných škôl. Najviac je ich na základnej škole, viac než 1700.

Deti od začiatku začlenili do bežných tried, väčšina z nich nevedela v tej chvíli po slovensky, pochytili len zopár slov. „Hodili sme ich do systému, ktorý je rozbehnutý, a očakávame, že sa samy naučia cudzí jazyk. Celkom tak to nefunguje,“ hovorí riaditeľka. Niektoré deti sa podľa nej v novom prostredí chytili viac, niektoré menej.

„Často na hodinách fungujú len takým pozorovaním a domýšľaním, čo vlastne tá učiteľka chce,“ hovorí riaditeľka. Mnohé deti nenapredujú v slovenčine napríklad aj preto, že sú s jazykom v kontakte iba v škole a doma hovoria iba ukrajinsky.

Ak deti poriadne nerozumejú slovensky, nerozumejú dobre ani učivu. „To môže viesť k neúspechom – opakovaniu ročníka, umiestneniu na strednú školu, ktorá nezodpovedá potenciálu dieťaťa,“ hovorí analytička Alexandra Ostertágová a dodáva, že to môže viesť až k tomu, že deti nedokončia ani základnú školu.

Keď deti nevedia dobre po slovensky a hanbia sa hovoriť,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Erik Tomáš

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie