Uhríkovho generála spomenuli Poliaci v zozname ruských agentov, podľa novinára možno omylom

Keby hnutie Republika urobilo v parlamentných voľbách dobrý výsledok, generál vo výslužbe Jozef Viktorín by bol kandidátom na nového ministra obrany. Niektorí ľudia blízki generálnemu štábu si v tomto kontexte vydýchli, keď obranu napokon prevzali „len“ nominanti strany Smer, čo považovali za stále lepší scenár.

Viktorín sa pridal k bývalým odídencom od Kotlebu v roku 2021 so sloganom „Rusko nie je náš nepriateľ“. Na predvolebných mítingoch rozprával o tom, že je najvyšší čas diskutovať o vystúpení z NATO.

Viktorínovo meno sa teraz objavilo v dokumente končiacej poľskej vlády, ktorý by zdanlivo ponúkal aj možné vysvetlenie jeho proruského pôsobenia. Podľa prvej verzie správy poľskej komisie na dokumentovanie ruských vplyvov sa Viktorín v roku 2011 opakovane stretol s agentom ruskej tajnej služby FSB Vladimirom Juzwikom. Autori ho v tomto kontexte zaradili medzi zahraničných diplomatov, ktorí udržiavali kontakty s ruskými agentmi.

Viktorín vtedy pôsobil ako vojenský pridelenec pri slovenskom veľvyslanectve vo Varšave, kým Juzwik bol ruský agent s diplomatickým krytím.

Niektoré médiá píšu o blamáži

Na túto správu upozornil na sociálnych sieťach reportér Tomáš Forró, ktorý však sám hovorí, že je potrebné brať jej závery s rezervou.

„Táto komisia slúžila záujmom končiacej vládnej strany PiS. Jej cieľom bolo priniesť dôkazy, že predchádzajúca vláda Donalda Tuska pomáhala ruským záujmom. Viktorínovo meno sa v nej pokojne mohlo objaviť aj omylom,“ hovorí Forró, ktorý dlhodobo sleduje aj dianie v poľských bezpečnostných zložkách.

Viktorín i hnutie Republika označilo celú vec za klamstvo. Argumentujú aj tým, že v aktuálnej verzii správy tejto komisie už bývalého slovenského generála medzi ruskými agentmi nespomínajú.

Napríklad poľskí novinári z portálu Oko Press píšu v tomto kontexte rovno o blamáži, hoci nie v súvislosti s Viktorínom.

Všimli si, že komisia pôvodne medzi ruských spolupracovníkov zaradila aj dvoch ukrajinských diplomatov, pri ktorých však nezdokumentovali žiadne reálne kontakty. V novej verzii správy tak viacero z týchto mien vrátane Viktorína radšej vypustili.

„V dokumentoch sa objavili opakované chyby. Na druhý deň museli tajne zverejniť na stránke kancelárie predsedu vlády opravenú verziu,“ poznamenal portál Oko Press.

Na ruskej strane

O čo pri tejto poľskej afére ide? A súvisí nejako s hnutím Republika?

Hnutie vedené europoslancom Milanom Uhríkom od svojho vzniku pomáha záujmom Ruska. Jeho členovia sa aj verejne stretávali s pracovníkmi ruskej ambasády, lobovali za stiahnutie slovenských vojakov z Pobaltia, protestovali proti vojenskej pomoci Ukrajine.

Niektorí menej známi kandidáti Republiky šírili na Facebooku ešte aj po útoku Ruska na Ukrajinu prejavy Vladimira Putina alebo konšpiračné videá, ktoré spochybňovali napríklad ruský masaker v Buči.

Bývalý generál Viktorín do tejto skupiny zapadol. Točil si videá o tom, ako členstvo v NATO môže zaťahovať Slovensko do vojny v prospech záujmov USA, alebo o tom, ako politici pomáhajúci Ukrajine urobili zo Slovenska vojenský terč.

Paradoxom však je, že na poľskom zozname ruských agentov sa jeho meno mohlo ocitnúť úplne z iných dôvodov.

„Viktorín sa podobne ako iní zahraniční diplomati mohol stať len objektom vnútropoľských spravodajských hier. To však nemení nič na tom, že jeho pôsobenie v hnutí Republika je poznačené šírením poplašných správ a dezinformácií,“ dodáva Forró.

Komisia proti Tuskovi

Novinár pripomína, že vznik komisie, ktorú viedol poľský historik a novinár Sławomir Cenckiewicz, iniciovala vláda premiéra Mateusza Morawieckeho ako súčasť politického zápasu s Občianskou platformou.

„Snažili sa dokázať, že ľudia blízki predchádzajúcej vláde Donalda Tuska spolupracovali s ruskými tajnými službami, čo je v Poľsku, na rozdiel od Slovenska, považované za obrovský hriech,“ vysvetľuje Forró.

Komisia teda mapovala kontakty medzi poľskou vojenskou kontrarozviedkou SKW a ruskými spravodajcami.

Podľa Forróa je však podstatné vnímať aj dobový kontext: ešte pred anexiou Krymu poľské a ruské vojenské štruktúry v rámci možností spolupracovali.

„Poliaci napríklad využívali ruský vzdušný priestor na zásobovanie vojakov v Afganistane. Pokiaľ teda ich vojaci komunikovali s Rusmi, tak to nemuselo mať ani podobu kolaborácie s nepriateľom,“ dodáva Forró.

Štandardná prax?

Keď Viktorín v roku 2011 pôsobil ako diplomat v Poľsku, vzťahy medzi NATO a Ruskom ešte neboli také napäté. Bolo to dva roky potom, ako vtedajšia americká ministerka Hillary Clinton na stretnutí s ruským ministrom Sergejom Lavrovom oznámila reštart vzájomných vzťahov.

Hnutie Republika ani Viktorín priamo nepopreli, že by sa ako vojenský diplomat stretával aj s Rusmi. Tvrdia však, že kontakty tohto typu boli bežnou praxou.

„Každý vysokopostavený úradník vrátane vojenských pridelencov v zahraničí sa pracovne stretáva so stovkami ľudí vo svojom profesijnom okolí. To však neznamená, že je nejaký agent. Generál Viktorín bol počas svojho pôsobenia v zahraničí držiteľom najvyšších bezpečnostných previerok, ktoré sa preverovali aj po jeho pôsobení v Poľsku,“ tvrdí Republika.

Vo zverejnenej správe poľskej komisie je uvedené, že pracovník ruskej FSB Juzwik síce pracoval pre ruské tajné služby, mal však diplomatické krytie a oficiálne pôsobil na ruskej ambasáde.

Viktorín: Mám poľské vyznamenanie

Značne kritický názor na Viktorína má bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati), ktorý ho zažil aj v roku 2011. V tom čase bol Naď vysokopostaveným úradníkom ministerstva a členom úzkeho tímu vtedajšieho ministra Ľubomíra Galka (vtedy SaS, dnes OĽaNO).

Naď hovorí, že Viktorínovo vyslanie v Poľsku museli predčasne ukončiť – vraj na žiadosť poľskej strany.

„V tom čase som pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky a medzinárodných vzťahov. Poľskou stranou som bol požiadaný, aby sme vymenili pridelenca Viktorína za niekoho iného,“ hovorí dnes Naď.

Či dôvodom boli jeho kontakty s Rusmi, Naď povedať nevie. Hnutie Republika i Viktorín tvrdia, že exminister klame. Argumentujú, že Viktorín pri svojom odchode z Poľska dostal tamojšie vyznamenanie.

„Ak by Poliaci evidovali generála Viktorína ako agenta Ruska, tak zrejme by mu za jeho pôsobenie neudelili vyznamenanie poľského ministra obrany ‚Knight’s Cross of the Order of Merit of the Republic of Poland‘,“ tvrdí Republika a doložila to aj fotkou daného ocenenia.

Denník N v tejto súvislosti kontaktoval aj súčasné vedenie ministerstva obrany, ktorému šéfuje nominant Smeru Robert Kaliňák. Jeho zástupcovia sa k téme nevyjadrili.

Politruk v službách NATO

Viktorín za svoj profesijný život viackrát zmenil strany. Médiá si ho všimli ešte ako aktívneho vojaka pre jeho normalizačnú minulosť. Pred Novembrom 1989 absolvoval komunistickú Vojenskú akadémiu Klementa Gottwalda, ktorá slúžila na výchovu takzvaných politrukov – politických dôstojníkov, ktorí mali dohliadať na ideologickú pevnosť príslušníkov Československej ľudovej armády.

Neskôr Viktorín prešiel na opačný breh a pomáhal pripravovať slovenskú armádu na vstup do NATO. „Pán Viktorín bol podpredsedom výboru, ktorý mal na starosti vstup Slovenska do NATO, a má dôveru v štruktúrach Aliancie,“ uviedlo o ňom ministerstvo obrany v roku 2008.

Generálsku hodnosť získal za prvej Ficovej vlády, keď obranu riadil politik Smeru František Kašický, ktorý takisto vyštudoval Vojenskú akadémiu Klementa Gottwalda. Podľa zistenia novinárov vyšlo ministerstvo Viktorínovi v ústrety a účelovo zaradilo kurz na obrannej akadémii v Ríme, ktorý Viktorín absolvoval, medzi typ vzdelania, ktoré umožňovalo jeho vymenovanie za generála.

Naď aj pre tieto súvislosti dlhodobo vykresľuje Viktorína ako nedôveryhodného človeka, ktorý podľa potreby mení svetonázory, až skončil u bývalých kotlebovcov.

„K vysokej dôstojníckej hodnosti sa dostal, lebo bol politruk s titulom RSDr. Brigádneho generála dostal tak, že sám sebe zmenil predpisy, čiže podfukom,“ napísal Naď v jednom z komentárov na Facebooku.

Kolaboranti s Ruskom sú realita

Odhliadnuc od Viktorína je zjavné, že Rusi dlhodobo verbujú spolupracovníkov aj medzi ľuďmi blízkymi slovenskej armáde.

Minimálne od roku 2013 údajne s ruskými špiónmi spolupracoval plukovník vo výslužbe Pavel Bučka, ktorý pôsobil ako prorektor a vedúci katedry bezpečnosti a obrany na akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.

Rusom údajne podľa vyšetrovateľov odovzdával aj informácie o sile slovenskej armády, o protivzdušnej obrane či zoznam jej profesionálnych príslušníkov. Za to vraj inkasoval minimálne 46-tisíc eur.

Bučka je v súčasnosti stíhaný pre podozrenie z vyzvedačstva a prijímania úplatku.

Ďalším známym prípadom, hoci z prostredia mimo armády, je spolupracovník proruského webu Hlavné správy a sponzor niekoľkých politických strán Bohuš Garbár. V roku 2021 na konšpiratívnej schôdzke s ruským vojenským pridelencom Sergejom Solomasovom sľúbil vyhľadávať a získavať citlivé informácie bezpečnostného charakteru.

Špecializovaný trestný súd vo februári schválil Garbárovi dohodu o vine a treste a odsúdil ho za prijímanie úplatku a vyzvedačstvo. Dostal trojročnú podmienku, ako aj peňažný trest vo výške 15-tisíc eur, ktorý mu bol pôvodne odpustený. Práve tento týždeň však Najvyšší súd rozhodol, že túto sankciu musí zaplatiť.

Hlavné správy, s ktorými Garbár spolupracoval, už od roku 2014 šíria medzi Slovákmi prokremeľskú propagandu. Práve tomuto webu poskytol teraz ako prvému médiu rozhovor aj Viktorín, aby sa mohol ohradiť voči informáciám zo správy poľskej komisie.

„Spolupráca s ruskou stranou je pre mňa absolútne nepredstaviteľná. Podotýkam, že nielen s ruskou stranou, ale akoukoľvek inou,“ povedal Viktorín Hlavným správam.