Denisa Gdovinová
Každý tretí žiak na Slovensku nevie čítať s porozumením, tretina študentov nevie vypočítať zložitejšie matematické príklady. Slovensko sa prepadlo ešte nižšie vo výsledkoch medzinárodného testovania PISA.
„Na tlačovej v konferencii v Paríži sme boli aj uvádzaní ako príklad zlyhávania pri vzdelávaní detí zo sociálne slabších pomerov,“ dodáva odborník Juraj Hipš. Slovensko je krajinou, kde sociálne zázemie najvýraznejšie ovplyvní výsledky študentov.
Odborníci zhodne tvrdia, že z výsledkov by sme nemali byť prekvapení – odrážajú to, akú váhu prikladali školstvu doterajšie vlády, ale aj spoločnosť. Podľa niektorých môžu byť riešením reformy, ktoré sa na ministerstve školstva rozbehli. Okrem toho si myslia, že sa treba zamerať najmä na učiteľov – dobre ich vzdelať, zaplatiť a podporiť.
Lenže riešenia sú drahé a ako sa ukazuje, priority vlády sú inde. „V omnoho väčšej miere sú nasmerované na dôchodcov ako na učiteľov, žiakov a študentov. Teda na udržanie popularity a moci a nie na úspešnú budúcnosť a prosperitu krajiny,“ hovorí Ivan Mikloš.
Odborníkov sme sa pýtali:
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Odpovedali: Ivan Mikloš, Andrea Madarasová Gecková, Martin Šuster, Juraj Hipš, Anna Symington Maar, Romana Kanovská, Petra Fridrichová, Lýdia Šuchová a Branislav Pupala.
Najprv výber z odpovedí:
„Výsledky nehovoria len o stave školstva, ale aj o stave celej spoločnosti a o tom, ako spoločnosť vníma dôležitosť vzdelania a školstva. A keďže nám znovu vládnu tí, ktorí tento stav spoločnosti, ale aj školstva do veľkej miery zapríčinili, tak je zrejmé, z čoho môj pesimizmus pramení.“ (Ivan Mikloš)
„Slovenčina sa zúžila na teóriu jazyka a práca s textom vymizla. Som matka dvoch už temer dospelých detí, ktoré absolvovali základnú a, bohužiaľ, aj strednú školu bez toho, aby som ich videla čo i len raz pracovať s učebnicou, pôvodným textom.“ (Andrea Madarasová Gecková)
„Pokiaľ nie je vzdelanie prioritou pre celú spoločnosť, tak vláda len spraví to, čo si voliči želajú. Vzdelanie, žiaľ, nie je medzi top 10 prioritami občanov Slovenska.“ (Martin Šuster)
„Naše deti nemajú šancu v škole stretnúť deti, ktoré sú iné ako ony. A ak ich nestretnú v škole, tak kde? Ak sa nenaučia spolu žiť v škole, kedy sa to majú naučiť? Ako chceme budovať nepolarizovanú, súdržnú, odolnú spoločnosť, ak naše deti nemajú šancu sa to učiť v škole?“ (Anna Symington Maar)
„Nemyslím si, že v aktuálnom stave potrebujeme rýchle a naoko dobre vyzerajúce riešenia, ktoré by navonok ukazovali, ako sa problému venujeme, avšak ich reálne dosahy budú otázne.“ (Petra Fridrichová)
Ivan Mikloš
bývalý minister financií
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Myslím si, že veľmi výstižne ich vyhodnotil nový minister školstva Tomáš Drucker, otázka je, čo s tým bude vedieť a môcť urobiť. Už z jeho vyjadrenia, že ide o tragédiu, je zrejmé, že s tým chce niečo robiť. Nie som si istý, či bude vedieť čo, ale tu by som ešte bol opatrne optimistický.
Omnoho menej optimistický som však pri otázke, či bude môcť. Výsledky nehovoria len o stave školstva, ale aj o stave celej spoločnosti a o tom, ako spoločnosť vníma dôležitosť vzdelania a školstva. A keďže nám znovu vládnu tí, ktorí tento stav spoločnosti, ale aj školstva do veľkej miery zapríčinili, tak je zrejmé, z čoho môj pesimizmus pramení.
A navyše je to aj (hoci vôbec nie len) o peniazoch a tam je stav taký, aký je, a priority sú tiež také, aké sú. V omnoho väčšej miere sú nasmerované na dôchodcov ako na učiteľov, žiakov a študentov. Teda na udržanie popularity a moci a nie na úspešnú budúcnosť a prosperitu krajiny, pre ktoré je kvalitné školstvo a vzdelanie nevyhnutnou podmienkou.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Niektoré pozitívne zmeny už boli počas ostatných troch rokov urobené, aj keď boli len čiastočné. Mám na mysli zmenu vysokoškolského zákona a predovšetkým povinné škôlky pre predškolákov. Stále je to nedostatočné. Vecí, ktoré treba urobiť, je veľmi veľa, mnohé sme predložili pred tri a pol rokmi v rámci projektu „To dá rozum“, žiaľ, málo sa z toho zrealizovalo. Či sa to stane teraz, je ťažké povedať, ale myslím si, že skôr nie (pozri odpoveď na predchádzajúcu otázku).
Andrea Madarasová Gecková
psychologička, vedie slovenskú časť výskumu zdravia tínedžerov HBSC
Nie súčasné, ale už minulé výsledky PISA boli pre nás alarmujúce a boli jedným z dôvodov, prečo sme do štúdie HBSC zaradili rozšírený modul mapujúci prežívanie žiakov v škole, ich vzťah s učiteľmi a podporu pri vzdelávaní. Okrem toho sme viedli rozhovory s dospievajúcimi a pýtali sme sa, čo im pomáha, čo im bráni cítiť sa v škole bezpečne a v tom, aby mali odvahu vykročiť zo svojej komfortnej zóny smerom k plneniu vzdelávacích výziev.
Práve v týchto dňoch bolo v Denníku N publikované veľmi inšpiratívne zhrnutie práce profesorky Edmondsonovej, o ktorú sa opierame, keď tvrdíme, že učenie môže úspešne prebiehať iba v prostredí, kde je bezpečné robiť chyby a učiť sa z nich. Matematiku sa nemôžete nabifliť, musíte jej porozumieť a porozumieť jej viete, len keď to skúšate a zlyhávate, postupne na vlastných chybách objavujete cestu. Presne to isté platí o čitateľskej gramotnosti. Čítanie s porozumením je vlastne hľadanie správy schovanej v slovách, čo sa nedá naučiť inak ako prácou s textom v bezpečnom prostredí, kde je dovolené mať vlastný názor.
Veľmi súhlasím s profesorkou Zápotočnou, že slovenčina sa zúžila na teóriu jazyka a práca s textom vymizla. Som matka dvoch už temer dospelých deti, ktoré absolvovali základnú a, bohužiaľ, aj strednú školu bez toho, aby som ich videla či i len raz pracovať s učebnicou, pôvodným textom.
Prácu s textom nahradili poznámky v odrážkach a powerpointové prezentácie, z ktorých si robia poznámky a učia sa ich naspamäť. Súčasná generácia čerpá informácie z videí, podcastov, čo vôbec nie je zlé. Ale nenahradí to dohľadávanie a čítanie zdrojových textov, robenie výťahov, formulovanie zhrnutí z prečítaného textu, čím sa vlastne písaný text či zvuk kontextualizuje, stáva sa správou. Poznatky profesorky Edmondsonovej potrebujeme aplikovať v praxi a to je dramatická zmena v prístupe učiteľov, ale aj rodičov k chybám, testovaniu, skúšaniu.
Obsahuje to aj dôraz na psychologické bezpečie v školách a inklúziu, lebo prijímanie inakosti je absolútny základ psychologického bezpečia, je indikátor pripravenosti prostredia pre učenie. Tou druhou dramatickou zmenou je obsah vzdelávania a dôraz na porozumenie. A to veľmi pekne zhrnula profesorka Zápotočná v oblasti jazyka, ale v mnohom to platí aj pre matematiku.
Martin Šuster
člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Výsledky nášho školstva podľa merania PISA sú naozaj tristné. Nie sú však prekvapivé. Po dvoch rokoch koronakrízy sa úroveň vzdelania zhoršila vo väčšine krajín, na Slovensku je však zhoršenie nadpriemerné. U nás sme mali školy zatvorené počas korony najdlhšie a teraz sa nám ukazuje, ako negatívne sa to prejavilo na výsledkoch študentov. Kým odborníci navrhovali, aby sa školy pri vlnách korony zatvárali posledné a otvárali prvé (keďže pre deti je covid-19 menej rizikový), vláda to robila presne naopak.
Druhou zlou správou je, že zlé socioekonomické prostredie u nás najviac zhoršuje výsledky študentov. Inak povedané, deti z chudobných rodín či z rómskych osád dostávajú u nás mizerné vzdelanie – čo len udržiava bludný kruh generačnej chudoby.
Treťou zlou správou je, že v tejto vlne meraní PISA sa Slovensko už nezúčastnilo dobrovoľných modulov, konkrétne som veľmi sklamaný, že sme nemerali finančnú gramotnosť. Namiesto toho, aby sme sa snažili lepšie vzdelávať deti o finančnej gramotnosti, radšej si zatvárame oči pred výsledkami.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Riešenia poznáme, hoci si nie som istý, či bude aj vôľa ich uplatniť. Potrebujeme dokončiť kurikulárnu reformu aj s podporou plánu obnovy. Treba sa pri vzdelávaní detí sústrediť na schopnosť porozumieť a schopnosť uplatniť vedomosti pri riešení problémov – nie na memorovanie a mechanické opakovanie. Tiež musíme výrazne posilniť školy v chudobných regiónoch a špeciálne v osadách – kde často máme aj školy s dvojzmennou prevádzkou a chýbajú asistenti učiteľa. Naopak, v mnohých malých obciach treba zase školy zlučovať a nie udržiavať málo efektívne málotriedky.
Najviac zo všetkého však potrebujeme, aby sa vzdelanie stalo skutočnou prioritou vlády aj celej spoločnosti. Nielen deklaratórne, ale skutočne. Z tohto nemôžeme viniť len vládu (ktorá počas korony naozaj neprimerane zhoršila prístup k vzdelaniu) – pokiaľ nie je vzdelanie prioritou pre celú spoločnosť, tak vláda len spraví to, čo si voliči želajú.
Vzdelanie, žiaľ, nie je medzi top 10 prioritami občanov Slovenska. Kým si neuvedomíme, že bez kvalitného vzdelania nebudeme nikdy bohatou, stabilnou a sebavedomou krajinou ani sa nezbavíme chudoby, tak si spoločnosť vzdelanie nebude vážiť.
Juraj Hipš
odborník na vzdelávanie
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Najnovšie meranie PISA ukazuje, že výkon žiakov a žiačok v čítaní, matematike aj prírodných vedách sa v priemere krajín OECD signifikantne znižuje. To nás však nemôže nijako uspokojovať. Slovensko je vo všetkých meraných kategóriách podpriemerné, v prepade matematiky sme absolútnymi lídrami a na tlačovej konferencii v Paríži sme boli aj uvádzaní ako príklad zlyhávania pri vzdelávaní detí zo sociálne slabších pomerov. Inak povedané, ak sa na Slovensku narodíte chudobným rodičom, zabudnite, že škola vám poskytne šancu na lepší život.
Zhrňme si to – máme tu obrovskú masu detí, ktoré nerozumejú tomu, čo čítajú. Majú problém porozumieť grafom a dátam, nehovoriac o nejakej hlbšej interpretácii. Chudobné deti majú smolu, ostanú na okraji spoločnosti, tak ako ich rodičia. Máme ako krajina sakramentsky vážny problém.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Školstvo je zložitý a komplexný systém a premyslených a navzájom previazaných krkov musí byť mnoho. Môžeme začať napríklad tým, čo odporúčal pri včerajšom predstavovaní výsledkov PISA aj expert OECD na vzdelávanie Andreas Schleicher. Ak chceme zmierniť socioekonomické rozdiely žiakov prostredníctvom vzdelávania, potrebujeme dostať najtalentovanejších učiteľov a učiteľky do tried s najväčšími výzvami. Inak bude táto krajina viac a viac rozdelená.
Romana Kanovská
bývalá riaditeľka NÚCEM-u, koordinátorka Plánu obnovy a odolnosti na ministerstve školstva
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Výsledky PISA 2022 vnímam v tomto cykle špecificky najmä z pohľadu dosahov online alebo offline vzdelávania počas pandémie covidu v jednotlivých krajinách. Zhoršenie kľúčových zručností žiakov v dôsledku dištančného vzdelávania vidno globálne v celkovom poklese priemeru krajín OECD v čitateľskej aj matematickej gramotnosti. Z hľadiska trendov sme sa za Slovensko v matematickej gramotnosti, ktorá bola hlavnou doménou PISA 2022, prepadli do podpriemeru krajín OECD, kým v predošlom cykle PISA 2018 sa nám podarilo dosiahnuť úroveň priemeru OECD.
Musím však priznať, že výsledky ma neprekvapili aj vzhľadom na to, že sme na rozdiel od našich susedov boli počas pandémie krajinou, ktorá nechala dlhodobo zatvorené školy pre žiakov druhého stupňa. Prepočty OECD ukázali, že krajiny, ktoré dosiahli nadpriemerné výsledky v matematike, nenechávali dlhodobo zatvorené školy. U nás sa aj v dôsledku zatvorených škôl ešte viac prehĺbil vplyv sociálnych, ekonomických a rodinných podmienok na to, čo 15-roční žiaci vedia a dokážu. A toto je veľmi zlá správa o stave nášho školstva.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Z môjho pohľadu sú už tie zmeny rozbehnuté, systémovo sú správne uchopené v Pláne obnovy a odolnosti tak, aby nasmerovali slovenské vzdelávanie a s ním aj vedu, výskum a inovácie k vyspelým krajinám Európy a OECD. Za kľúčové preto považujem kontinuálne pokračovať v už nastavených reformách a investíciách na ministerstve školstva. Ak sa nám podarí reformy dobre zaviesť, mali by priniesť zlepšenie ranej starostlivosti, zvýšenie kvality a miery zaškolenosti detí v materských školách, vyučovanie v školách viac zamerané na rozvíjanie logického uvažovania, kompetencií a zručností žiakov v súvislosti s dynamickými zmenami na pracovnom trhu.
K tomu potrebujeme dokončiť ďalšie reformy, napríklad v oblasti celoživotného vzdelávania pedagógov, zvýšiť atraktivitu a uznanie pedagogického povolania a tým aj zvyšovanie odmeňovania kvalitných učiteľov. Najmä však je nutné zvyšovať celkové investície štátu do vzdelávacieho systému zároveň s nastavením merateľných ukazovateľov pri ich prerozdeľovaní a sledovaním kvality výstupov vo vzdelávaní. Prostredníctvom nasledujúcich cyklov PISA budeme vidieť, či sa konečne začneme k priemeru OECD približovať.
Anna Symington Maar
zakladateľka materskej a základnej školy Rozmanita
Keď vyšli posledné výsledky testovania zručností 15-ročných mladých po celom svete PISA 2018, práve sme uvažovali o založení Rozmanity. Z našich skúseností zo zahraničia, ako aj priamo z terénu na Slovensku sme vedeli, že v našich školách veľmi chýba rozmanitosť. Vedeli sme, že systém je nastavený tak, že bohaté deti a chudobné deti chodia len veľmi zriedka do tých istých škôl.
Vedeli sme, že vplyv chudoby na výsledky detí v škole je na Slovensku oveľa silnejší ako v iných krajinách – školy im nevedeli dať tú pomocnú ruku, ktorú potrebovali, aby im zázemie neobmedzovalo ich talenty a potenciál. Vedeli sme, že deti so zdravotným znevýhodnením či s iným materinským jazykom často nebývajú do škôl prijaté, a ak áno, tak školy nemajú dostatočnú podporu na to, aby ich vedeli podporiť.
