Riadi ropnú firmu, ktorá bude druhou najväčšou na svete. Kto je muž, ktorý vedie klimatický samit

Spojené arabské emiráty mali na začiatku 70. rokov minulého storočia 300-tisíc obyvateľov, teraz tu žije vyše 9 miliónov ľudí. Ekonomika za ten čas narástla 35-násobne. A z Dubaja sa stalo jedno z najbohatších miest na svete.

Spojené arabské emiráty bezprecedentne zbohatli vďaka ťažbe ropy a práve jej spaľovanie spolu s inými fosílnymi palivami prispieva ku klimatickým zmenám, ktoré sa ľudstvo teraz snaží spomaliť. Práve v Dubaji sa tieto dni koná klimatická konferencia OSN známa aj pod skratkou COP28.

Výber tohtoročnej hostiteľskej krajiny je kontroverznou témou už odkedy ju vybrali v roku 2021.

„Nemožno ignorovať skutočnosť, že samit sa koná v nových lesklých priestoroch postavených za peniaze z ropy,“ napísal reportér New York Times David Gelles.

Klimatické samity COP sa konajú každý rok a ich organizátor sa vyberá regionálne. Predsedajúca krajina pre rok 2023 sa vyberala z regiónu Ázie a Pacifiku, jeho štáty pred dvoma rokmi podporili kandidatúru Spojených arabských emirátov (SAE).

Nie je to prvý podobný kontroverzný výber: v roku 2012 organizoval samit rovnako od ropy a zemného plynu závislý Katar. Trikrát to bolo Poľsko, ktoré vyrába energiu najmä z uhlia, aj keď to sa pomaly mení.

Kontroverzný nie je len výber hostiteľskej krajiny, ale aj voľba prezidenta konferencie. Tým je Sultán Ahmad al-Džábir, 50-ročný miestny minister pre priemysel a pokročilé technológie, ktorý v sebe spája dve výrazné črty svojej krajiny: jej závislosť od ropy, ale aj snahu stať sa lídrom v obnoviteľných zdrojoch energie v regióne.

Spojené arabské emiráty vyhlásili, že do roku 2050 sa chcú stať uhlíkovo neutrálnou krajinou, vôbec prvou v regióne.

Zelení lídri v regióne

Sultán al-Džábir (50), ktorý podľa BBC nepochádza z vládnucich rodín v emirátoch, študoval v Británii aj USA. V roku 2006 sa stal riaditeľom novovzniknutej štátnej spoločnosti Masdar, ktorá sa zaoberá obnoviteľnými zdrojmi.

Samotný al-Džábir je od roku 2020 aj hlavným lídrom arabskej krajiny v otázke klimatických zmien.

Krajina ohlásila veľké investície do obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zároveň vyváža aj do iných krajín. Tamojšia výrobná kapacita zelených zdrojov by sa mala zvýšiť šesťnásobne do roku 2030.

Napríklad vlani tu otvorili jednu z najväčších solárnych elektrární na svete. Pozostáva z vyše troch miliónov solárnych panelov, ktoré zaberajú osem štvorcových kilometrov.

Al-Džábirovi záleží na jeho zelenom imidži až tak, že podľa Guardianu sa jeho ľudia snažili zmeniť článok o ňom na internetovej encyklopédii Wikipedia tak, aby zdôraznili jeho environmentálne aktivity.

Nezávislí analytici či aktivisti sú však veľmi skeptickí, že sa Spojeným arabským emirátom podarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Podľa organizácie Climate Action Tracker sú momentálne výrazne ďaleko od tohto cieľa.

„V reálnej ekonomike urobili veľmi málo krokov,“ píšu.

Vedie ropnú spoločnosť

To súvisí s druhou pozíciou Sultána al-Džábira. Od roku 2016 vedie štátnu ropnú spoločnosť ADNOC (Abu Dhabi National Oil Company). Ide o jednu z najväčších ropných spoločností na svete. Spojené Arabské Emiráty sú momentálne ôsme v ťažbe ropy na svete, väčšinu z nej produkuje práve spoločnosť, ktorú vedie al-Džábir.

Kým mnohé ropné spoločnosti a krajiny očakávajú v budúcnosti pokles ťažby, firma ADNOC má iné plány. Priznáva, že do roku 2027 sa jej produkcia zvýši o 7 percent na 5 miliárd miliónov barelov ropy denne.

Aktivisti z organizácie Global Witness však tvrdia, že to zďaleka nie je všetko. Vychádzajúc z údajov rešpektovanej firmy Rystad Energy tvrdia, že spoločnosť ADNOC bude do roku 2050 druhým najväčším producentom ropy na planéte. Viac by mala vyťažiť iba saudskoarabská štátna spoločnosť Aramco.

Celkovo sa vďaka spáleniu ropy vyťaženej firmou ADNOC za takmer 30 rokov dostane do ovzdušia výrazne viac emisií ako vyprodukuje Čína za rok. Ťažba firmy má rásť celé 30. roky a až v 40. rokoch začne klesať, tvrdia aktivisti.

Spoločnosť sa síce bráni, že ide o kapacitu produkcie a nie o aktuálne množstvo, ktoré sa aj reálne vyťaží. Aktivisti si však stoja za svojím s tým, že ide o „predpokladanú úroveň ťažby“.

Okrem toho BBC zverejnilo informácie (hovorca konferencie ich poprel), že al-Džábir chcel využiť klimatický samit na rokovanie o ropných obchodov s ďalšími krajinami.

„Zašli príliš ďaleko, keď za predsedu tohtoročnej konferencie OSN o klíme vymenovali výkonného riaditeľa jednej z najväčších – a podľa mnohých meraní jednej z najšpinavších – ropných spoločností na planéte,“ povedal pre New York Times bývalý americký viceprezident a aktivista za boj s klimatickými zmenami Al Gore. Na výmenu al-Džábira vyzvalo aj 130 amerických či európskych poslancov.

Jeho podporovatelia podľa Reuters hovoria, že patrí k manažérom, ktorí dokážu dotiahnuť veci do konca. A tí, čo s ním spolupracovali, pre agentúru tvrdili, že je realista, ktorý sa rozhoduje na základe vedeckých dát a dôkazov.

Postupne znížiť či ukončiť

Z pohľadu al-Džábira však nie je žiadny paradox snažiť sa znižovať emisie prostredníctvom zelených projektov a zároveň viesť ropnú firmu. Práve naopak, tvrdí, že ako človek z ropného biznisu dokáže presvedčiť lídrov z fosílneho priemyslu, aby sa prispôsobili novým výzvam.

„Nikdy v histórii predseda konferencie COP nekonfrontoval ropný priemysel, nehovoriac o tom, že on sám by bol riaditeľom ropnej spoločnosti,“ povedal al-Džábir pre Guardian.

V marci tohto roku letel do amerického Houston na konferenciu ropného priemyslu. „Houston, máme problém,“ povedal publiku.

Zároveň to však jeho firme nebráni zvyšovať produkciu.

Ukazuje to aj hlavný spor, ktorý sa momentálne vedie na klimatickej konferencii. Tá by sa mala skončiť budúci týždeň. Debatuje sa, či by sa do záverečného vyhlásenia krajín mal dostať záväzok postupne znižovať (phase down) používanie fosílnych palív alebo ho postupne ukončiť (phase out).

Rozdiel je v jednom slovíčku, ale jeho význam je výrazný. V prípade postupného zníženia by používanie fosílnych palív malo stále istú budúcnosť. Výraz postupne znížiť sa prvýkrát v dokumente COP použil v roku 2021 v Glasgowe, keď však hovoril iba o uhlí a nie o všetkých fosílnych palivách.

Asi sto krajín sveta vrátane štátov EÚ však podporujú výraz „postupne ukončiť“ používanie všetkých fosílnych palív.

Späť do jaskýň?

Krajiny ako SAE si myslia, že používanie fosílnych palív by malo pokračovať a uhlíkovú neutralitu by sme mali dosiahnuť pomocou technológií na umelé zachytávanie uhlíka, ktoré však nie sú veľmi rozšírené a zatiaľ veľmi nepresvedčili, že fungujú. Al-Džábir svoj názor podtrhol kontroverzným výrokom počas konferencie.

„V žiadnom prípade sa neprihlasujem do žiadnej diskusie, ktorá by bola alarmistická. Neexistuje žiadny vedecký poznatok alebo scenár, ktorý by hovoril, že postupné ukončenie používania fosílnych palív je to, vďaka čomu dosiahneme (maximálne oteplenie) 1,5 stupňa Celzia,“ povedal podľa Guardianu v Dubaji pred pár dňami.

S istým nadsadením naznačil, že ak úplne vyradíme fosílne palivá, „budeme sa musieť vrátiť do jaskýň“.

Toto však nie je v súlade s tým, čo tvrdia vedci. Ak chceme podľa nich udržať zvyšovanie globálnej teploty do 1,5 stupňa Celzia, musíme sa čím skôr stať uhlíkovo neutrálni. Už teraz je svet pozadu, momentálne je na ceste, aby sa Zem oteplila do 3 stupňov Celzia v roku 2100.

„Vedecké poznatky sú jasné: limit 1,5 stupňa Celzia je možný len vtedy, ak nakoniec prestaneme spaľovať všetky fosílne palivá. Nie znížiť, nie zmierniť. Postupné ukončenie s jasným časovým rámcom,“ oponoval mu generálny tajomník OSN António Guterres.