Denník N

Aj vedci majú svojho Jánošíka, neurovedkyňa kradne články bohatým vydavateľom

Harvard. Foto – TASR/AP

Kazašská vedkyňa pirátsky sprístupnila skoro 50 miliónov vedeckých článkov.

Aj vedci majú svojho Robina Hooda či Juraja Jánošíka, idealizovanú postavu, ktorá „bohatým berie a chudobným dáva.“

V tomto prípade ide o ženu, neurovedkyňu. Je to Kazaška a volá sa Alexandra Elbakyanová. Pred piatimi rokmi založila Sci-Hub, stránku, ktorá obchádza „paywall“ a nelegálne poskytuje prístup k takmer všetkým vedeckým článkom na svete. V súčasnosti ich pirátska databáza obsahuje skoro 50 miliónov.

Užívatelia si zo stránky stiahnu stovky až tisícky článkov denne. Od jej spustenia ju navštívilo 19 miliónov ľudí. Nečudo, že vydavateľské domy sa bránia. Prekáža im porušovanie autorských práv. Elsevier, jeden z najväčších vydavateľov na svete, prevádzkovateľa Sci-Hubu zažaloval na Newyorskom súde, informuje časopis Nature.

Drahá veda

A uspel. Koncom minulého roka súd vyniesol predbežné opatrenie, na základe ktorého znefunkčnili pôvodnú doménu. Lenže piráti sa presunuli inam a v činnosti pokračujú ďalej.

Vydavateľský dom v žalobe tvrdí, že utrpel „nenahraditeľné škody“. Odškodné za každú zo stiahnutých prác sa pohybuje od 750 dolárov po 150-tisíc. Celková suma, ktorú si Elsevier nárokuje, sa môže šplhať až k miliardám dolárov.

Elbakyanová vysvetľuje motiváciu, ktorá ju viedla k tomu, že pirátsku stránku spustila. „Keď som bola študentkou na Kazašskej univerzite, nemala som prístup k žiadnym výskumným článkom,“ povedala minulý rok pre Torrent Freak. „Platiť 32 dolárov za každý článok je šialené, keď ich musíte prelistovať alebo prečítať desiatky či stovky. Dostala som sa k nim pirátskym spôsobom,“ dodala.

Bojkotujú Elsevier

Cenová politika Elsevieru prekáža mnohým vedcom už dlhšie. Takmer 16-tisíc z nich podpísalo petíciu, v ktorej protestujú proti „prehnane vysokým cenám“, čo vydavateľ na články uvaľuje.

Minulý rok opustilo časopis Lingua 31 členov redakčnej rady, aby dali najavo nespokojnosť s jeho cenami. Založili si nový žurnál, ktorý obsah poskytuje zadarmo.

Ešte väčší rozruch spôsobilo, keď viac ako 1500 kognitívnych vedcov žiadalo editorov známeho časopisu Cognition z rodiny Elsevier, aby ponúkli „férový prístup“ k svojmu obsahu. Autori výzvy uvádzajú, že vedci musia zaplatiť až 2150 dolárov, ak chcú, aby bol ich článok prístupný v Cognition zadarmo. V najnovšom vydaní časopisu taký článok nenájdete. Každý je spoplatnený sumou 39,95 dolára.

veda

Miliardové príjmy

Ceny za články od vydavateľov sú také vysoké, že si ich nemohla dovoliť ani Harvardova univerzita, jedna z najlepších na svete. V roku 2012 rozposlala svojim zamestnancom oznam, že ročné náklady vo výške 3,5 milióna dolárov ruinujú školskú knižnicu.

Univerzita sa sťažovala, že cena za online články stúpla u dvoch hlavných vydavateľov za šesť rokov o 145 percent. Predplatné niektorých časopisov stálo ročne až 40-tisíc dolárov.

Množstvo univerzitných knižníc platí viac ako polovicu zo svojho rozpočtu trom hlavným vydavateľom – Elsevieru, Springeru a Wiley. Finacial Times uvádza, že príjmy Elsevieru dosiahli v roku 2014 výšku dvoch miliárd libier. 

„Univerzita Komenského v Bratislave nezabezpečuje prístup do dabatázy Elsevier. Do konca roku 2015 mala vedecká komunita na Slovensku prístup k týmto zdrojom prostredníctvom projektu NISPEZ. Prístup do databáz bol financovaný v rámci projektov EÚ,“ povedala pre Denník N Daniela Gondová, riaditeľka Akademickej knižnice Univerzity Komenského v Bratislave.

Právo na poznatky

Politika „publish or perish“, čiže „publikuj alebo zomri“ vyjadruje skutočnosť, že výkonnosť akademikov sa meria počtom publikácií (a citácií). Povedané inak, ak nepublikujete, ste odpísaný a na škole nemáte čo hľadať. Mnohí vedci – pochádzajú hlavne mimo USA a EÚ – sa tak ocitajú v zúfalej situácii. Publikovať musia, ale zároveň nemajú prístup k literatúre, ktorá je taká drahá, že si ju nemôžu dovoliť. Preto sa uchyľujú k pirátstvu.

Elbakyanová považuje praktiky Elsevieru za protiprávne. Odvoláva sa na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, podľa ktorej „má každý právo slobodne sa zúčastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a zúčastňovať sa na vedeckom pokroku a jeho výsledkoch. Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.“

„Ak sa Elsevieru podarí ukončiť našu činnosť alebo nás prinúti zmeniť sa na darknet, ukáže to na jednu podstatnú myšlienku: že verejnosť nemá právo na poznatky,“ hovorí Elbakyanová.

Porušujú právo, ohrozujú časopisy

Podľa vedkyne sa pirátstvo, ktoré prevádzkuje, líši od nelegálneho sťahovania hudby či filmov. „Všetky články na ich stránke (Elsevier, pozn. red.) napísali bádatelia. Ale oni nedostanú žiadne peniaze, ktoré Elsevier vyzbiera. To je veľký rozdiel od hudobného alebo filmového priemyslu, kde autori dostanú peniaze za každý predaný exemplár.“

Na vyhlásenia „vedeckej pirátky“ reagovala Asociácia amerických vydavateľov takto: „Plán Sci-Hub kopírovať a šíriť práce, ktoré sú chránené autorským právom, predstavuje veľkú hrozbu pre vydávanie kníh a časopisov. Je to hrozba pre autorov a akademickú obec, ktorá je závislá od honorárov pochádzajúcich z predaja a príjmu za predplatné.“

Vedecké pirátstvo ohrozuje vydavateľské domy rovnako ako hudobné spoločnosti, uvádza Nature stanovisko právnika, ktorý zastupuje Elsevier. Springer Nature, vydavateľ časopisu Nature, nechcel prípad komentovať. Sci-Hub pirátsky šíri aj jeho obsah.

Teraz najčítanejšie