Denník N

Kam SMER-uje Slovensko banková daň?

Foto - TASR
Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je ekonomický expert strany Modrí ES

Ficova vláda schválila, že navrhne bankovú daň na presun nadmerných ziskov finančných inštitúcií za posledné roky.

Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho povedané: časť zisku nad rámec bežného zdanenia vezme štát bankám a presunie ho do štátneho rozpočtu. Koľko? Smer sa dlhodobo vyjadroval, že 330 až 500 miliónov eur.

Ako je to s bankovou daňou v Európe? Z 27 krajín v Európskej únii ju používa deväť. Jej výška dosahuje v priemere 0,08 percenta z aktív bankového sektora, čo v prepočte na slovenské pomery vychádza 93 miliónov eur. Je teda zjavné, že banková daň SMER-uje Slovensko úplne mimo, čo sa týka atraktivity pre kapitál v bankovom sektore.

A to je problém, pretože už teraz si nevedia banky na Slovensku ľahko doplniť vlastné imanie od svojich majiteľov (materských bánk v zahraničí). Na Slovensku dosahujú banky len polovičnú návratnosť kapitálu v porovnaní s našimi najbližšími susedmi, ako je napríklad Česká republika a Poľsko. Povedané po lopate: kto by strkal peniaze do bankového sektora na Slovensku, ak si u susedov zarobí dvojnásobok? A banková daň to ešte zhorší!

Ako na bankovú daň zareagujú banky? Ako všade inde vo svete. V záujme zachovania veľkosti svojho biznisu sa budú snažiť preniesť zvýšený náklad (daň) na svojich klientov.

Na ktorých klientov? Na firemných asi nie, pretože firmy sa v bankách podieľali na navýšení zisku štyrmi pätinami v roku 2023. Priestor na prenos daňového bremena teda ostane najmä u fyzických osôb. Súčasným vládnym stranám sa, samozrejme, nepáči, aby podľa ich slovníka „zlé banky“ opäť vybabrali s ich voličmi. Preto nás v programovom vyhlásení vlády informujú, že bankám v takomto prenose bremena zdanenia na plecia klientov zabránia.

Doteraz sa presunu nadmerného daňového bremena nepodarilo zabrániť. Príklad nájdete doma, keď si prezriete akýkoľvek predpis komerčného poistenia. Nájdete tam kolónku daň z poistenia. Jednoducho poisťovne svoj náklad na dodatočné zdanenie kompletne preniesli na svojich klientov.

No čo ak sa vláde predsa podarí zabrániť prenosu mimoriadnej bankovej dane na klientov?
Držme sa konzervatívne pri dolnej hranici. To by znamenalo stratu možnosti zvýšiť vlastný kapitál bánk vo výške 330 miliónov eur.

Každá rozumná vláda sa radšej dohodne s bankami, aby zisk nerozdelili svojim akcionárom, ale použili ho na posilnenie svojho vlastného imania. To sa na Slovensku už v minulosti udialo formou memoranda. Je to ideálna dohoda práve v ťažkých časoch, ktoré sú pred nami.

Ale na Slovensku ideme presne opačným smerom. Ficova vláda pripravila banky o možnosť zvýšenia vlastného kapitálu o 330 miliónov eur. To sa prejaví stratou príležitosti úverovať firmy a obyvateľov do výšky 4 300 miliónov eur. Čiže Ficova vláda ide zničiť potenciál na úverovanie ekonomiky Slovenska vo výške 4,3 miliardy eur.

Prečo je to taký jednoduchý výpočet? Pretože to určujú pravidlá obozretného podnikania bánk, ktorými sa musia riadiť aj na Slovensku. V priemere môžu úverovať do výšky 13-násobku svojho vlastného imania…

Súčasný minister financií si poťažkal, aké bude zložité konsolidovať verejné financie o 2,5 miliardy eur, a teraz idú bankovou daňou odobrať z ekonomiky potenciál na úverovanie 4,3 miliardy eur? Naozaj si idú poslanci odhlasovať takýto vážny negatívny zásah do ekonomiky? Veď 4,3 miliardy eur, ktoré budú chýbať v ekonomike, sa približuje 60 percentám celoročného deficitu verejných výdavkov! Čiže 60 percent z toho, že sa prikrývame väčšou perinou, na akú máme!

Iné porovnanie vplyvu bankovej dane:

Ficova vláda nastavila pokles deficitu štátneho rozpočtu o 0,5 percentuálneho bodu. To znamená znižovanie deficitu o 550 miliónov eur ročne. Dôvodí, že chce byť taká jemná preto, aby nepribrzdila slovenskú ekonomiku. Lenže bankovou daňou chcú z ekonomiky Slovenska vysať potenciál na 4,3 miliardy eur.
Idú ňou slovenskú ekonomiku poriadne brzdiť, a už vôbec nie jej pomáhať.

Navyše – čo nepožičajú banky na Slovensku, to požičajú úžerníci. To chce vláda podporovať sivú ekonomiku? Zisky úžerníkov, na ktoré nebude mať žiadny dosah? Ktoré sa, samozrejme, vyhnú zdaneniu?

Ešte je čas, aby si poslankyne a poslanci v Národnej rade uvedomili, že teraz nie je čas streliť si do vlastnej nohy. Veď dohody vlády a bánk, aby ich zisky neodišli k ich majiteľom, ale posilnili ich vlastný kapitál, tu boli v minulosti a ľahko sa dajú dohodnúť aj teraz. Stačí chcieť.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie