Alarmujúce výsledky testovania PISA, Drucker hovorí o národnej tragédii. Študenti sa prepadli v matematike aj čitateľskej gramotnosti

Bezprecedentný pokles vo výkonnosti. Aj takýmito slovami oznamuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výsledky v medzinárodnom meraní PISA, ktoré sa vlani udialo prvýkrát od pandémie covidu.

Po dvoch rokoch obmedzeného vyučovania sa ukázalo, že pätnásťroční tínedžeri majú výrazne horšie výsledky v matematike, a to v priemere všetkých krajín. Zhoršili sa aj v slovenčine a prírodovedných predmetoch.

Kým okolité krajiny – Poľsko, Česko, Maďarsko aj Rakúsko – si napriek tomu udržali nadpriemerné výsledky, Slovensko je hlboko pod priemerom. Horšie výsledky, ako je priemer, mali študenti zo Slovenska už aj v roku 2018, keď sa meranie uskutočnilo naposledy pred pandémiou.

Slovenskí tínedžeri sa zásadne zhoršili v matematike a aj čitateľskej gramotnosti. Každý tretí študent v nej nedosiahol ani základnú úroveň. To znamená, že nevedia nájsť hlavnú myšlienku textu alebo odhaliť zámer, ktorý nie je viditeľný na prvý pohľad.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to označil za mimoriadne tragické. „Asi sa na to jemnejšie slová nedajú nájsť,“ povedal.

Zlé výsledky majú študenti aj v prírodovedných predmetoch, ako je fyzika, chémia či biológia. Až 40 percent detí v bežných základných školách dosiahlo v týchto úlohách najnižšie výsledky.

Dosiahli sme však iné prvenstvo. Študent, ktorý pochádza z chudobnej rodiny, dosahuje na Slovensku najhoršie výsledky v porovnaní s inými krajinami OECD. „Slovensko bolo v medzinárodnej správe vypichnuté ako krajina s najväčším vplyvom socioekonomického zázemia na výsledky študenta,“ povedala Iveta Pichaničová, vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania NIVAM.

Zaostávame za Poľskom aj Českom

Aj keď Slovensko je dlhodobo podpriemerné v meraniach PISA, o niečo lepšie išla našim deťom matematika. Pri poslednom meraní v roku 2018 boli študenti dokonca na priemere OECD.

To sa však po pandémii zmenilo. Slovenskí 15-roční žiaci sa odvtedy zhoršili a sú výrazne pod priemerom krajín OECD, a to o 8 bodov. Zhoršili sme sa aj v porovnaní s predošlými rokmi – napríklad pred 10 rokmi mali slovenskí študenti o 18 bodov lepšie výsledky ako vlani. „Prepad patrí medzi najväčšie zo všetkých testovaných krajín,“ tvrdí Pichaničová.

Slovensko potvrdilo klesajúce výsledky aj v čitateľskej gramotnosti. Za 20 rokov, odkedy sú slovenskí študenti zapojení do meraní PISA, boli vždy pod priemerom krajín OECD. Tento rok za nimi zaostávame až o 29 bodov.

Na grafe vidno, ako kontinuálne klesajú výsledky slovenských študentov v čitateľskej gramotnosti, oproti poslednému meraniu v roku 2018 sa zhoršili o 11 bodov.

Pod priemerom sú aj v prírodovedných predmetoch. Hoci sa výrazne nezhoršili v porovnaní s predošlými rokmi a dosiahli podobné výsledky ako v roku 2018, aj tie sú pod priemerom OECD – až o 23 bodov.

„Za tento problém nemôže nikto iný, žiadny iný štát ani celosvetové sprisahanie. Je to iba chyba Slovenskej republiky,“ povedal minister Drucker. Označil to za národnú tragédiu, ktorú vysvetľuje dlhodobým podfinancovaním školstva.

Drucker vyzval politikov „aby prestali zahlcovať vzdelávanie nepodstatnými témami“. Podľa neho je hlavným problémom práve nízka čitateľská gramotnosť a to musí rezort školstva riešiť. „A žiadne zástupne témy, či už ide o rôzne kultúrnoetické vojny, mimovládky či sexuálne výchovy,“ povedal minister.

Politici SNS aj Smeru vyzývali na to, aby sa zakázali mimovládne organizácie v školách, takisto Robert Fico hovoril, aby minister školstva riešil „ideológiu v školách“.

Meranie PISA ukazuje, ako výrazne zaostávame aj za zvyšnými krajinami V4 a za Rakúskom. V čitateľskej gramotnosti majú nadpriemerné výsledky Poľsko a Česko – za nimi zaostávame až o 42 bodov.

Pichaničová tvrdí, že v Českej republike majú dlhodobo lepšie výsledky ako na Slovensku, pričom tento rok nemali taký pokles ako Slovensko. „Česi navyše nemajú vplyv socioekonomického pozadia taký významný,“ vysvetľuje Pichaničová.

Spomedzi okolitých krajín majú najlepšie výsledky v Poľsku, za ktorým zaostávame výrazne, o 25 bodov.

Najlepšie výsledky v meraniach dosiahol Singapur, a to vo všetkých troch oblastiach. Medzi najlepších patria aj študenti v Japonsku, Makau a Hongkongu či na Taiwane.

Na Slovensku chudoba najviac ovplyvňuje budúcnosť dieťaťa

Zlé výsledky súvisia podľa Pichaničovej s tým, že stúpa počet žiakov v rizikovej skupine – to sú žiaci, ktorí dosiahli najnižšie výsledky. Zároveň klesá počet žiakov s najlepšími výsledkami. Platí to v matematike aj v čitateľskej gramotnosti.

V zásade platí, že každý tretí študent získal rizikovo nízke výsledky v matematike (33 percent) a v čitateľskej gramotnosti (35 percent). Pri prírodovedných predmetoch je v tejto skupine o niečo menej študentov, a to 30 percent.

Čo znamená riziková skupina? Napríklad v matematike to znamená, že študenti vedia vypočítať iba úlohy s jednoznačným zadaním, no problém im robí pracovať napríklad s tabuľkami či grafmi.

Pri čitateľskej gramotnosti nedokážu určiť hlavnú myšlienku, nájsť aj skrytý zámer v texte alebo zaujať k nemu postoj. „Naše deti vedia čítať plynulo, čisto, neprerušovane, ale nerozumejú tomu, čo čítajú,“ hovorí Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Pri čitateľskej gramotnosti má Slovensko v rizikovej skupine výrazne viac žiakov, ako je priemer OECD. Priemer štátov OECD v rizikovej skupine je 26 percent. Naopak, v prípade matematiky je podiel žiakov v rizikovej skupine porovnateľný s priemerom OECD.

Pri matematike aj slovenčine však platí, že oproti meraniam v roku 2018 výrazne pribudol počet žiakov, ktorí majú rizikovo nízke výsledky.

Prečo máme toľko detí v rizikovej skupine? Jedným z vysvetlení môže byť aj vplyv socioekonomického prostredia. To znamená, že to, do akej rodiny sa dieťa narodí, významne ovplyvní jeho výsledky v škole.

PISA to meria špeciálnym indexom, v dotazníku sa detí pýta napríklad na zamestnanie a vzdelanie rodičov či vybavenie domácnosti (dostupnosť učebných pomôcok, počet kníh v domácnosti či miesto na učenie).

Priemer krajín OECD tento rok ukázal, že pri náraste indexu o jeden bod vzrastie výkon žiaka v matematickej gramotnosti o 39 bodov.

Na Slovensku vzrastie výkon študenta až o 53 bodov. To je najviac spomedzi všetkých meraných krajín. „Prostredie, v ktorom žiak vyrastá, pomerne významne predurčuje jeho úspech v škole. Na Slovensku je možné indexom ESCS vysvetliť až 25,7 percenta rozptylu výkonu, v priemere krajín OECD je to približne 15 percent,“ píše sa v národnej správe.

Máme menej top žiakov, zhoršujú sa aj osemročné gymnáziá

Postupne klesá aj podiel najšikovnejších detí. Napríklad v matematike je v top matematickej úrovni iba 7 percent detí, pričom pred štyrmi rokmi ich bolo vyše 10 percent.

V čitateľskej gramotnosti patrí medzi najlepšie deti iba 4,6 percenta, kým priemer krajín OECD je 7 percent.

Horšie výsledky mali osemročné gymnáziá. Výrazne klesli napríklad v čitateľskej gramotnosti (o 5,5 bodu) a v matematike (o 7 bodov) v porovnaní s rokom 2018.

Na druhej strane na osemročných gymnáziách pribudli deti s tými najhoršími výsledkami. V matematike je ich o 2,3 bodu a v čitateľskej gramotnosti až o 4,4 bodu viac ako v roku 2018. Odborníci z NÚCEM však upozorňujú, že ide o nesignifikantné zmeny.

Zlé výsledky sa však ukázali u žiakov v bežných základných školách. Takmer polovica z nich dosiahla najnižšie výsledky v čitateľskej gramotnosti (47 percent), v matematike (43 percent) a v prírodovedných predmetoch (40 percent).

No a najhoršie výsledky majú žiaci nematuritných stredoškolských odborov – približne tri štvrtiny z nich sa nachádzajú v rizikovej skupine v matematike, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti.