Sieť: Katastrofami k úspechu
Vzhľadom na doterajšie výkony sa dnešné preferencie Siete dajú považovať za prijateľné.
Málokto dokáže stranu Sieť úprimne milovať. Tento najnovší pokus o posilnenie demokratickej pravice sa zatiaľ dá prinajlepšom pragmaticky akceptovať. S nádejou, že sa hlbší cit možno dostaví neskôr, ak sa náhodou nový vzťah ukáže byť obojstranne užitočným.
Prípadné sklamanie je dnes podľa prieskumov ochotných riskovať približne 13 percent voličov. Radoslav Procházka pravdepodobne kedysi na začiatku budovania strany očakával, že ich krátko pred parlamentnými voľbami bude omnoho viac a jeho preferencie sa dnes budú spoľahlivo držať nad dvadsiatimi percentami.
Mohlo sa mu to podariť. Keby neurobil priveľa chýb, keby pričasto nedokazoval, že aj nová strana (presnejšie on osobne) môže mať staré maniere. S prihliadnutím na všetky tie komunikačné a imidžové katastrofy predsedu potom treba aj dnešné čísla Siete považovať za jej veľký úspech. Popravde, všetko navyše by bolo spochybnením predstáv o extra náročnosti pravicového voliča. Skôr by to dokazovalo, že aj on je len skromný politický tvor, ktorý ku šťastiu veľa nepotrebuje.
Aby sme však neboli nespravodliví, treba povedať, že sú aj pozitívne signály. Sieť je napríklad jedna z mála strán, ktorá si viac či menej úspešne buduje imidž odbornosti, a tým „dlhodobej udržateľnosti“. Vďaka tomu je v nej zopár ľudí, ktorí s prehľadom prevýšia celý Smer aj s jeho predsedom. Práve on pritom procházkovcov nepovažuje za štandardnú stranu.
V skutočnosti je však Sieť v podobnom štádiu vývoja, ako bol Smer pred voľbami v roku 2002. A ak by vtedy niekto Robertovi Ficovi vytkol, že vedie čudnú stranu, určite by sa urazil. V porovnaní s ním navyše má Radoslav Procházka jednu obrovskú prednosť. On ešte stále zo Siete štandardnú stranu urobiť môže.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
