Denník N

V škole sa má učiť, nie vypytovať

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tak sme zase prerazili. Dno. Vzdelania. Naše deti zlyhávajú, zlyháva naše školstvo, náš vzdelávací systém. Každý tretí žiak na Slovensku nedosahuje ani základnú úroveň čitateľskej gramotnosti, v matematike patrí prepad Slovenska medzi najväčšie spomedzi všetkých testovacích krajín. Také sú výsledky, ktoré oznámila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v medzinárodnom meraní PISA. Nie je to nič nové, len ešte horšie ako minule.

Môj matikár mi nerozumel a myslím si, že sa trochu bavil na tom, že ja nerozumiem jemu. Že nerozumiem matematike. Keď mi vyšla na vysvedčenie štvorka, moji rodičia za ním zašli. Matikár videl môjho otca vo dverách a promptne zareagoval: „Už sa s tým nedá nič robiť, už je to uzatvorené!“ Môj otec ho nešiel prosiť o lepšiu známku, sám robil reparát z matiky (nič lepšie sa mi nemohlo stať!). Môj otec mu len prišiel povedať, že dobrý učiteľ je taký, ktorý si na svojich žiakoch nedokazuje, že je múdrejší ako oni. Že dobrý učiteľ je taký, ktorého žiaci majú dobré výsledky. Alebo také niečo.

Bola som dosť pyšná. Na vysvedčení som mala štvorku z matiky, dvojku z fyziky a ostatné jednotky. Tá štvorka nebola o mojej hlúposti. Príklady som niekedy vedela vypočítať rýchlejšie ako Maira – najlepšia z matiky v triede, mala som trikrát do týždňa doučko, matika ma bavila. Hneď ako som prišla na písomku, stres ma vypol, matika zo mňa odišla… Doteraz viem matiku celkom obstojne, fascinuje ma, lebo som sa ju od istého momentu neučila kvôli dobrej známke, ale preto, lebo ma s mojou doučovateľkou začala baviť.

Keď sme sa mali učiť v siedmej triede na základke o pohlavnom živote a rozmnožovaní, išli sme na hodinu „napichaní“ (ako sa to tak divne hovorievalo). Učiteľka neprišla do školy. Ja sa jej na jednej strane nečudujem, ale prenechať túto časť telocvikárke nebolo fér. Dodnes si pamätám, že na strane 108 bola fotka spermie. To je celé. Vzhľadom na veľký počet detí, ktoré som porodila, som sa v tejto látke evidentne samovzdelala. Asi prostredníctvom dvojstrany Sex, láska a nežnosti v Brave.

Čítanie? Skoro nikto nečítal. Zastali sme niekde pri Medzi nami dievčatami, lebo výber povinnej literatúry zabil aj niekoľkých potenciálnych literárnych nadšencov.

Nabiflili sme sa Archimedov zákon a nikdy nám ani nenapadlo ponoriť teleso do tekutiny, aby sme vedeli, čo sme sa biflili. Nikdy sme sa neopýtali: Prečo?

Môj spolužiak na základke dostal poznámku a pokarhanie, lebo všade písal Hi Hitler. Aj nás na to namotal, bolo to smiešne a dodnes to mám v pamätníčku. Nikomu z nás nenapadlo opýtať sa, kto bol Hitler, nikto mu nikdy nevysvetlil, prečo tú poznámku a pokarhanie dostal. V škole sme sa mali učiť a nie vypytovať sa. Ja som dostala niekoľkokrát pokarhanie riaditeľom školy (čo bola riaditeľka) aj dvojky zo správania a dodnes úplne presne neviem prečo. Že vyrušujem a furt niečo vymýšľam. Dnes mám vďaka tomu, že furt niečo vymýšľam, svoju prácu a vyštudovala som vďaka tomu aj vysokú školu, na ktorej sú ľudia, ktorí furt niečo vymýšľajú, veľmi žiadaní. Svojím vymýšľaním zarábam na živobytie a najvyššou položkou v našej domácnosti je vzdelávanie našich detí, škola a škôlka, za ktorú treba platiť. Som nekonečne vďačná, že máme túto možnosť…

No a to moje vyrušovanie mám dnes na papieri a volá sa ADHD. Hrdo spätne konštatujem, že som tie povinné školské jazdy napriek ADHD zvládala bravúrne. Škoda, že vtedy bolo namiesto pochopenia a podpory pokarhanie, mohla som mať o niekoľko traumičiek menej. A je to dnes inak?

O tom, že nevieme čítať s porozumením a kriticky myslieť, svedčia aj výsledky volieb. Aj mnoho iných vecí, ktoré sa dejú v našej krajine, je dôkazom toho, že väčšina Slovákov a Sloveniek isto-iste blicovala z dejepisu. Myslíte si, že takí tí hluční národniari skutočne čítali Hviezdoslava? Ako je možné, že ľudia nevedia rozoznať humor či sarkazmus od praUdy? Pôvod každého prúseru, ktorý sa nám tu udeje, má svoj základ vo vzdelaní. Každého jedného…v deficite kvalitného vzdelania, v nedostatku informácií, v neschopnosti kriticky myslieť. Všimli ste si to aj vy?

Najväčším zlomom v mojom školskom živote bol môj triedny na gympli, pán profesor Križan, ktorý nám dal pitvať žabu. Naozajstnú. A ostatní profesori a profesorky, ktorí sa o nás skutočne zaujímali a robili všetko pre to, aby sme boli v témach, ktoré nás zaujímajú, najlepší. Bol to neskutočne dobrý pocit.

Keď sa mi narodili deti, hovorila som, že si najviac prajem, aby boli zdravé, zvedavé a aby mali zmysel pre humor. Zvedaví ľudia nemôžu byť hlúpi a vďaka zmyslu pre humor sa dá ľahšie žiť v tejto krajine, ktorá zase raz zaujala svojím nezáujmom o múdrosť.

Sme podpriemerní a ďalšia generácia na tom bude, zdá sa, ešte horšie. Chcela som napísať nejaký múdry pateticko-povzbudzujúci záver, ale zmôžem sa len na: Som z toho smutná. Prepáčte.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Školstvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie