Mária Benedikovičová
Veronika Prušová
Špeciálna prokuratúra, ktorá má na stole politicky citlivé kauzy, má úplne skončiť už k 15. januáru budúceho roka. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa pár hodín pred rozhodnutím vlády pokúšal svoj úrad zachrániť ponúknutím rezignácie, ale neuspel.
Vláda Roberta Fica ho ide odstaviť z funkcie a všetky prípady zoberie Lipšicovým podriadeným a prerozdelí krajským prokuratúram.
Prokurátori zo špeciálnej prokuratúry prejdú k Marošovi Žilinkovi, ktorého vládne zmeny posilňujú.
Vláda schválila zrušenie špeciálnej prokuratúry cez nepriamu novelu Trestného zákona. Parlament má o nej rokovať v zrýchlenom konaní, na jej pretlačenie má so 79 poslancami dosť hlasov.
„Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ vyhlásil Robert Fico.
Jeho vláda taktiež prijala zmeny, vďaka ktorým by mali vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu čoskoro prísť o status chránených oznamovateľov. Rovnako odsúhlasila aj nižšie sadzby za trestné činy, a to už od 1. januára budúceho roka.
Čo v novelách je, hoci prinášajú zásadné zmeny, až do posledného momentu nebolo známe. Iba krátko pred tým, ako ich ministri Ficovej vlády odsúhlasili, sa objavili na webovej stránke úradu vlády. Odborná diskusia o nich nebola.
Už o pár dní to môžu schváliť
Porušovanie ľudských práv, ktoré by pretrvávalo naďalej, je podľa premiéra dôvodom, prečo vláda presadzuje novely narýchlo. V parlamente ich môže schváliť v nasledujúcich dňoch.
Fico očakáva, že by sa to malo stať ešte do Vianoc. I keď si je vedomý, že zákony môže vetovať prezidentka Zuzana Čaputová. Týmto krokom by plán vlády zmarila, pretože poslanci by sa k opätovnému prerokovaniu návrhov vrátili až na januárovej schôdzi. Účinnosť noviel by sa teda posúvala o niekoľko dní na neskôr.
Ako chce vláda dosiahnuť za niečo vyše mesiaca preorganizovanie prokuratúry a rozdelenie prípadov špeciálnej prokuratúry medzi krajské prokuratúry, čo nie je jednoduchý krok, nevedno.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka bude kľúčovou postavou, ktorá by to mala v praxi doriešiť. Jeho reakciu pre médiá sa dnes nepodarí získať, lebo je na niekoľkodňovej pracovnej ceste, napísala jeho hovorkyňa Zuzana Drobová.
Do diskusie o zmenách ho vládna koalícia nezapojila.
Žilinka píše Šimečkovi o elementárnej slušnosti
V stredu krátko po poludní zverejnil Žilinka status na sociálnej sieti, ktorý celý venoval iba predsedovi PS Michalovi Šimečkovi. Ohradil sa voči tomu, že ho označil za „generálneho prokurátora Maroša ‚363‘ Žilinku“.
Generálny prokurátor odkázal podpredsedovi parlamentu Šimečkovi, že najvyšší ústavní činitelia by mali pri komunikácii zachovávať elementárnu slušnosť a úctu: „Žiadam vás, aby ste ma oslovovali mojím menom Maroš Žilinka, teda spôsobom hodným vami zastávanej funkcie“.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ešte v utorok ponúkol, že sa vzdá funkcie v prípade, ak bude vláda verejne garantovať, že žiadnym spôsobom nezasiahne do postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a jeho prokurátorov. „Boj proti organizovanému zločinu a korupcii nikdy nie je a ani nemôže byť postavený na jednej osobe. Kľúčovú úlohu v boji proti najzávažnejšiemu zločinu, ktorý ničí právny štát, však zohrávajú moji kolegovia prokurátori ÚŠP.“
Lipšic mal byť pôvodne vo funkcii do februára 2028.
Aký bude osud Lipšica, nie je v tejto chvíli úplne jasné, nemusí mať isté miesto radového prokurátora na generálnej prokuratúre. V novele sa totiž spomína, že prokurátorom generálnej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry. V inej časti novely sa však počíta s tým, že by Žilinka mal Lipšica zaradiť do organizačnej zložky generálnej prokuratúry. Dvojica je dlhšie v spore, aj pre sporný paragraf 363 a zastavovanie káuz.
Opozícia už v uplynulých dňoch varovala, že cieľom zrušenia špeciálnej prokuratúry je zametenie exponovaných káuz, ktoré sa dotýkajú aj predstaviteľov koalície vrátane poslanca za Smer Tibora Gašpara a podpredsedu parlamentu Petra Žigu z Hlasu.
Špecializovaný trestný súd ostáva, k jeho rušeniu koalícia nepristúpila, pravdepodobne pre obavu z reakcie Bruselu.
Európska komisia po rokovaní vlády vyzvala Slovensko, aby upustilo od rušenia elitnej zložky prokuratúry, ako aj od zmien Trestného zákona v zrýchlenom konaní bez dôkladného uváženia, informovala agentúra Reuters.
Ak Komisia zistí porušenie princípov právneho štátu, môže siahnuť Slovensku na eurofondy. Už v utorok vyhlásila, že očakáva odbornú diskusiu o zámeroch vlády. Kabinet napriek tomu v stredu zmeny prijal a poslal ich na rýchle schválenie do parlamentu.
Prezidentku Zuzanu Čaputovú šokovalo, ako narýchlo vláda presadzuje zrušenie špeciálnej prokuratúry, ktorá funguje 20 rokov. „Musím povedať, že spôsob a rýchlosť (…) ma šokoval.“ Po tom, ako sa oboznámi s rozsiahlou novelou Trestného zákona, oznámi ďalší postup. Spomenula prezidentské veto a podanie na Ústavný súd.
Rada prokurátorov varuje
Na vládou schválený zámer reagovala Rada prokurátorov, ktorá zásadne nesúhlasí so zrušením špeciálnej prokuratúry. Jej zrušenie by podľa nej viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii.
Prokurátori krajských prokuratúr nie sú podľa rady aktuálne pripravení prebrať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry bez náležitej prípravy a podpory, a to bez ohľadu na vysoké štandardy týchto prokurátorov.
„Eventuálne prenesenie výkonu dozoru na krajské prokuratúry bez materiálnej, logistickej, personálnej podpory a náležitej prípravy bude mať negatívny vplyv na kvalitu výkonu dozoru prokurátormi krajských prokuratúr a na rýchlosť konania v predmetných trestných veciach,“ varovala Rada prokurátorov.
Rovnako kritizuje aj spôsob presadenia noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré budú mať podľa nej závažný vplyv na systém fungovania trestnej spravodlivosti.
„Rada prokurátorov dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom, vynechaním štandardného legislatívneho procesu a bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry,“ píše sa v stanovisku. Zvolený postup by podľa rady „v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný“.
Fico: Lipšic je zlo, musí skončiť
Po rokovaní vlády premiér vyhlásil, že „zlo v podobe Lipšica musí skončiť“. Tvrdil aj to, že len jeho odchod by nič nezmenil, pretože jeho kolegovia na Úrade špeciálnej prokuratúry sú rovnakí.
„Úrad špeciálnej prokuratúry sa nedá opraviť,“ povedal Fico a konštatoval, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv. Dôkazom má byť tridsiatka nálezov Ústavného súdu, ktoré sa týkali najmä väzobných stíhaní.
Progresívne Slovensko hovorí o najhoršom scenári, s ktorým vláda prišla, obrátia sa na Ústavný súd. Hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) tvrdí, že vláda organizovaného zločinu schválila plán, „ako rituálnym spôsobom spáchať atentát na právny štát“. Kroky vlády ostro kritizuje KDH aj SaS.
Vicepremiér Tomáš Taraba (za SNS) pripomínal svoje slová zo začiatku roka 2021, keď bývalí koaliční poslanci zvolili do čela špeciálnej prokuratúry bývalého politika, exministra vnútra aj spravodlivosti a neskôr advokáta Lipšica. „V deň zvolenia Daniela Lipšica som povedal, že tí, ktorí ho zvolili, odpísali celý úrad,“ pripomenul Taraba.
Novinárov sa pýtal, ako by médiá reagovali, ak by súčasná koalícia zvolila za špeciálneho prokurátora bývalého advokáta, dnes ministra obrany Roberta Kaliňáka. Pýtal sa, či by novinári nepochybovali, že úrad bude nezávislý.
Aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) poukázal na „systémovú zaujatosť ÚŠP“. Hovoril o tom, že keď je zaujatý vrcholový predstaviteľ inštitúcie, tak sú zaujatí aj jeho podriadení, pretože chcú rozhodovať tak, aby bol on spokojný.
Argumentoval pritom aj karikatúrou Danglára, ktorú kolegovia darovali Lipšicovi k 50. narodeninám. Je na nej zobrazený špeciálny prokurátor, ako stína hlavy draka, ktorými sú karikatúry obžalovaných či obvinených. Je na nich aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, s ktorým bol Lipšic v konflikte.
Keď narazili na súd s policajnými čistkami
Policajti NAKA, ktorí vyšetrovali politicky citlivé korupčné kauzy a začali stíhať aj vplyvných politikov dnešnej koalície, majú prísť o status chráneného oznamovateľa hneď, ako sa prijatá novela objaví v Zbierke zákonov.
Koalícia s novelou zákona o protispoločenskej činnosti prišla po tom, ako naň narazila pri policajných čistkách a ako ju začali pri odstavovaní elitných policajtov brzdiť sudcovia, ktorí v štyroch prípadoch vydali neodkladné opatrenia a policajtov vrátili späť do práce. V troch prípadoch sudcovia nevyhoveli.
Po novom už policajti nesmú získavať status chránencov. Koaličné strany Smer, Hlas a SNS tiež posilňujú novelou generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Práve naňho majú dostať zamestnávatelia možnosť obrátiť sa s odvolaním, keď zamestnanec získa status chráneného zamestnanca.
Podľa zákona toho, kto získa status chráneného oznamovateľa, lebo upozornil na nejaké nečestné praktiky a možno trestnú činnosť, nie je možné ľahko prepustiť. Ochranou pred pomstou má byť práve Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý podľa zákona musí schvaľovať kroky voči chránenému zamestnancovi.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu pri odstavovaní čurillovcov úrad obišiel, o nijaký súhlas ani nežiadal. Spor je teraz na súde, lebo policajti tvrdia, že tým porušil zákon, čo on odmieta.
Advokát čurillovcov: Je to legislatívne násilie v rozpore s ústavou
„Zverejnený návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov je v rozpore s ústavou, pretože je retroaktívny a mení pravidlá hry počas hry a pod rúškom zákona zasahuje do konkrétnych individuálnych prípadov a súdnych rozhodnutí, s ktorými sa súčasná moc nedokáže zákonným spôsobom vyrovnať,“ napísal na Facebooku Kubina s tým, že je aj v rozpore s právom Európskej únie, keď z ochrany vylučuje policajtov.
„Keď nevedia konať podľa zákona, a preto prehrávajú na súdoch, tak si ten zákon jednoducho zmenia. Je to, ako keby si uprostred hokejového zápasu tím, ktorý prehráva 3:4, zmenou vynútil zmenou pravidiel zrušenie zápasu a kontumačné víťazstvo,“ podotkol ešte Kubina.
Úrad na ochranu oznamovateľov vraví o politickom zásahu
Úrad na ochranu oznamovateľov tiež kritizuje kroky vlády. „Návrh vnímame ako politický zásah vyriešiť bez diskusie konkrétne kauzy zmenou legislatívy a nepovažujeme ho za prospešný pre agendu ochrany oznamovateľov do budúcnosti,“ uviedol v stanovisku úrad, ktorý vedie Zuzana Dlugošová.
Na rýchle schvaľovanie zmien podľa úradu nie je zákonný dôvod. To, že novela vylučuje z ochrany policajtov, považuje Dlugošovej úrad za potvrdenie účelovosti tejto zmeny. Upozorňuje, že doterajších chránených oznamovateľov vystavujú obrovskej právnej neistote a dôsledkom nových pravidiel bude zníženie motivácie oznamovateľov.
Znižujú sadzby, tresty prepadnutia majetku rušia
Vládna koalícia novelou Trestného zákona plní prísľub z programového vyhlásenia a znižuje trestné sadzby. Ak za korupciu v súčasnosti hrozilo dvanásť rokov, teraz to bude desať, čo sa nemusí zdať ako drakonické zníženie. Lenže treba sa pozrieť na dolnú sadzbu, ktorá sa zo siedmich mení na tri, čo znamená, že páchatelia môžu poľahky vyviaznuť s podmienkou.
Pri podplácaní sa pôvodná najprísnejšia sadzba piatich až dvanástich rokov mení na dva až osem. Práve z korupčných trestných činov sú pritom obvinení viacerí bývalí nominanti Smeru a ľudia blízki tejto strane.
Znižovanie sadzieb zasiahne aj trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti, z čoho je obžalovaný oligarcha Norbert Bödör. V súčasnosti by mu hrozilo dvanásťročné väzenie. Po novom? Sadzba dvanástich až dvadsiatich rokov sa mení na tri až desať.
Výrazne sa zníži sadzba aj pri falšovaní zmeniek, za čo je na devätnásť rokov odsúdený Marian Kočner a Pavol Rusko. Ak by ich prípad posudzovali súdy podľa navrhnutej novely, hrozil by im maximálne dvanásťročný trest.
Obavy z toho, že by znižovaním sadzieb mohla vládna koalícia pomôcť už odsúdeným páchateľom, vrátane Kočnera, sa nepotvrdili. Prechodné ustanovenia počítajú len s tým, že ak bol niekto pred januárom 2024 odsúdený za trestný čin, ktorý už nebude po novom trestným činom, tak zvyšok trestu si nevykoná. Súvisí to najmä so zmenou výšky škody.
Komu však vláda výrazne pomáha, sú odsúdení na tresty prepadnutia majetku. Automatické ukladanie tohto trestu pri niektorých druhoch trestných činov totiž označil Ústavný súd za protiústavné.
Vládna koalícia teraz umožňuje, aby odsúdení na prepadnutie majetku podali do konca februára 2024 návrh na súd, ktorý potom musí svoj verdikt prehodnotiť. Trest prepadnutia majetku dostal napríklad za korupciu odsúdený expolicajt Marián Kučerka, ktorého sa Smer a jeho predseda Robert Fico opakovane zastával.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
