Denník N

Kissingerov životopisec: Vedel, že diplomacia sa nevyhnutne scvrkáva na voľbu medzi zlami

Henry Kissinger v roku 1973. Foto - TASR/SP
Henry Kissinger v roku 1973. Foto – TASR/SP

Aký bol teda Henry Kissinger v skutočnosti? Bol intelektuálne impozantný. Dokázal analyzovať takmer každý problém rýchlosťou a dôslednosťou, ktorá hraničila s nadľudským výkonom, a priniesol tak do veci teoretickú jasnosť, ako aj pohľad, ktorý vychádza len z osobnej skúsenosti. Kissinger akoby vedel čítať myšlienky.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je britsko-americký historik

Henry Kissinger, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku sto rokov, bol rovnako mnohostranný ako storočie, ktoré prežil.

Keďže som strávil takmer dvadsať rokov skúmaním a písaním o jeho živote, zistil som, že si vyžaduje istý druh kubistického pohľadu. Rovnako ako Picassove Avignonské slečny aj Kissingera treba vidieť z viacerých uhlov súčasne, aby ste ho úplne pochopili. A tak ako len 20. storočie mohlo splodiť Picassa a urobiť jeho víziu nielen zrozumiteľnou, ale aj veľmi populárnou, tak žiadne iné storočie nemohlo splodiť človeka ako Kissinger.

Bezcitne ľahostajný?

Kissinger sa narodil v južnom Nemecku v roku 1923, keď weimarská hyperinflácia dosahovala svoj vrchol. Nemal ešte ani desať rokov, keď sa v Berlíne dostal k moci Adolf Hitler. V pätnástich sa stal utečencom, keď jeho rodina utiekla z Nemecka do New Yorku. Predtým, ako ho (podobne ako jeho brata) zaviala druhá svetová vojna do armády, pracoval v továrni na štetky na holenie. Bojoval počas nemeckej ofenzívy v Ardenách a bol svedkom oslobodenia koncentračného tábora Ahlem pri Hannoveri. Potom ako dôstojník kontrarozviedky vypočúval nacistov.

Práve v okupovanom Nemecku sa dozvedel o smrti viac ako desiatky svojich príbuzných počas holokaustu. Je možné, že by bol takýto človek tak bezcitne ľahostajný k obetiam iných vojen a genocíd, ako tvrdia jeho kritici?

Riziko konania

Po skončení studenej vojny sa Kissinger dostal pod sústredenú paľbu. Kritici sa naňho vrhli za hriechy vyplývajúce z jeho aktivity i pasivity v krajinách ako Bangladéš, Kambodža, Čile či Východný Timor.

Sám Kissinger však trval na tom, že zahraničná politika je takmer vždy o rozhodovaní sa medzi zlami. Jediný spôsob, ako pochopiť rozhodnutia, ktoré prijal, je vidieť, že u neho od začiatku existovala hierarchia strategických priorít. Dostať USA z Vietnamu znamenalo zapliesť sa do iných problémov, na ktorých Sovietom záležalo viac. Znamenalo to využiť čínsko-sovietsky rozkol a otvoriť komunikačné kanály do Pekingu. Znamenalo to vyvinúť vojenský tlak na Hanoj ​​v nádeji na dosiahnutie diplomatického prielomu.

Bangladéš bol vedľajšou škodou strategického „príklonu“ smerom k Pakistanu. Bombardovanie a následné vyslanie jednotiek do Vietnamu bolo reakciou na severovietnamské porušenie kambodžskej neutrality. Pokus zastaviť Salvadora Allendeho, aby sa v roku 1970 nestal čilským prezidentom, sa skončil neúspechom; za jeho zvrhnutie v roku 1973 vďačil oveľa viac miestnym silám ako CIA. Na dobrých vzťahoch s Indonéziou mu záležalo viac ako na túžbe Východného Timoru po nezávislosti. A tak ďalej a tak ďalej

S výhodou spätného pohľadu možno povedať, že nie všetky Kissingerove voľby dnes vyzerajú optimálne. Vždy však trval na tom, že rozhodovanie je do veľkej miery vecou dohadov. V momente rozhodovania si štátnik nemôže byť istý, ako sa veci vyvinú. Preto vždy existuje silné pokušenie nekonať, čo je pohodlnejšie ako riskovať konanie a mýliť sa.

Na prahu vojny

Aký bol teda Henry Kissinger v skutočnosti?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie