Denník N

Predseda súdnej rady Mazák: Len vymeniť Daniela Lipšica by im nestačilo. Ostali by na polceste

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica by bolo veľmi málo na to, aby koalícia dokázala trestné procesy zabrzdiť, prípadne až zastaviť. Na to, aby to dosiahli, musia zrušiť špeciálnu prokuratúru. V návrhoch vlády predseda súdnej rady Ján Mazák nevidí iný cieľ, ako to, že chcú úspešnú inštitúciu odstaviť od dokončenia niektorej z veľmi citlivých káuz oligarchov, politikov a časti justičnej scény. Rozhovor vznikol deň pred rokovaním vlády, na ktorom rozhodli o rozpustení špeciálnej prokuratúry. Dočítate sa v ňom aj:

  • ako sa bude brániť proti svojmu odvolávaniu v súdnej rade;
  • čo nastane po zrušení špeciálnej prokuratúry, keď prokurátori prejdú na generálnu a spisy na krajské prokuratúry;
  • či je jednoduchšie zrušiť celú prokuratúru ako celý súd;
  • prečo aj v iných krajinách majú špecializované súdy či prokuratúru;
  • ako môže do procesu rušenia špeciálnej prokuratúry zasiahnuť Európska komisia;

O týždeň bude zasadnutie súdnej rady, na ktorom šiesti členovia navrhli vaše odvolanie. Ako to dopadne?

Neviem. Zrejme bude prednesený návrh, ktorý obsahuje dvadsať pochybení predsedu súdnej rady, a potom sa k tomu vyjadrím. Lebo sa mám k čomu vyjadrovať. A potom bude zrejme nejaká rozprava a následne sa bude hlasovať. V histórii súdnej rady sa ešte nestalo, že by sa uskutočnilo zasadnutie k odvolávaniu predsedu. Predchádzajúca predsedníčka sa totiž vzdala funkcie.

Ako hlasovanie dopadne?

Dopadne to tak, ako sa rozhodnú jednotliví členovia a členky súdnej rady. Nerozmýšľam nad tým veľmi, pretože by sa mi bridilo, aby som niekoho ovplyvňoval, aby hlasoval za mňa, proti mne, prípadne sa zdržal. Zariadim sa podľa toho, aké budú výsledky hlasovania.

Toto už trochu pôsobí ako istá rezignácia.

To zďaleka nie. Keďže si myslím, že ani jeden z tých dvadsiatich bodov neobstojí a neznamená opakované porušenie mojich povinností, tak keď budem odvolaný, okamžite sa obrátim na Ústavný súd s ústavnou sťažnosťou. Odmietam, aby ma niekto odvolával na základe vecí, ktoré sú tam napísané, lebo ich považujem za hrubú urážku a z veľkej časti sú to neopodstatnené veci a argumenty.

Nie som rezignovaný, pevne verím, že relevantnú časť súdnej rady presvedčím, že stále patrím do funkcie, manažérsky som nezlyhal a, naopak, že pod mojím vedením dokázala súdna rada fungovať veľmi demokraticky a efektívne. Aj keď s chybami dokázala plniť účel, na ktorý bola zriadená.

Čo vyčítajú Jánovi Mazákovi

  • pochybenie pri vyhlásení výberového konania na Najvyšší správny súd;
  • osočenie sudcu a člena Poradnej rady európskych sudcov Františka Moznera (Mazák sa za svoje slová neskôr ospravedlnil);
  • nehovoril pravdu pri posudzovaní kandidáta na sudcu, ktorého súdna rada neodporučila na vymenovanie prezidentke a Ústavný súd dal kandidátovi za pravdu; účelovo politicky zavádzal pri tvrdeniach o prokuratúre;
  • otvorený list sudcov z januára 2021;
  • účasť v skupine Pre obnovu dôvery v právny štát;
  •  nesprávne vyhlásil voľbu členov súdnej rady, po vzdaní sa Marcely Kosovej nevyhlásil na jej miesto samostatnú voľbu;
  • verejne útočil na viacerých sudcov z Bratislavy, kriminalizoval celú generáciu sudcov;
  • bránil členkám súdnej rady v zaradení bodov do programu zasadnutia, nepredložil podklady na rokovanie;
  • znevážil dobré meno sudcu, a to informovaním o vyše 500 chybách, ktoré urobil omylom v rozsudku;
  • nepravdivo tvrdil, že hodnotenie sudcov bolo formálne a príliš kolegiálne;
  • zasahoval do prehľadu monitoringu médií pre sudcov;
  • neinformoval o svojich krokoch v Európskej sieti súdnych rád ani o vyjadreniach pri konzultácii s Európskou komisiou pri príprave Správy o právnom štáte;

V roku 2020 došlo po voľbách k výmene členov súdnej rady. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nominantov vlády a parlamentu obvolala a oni sa následne vzdali. Je to kultivovanejší spôsob, ako keď vláda a parlament tých členov odvolá? 

Rozdiel je v tom, ako sa k tomu postavila ministerka Kolíková a ako sa k tomu postavila terajšia vláda. Terajšia vláda na druhom zasadnutí bez toho, že by upovedomila týchto ľudí, ich odvolala, bolo to dosť neočakávané. Áno, mohli k tomu pristúpiť, ale mali si overiť, že napríklad dve členky, pani Javorčíková a pani Mišíková, boli vymenované za účinnosti platných právnych predpisov a ich výkladu Ústavným súdom v roku 2020 a vtedy platilo to, že člen súdnej rady nemôže byť odvolaný a musí mať nárok na celé päťročné funkčné obdobie.

Boli odvolaní tak, že sa o tom dozvedeli z médií. Bolo to svojvoľné, bezdôvodné, v rozpore s platným právnym stavom. V pondelok podľa mojich vedomostí obe tieto členky podali ústavnú sťažnosť a myslím, že sa k nim pripojil aj Ludvík Bradáč a uvidíme, čo sa s tým udeje. Ústavné sťažnosti nechránia individuálny záujem členov rady. Chceli by sme, aby súdna rada požívala rešpekt zákonodarnej a výkonnej moci. To je cieľ, prečo sa budeme brániť a prečo sa aj ja chcem brániť. Nemám iný cieľ, iba aby pochopili, že sme taký ústavný orgán, ako je vláda a parlament.

Spomínali ste, že títo nominanti vlády odvolanie neočakávali. O vás minister spravodlivosti niekoľkokrát povedal, že nemáte v súdnej rade čo robiť. Čiže keď vás teraz chcú odvolať, je to niečo, čo všetci očakávali?

Pán Susko to povedal viackrát. On ma pozná? Skúmal moju prácu? My sme sa v živote nestretli, takže je samozrejmé, že je to politické vyhlásenie. Nemyslím si, že je to niečo, čo by som mal komentovať. Áno, je politický zámer vymeniť členov a členky súdnej rady nominovaných vládou a parlamentom, ale keby sa to urobilo kultivovane a so zreteľom na to, že je to ústavný orgán a my sme ústavní činitelia, možno by ani nikto nemal potrebu sa brániť, aby sme dokázali, že súdna rada nie je orgán okresného formátu, aby do toho niekto vstupoval hore-dole. To by sme potom takto mohli meniť prezidenta, obsadenie Ústavného súdu, všetkých, ktorí boli vymenovaní do ústavných funkcií. Viedlo by to k destabilizácii ústavného systému.

Čo znamená kultivovane vymeniť členov?

V súlade s ústavou a zákonom. Kultivovanosť vnímam aj v kontexte rešpektovania európskych štandardov. Informoval som výkonný výbor v európskej sieti súdnych rád, kde som zástupcom, o tom, čo sa stalo. Je to najvyššia organizačná forma súdnych rád na európskej úrovni. Boli veľmi prekvapení, prečo sa to takto urobilo, keď bola právna úprava taká a podľa výkladu Ústavného súdu sa u nás takto odvolávať nedá, pýtali sa, ako je možné, že nás odvolávajú bez vypočutia, bez dôvodov.

Faktom je, že legislatíva sa zmenila a ako členovia ste kedykoľvek odvolateľní.

Áno, zmenila sa, ale nemôže mať retroaktívny účinok. Sú tam porušené štyri princípy. Princíp ochrany nadobudnuteľných práv, princíp legálneho očakávania, princíp právnej istoty a princíp zákazu retroaktivity. To predsa nie je normálne, ja keby som v apríli 2020 vedel, že môžem byť kedykoľvek odvolaný, ani by mi nenapadlo sadnúť si na tú stoličku. Toto sú veci, ktoré vám znemožňujú pripraviť si projekt, lebo ja som si pripravil projekt, ako by mala vyzerať a fungovať súdna rada, lebo som vedel, že pravdepodobne idem do funkcie predsedu.

Predseda súdnej rady Ján Mazák. Foto N – Vladimír Šimíček

Vláda plánuje zrušiť špeciálnu prokuratúru. Je naozaj také jednoduché túto inštitúciu zrušiť? Stačí na to zákon?

Politicky je to veľmi jednoduché, stačí na to zákon. Tieto špecializované orgány trestnej politiky štátu boli vytvorené zákonom, nie je zabezpečená ich pozícia ústavnou normou, takže politicky áno. Právne to tiež nie je zložité – napísať zákon, ktorý bude eliminovať Úrad špeciálnej prokuratúry alebo Špecializovaný trestný súd. Z hľadiska medzinárodných štandardov, hlavne štandardov práva Európskej únie, konkrétne myslím princíp právneho štátu a na prax, ktorá sa vyvinula na úrovni Európskej komisie vo vzťahu k Poľsku, Maďarsku a Bulharsku, sa obávam, že prijatie takýchto legislatívnych opatrení

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ficova vláda

Rozhovory

Úrad špeciálnej prokuratúry

V redakcii

  • Rozhovory o politických a spoločenských témach V redakcii vedú každý pracovný deň redaktori Denníka N Monika Tódová, Dušan Mikušovič, Veronika Folentová a ďalší
  • V sobotu vychádza špeciálne vydanie, kde udalosti týždňa s Monikou Tódovou preberajú vybraní členovia redakcie Denníka N
  • Nové vydania publikujeme každý deň okrem nedele ako 1) článok, ako 2) podcast na webe, v aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty a 3) ako video na kanáli Denníka N na youtube.com
  • Ak chcete podporiť autorky a autorov relácie V redakcii Denníka N, objednajte si naše predplatné.

Slovensko

Teraz najčítanejšie