A vedeli sme, že školy nemajú dostatočnú podporu na to, aby vedeli, ako pracovať s rozmanitým kolektívom tak, aby sa v ňom deti učili inakosť a odlišnosti oceňovať a vidieť v rozmanitosti silu – vidieť v nej nové myšlienky, iné uhly pohľadu, iné nápady, možnosť prehodnotiť svoj názor, možnosť zistiť, aký je svet z pohľadu niekoho druhého, možnosť naplno rozvinúť svoju kreativitu a kritické myslenie. Bohužiaľ, inakosť aj vtedy, a ešte stále, v školách vedie príliš často k šikane.
Príroda sa vždy pripravovala na neistú budúcnosť svojou rozmanitosťou a my tu stojíme pred najväčšími spoločenskými zmenami, ktoré ľudstvo doposiaľ zažilo, a… rozmanitosť potláčame namiesto toho, aby sme ju podporovali ako ten najlepší zdroj inovácií, ktorý máme.
PISA 2018 vtedy pri našich začiatkoch okrem naďalej silno podpriemerných výsledkov našich detí ukázala, že sme sa nemýlili. Ukázala, že Slovensko má najviac segregované školy zo všetkých testovaných krajín (okrem Peru). Naše deti nemajú šancu stretnúť deti, ktoré sú iné ako ony v škole. A ak ich nestretnú v škole, tak kde? Ak sa nenaučia spolu žiť v škole, kedy sa to majú naučiť? Ako chceme budovať nepolarizovanú, súdržnú, odolnú spoločnosť, ak naše deti nemajú šancu sa to učiť v škole?
V roku 2019 sme sa rozhodli, že vieme prispieť našou troškou a spolu s našimi partnermi sa vydať na cestu Rozmanity. Cestu hľadania toho, ako by to mohlo na našich školách vyzerať inak. Ako by to mohlo vyzerať, ak tam budú chodiť spolu naozaj všetky, rozmanité deti. A spoločne hľadať cesty, ako ich sprevádzať tak, aby napredovali a zároveň sa obohacovali navzájom. A aby nám tak ukazovali inú, novú víziu našej krajiny.
Teraz vyšli prvé výsledky nového merania – PISA 2022. A tie, bohužiaľ, potvrdili, že naše deti stále nie sú dostatočne pripravované na budúcnosť, ktorá ich čaká. Vplyv chudoby na zručnosti detí v škole je na Slovensku naďalej najsilnejší zo všetkých (všetkých!) testovaných krajín. A znevýhodnené deti, ako aj tie najviac zvýhodnené sú u nás (stále okrem Peru) najviac oddeľované od svojich rovesníkov.
Naše odhodlanie sa týmito dátami len posilnilo. Tešíme sa na ďalšie výsledky PISA, ktoré vyjdú ďalšie mesiace, a ktoré sa zamerajú na kreativitu – zručnosť, ktorá je aktuálne považovaná za najcennejšiu na trhu práce a pre riešenie spoločenských kríz, ktorým čelíme. Zručnosť, ktorá sa podľa odborníkov najlepšie buduje v rozmanitých kolektívoch.
Petra Fridrichová
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, spoluautorka kurikulárnej reformy
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Výsledky testovania v zásade nie sú prekvapivé. Vzhľadom na termín realizácie testovania a obdobie, ktoré mu predchádzalo, bolo možné očakávať, že výsledky nebudú mať stúpajúcu tendenciu. Slovensko bolo jednou z krajín, v ktorej sa počas pandémie školy ako prvé zatvárali a ako posledné otvárali. Aj to ukázalo, ako veľmi záleží spoločnosti na vzdelaní a akú prioritu mu politickí lídri pripisujú. Súčasne však treba upozorniť, že výsledky testovania PISA 2022 potvrdili negatívne tendencie, ktorých svedkami sme dlhodobo.
Za najviac alarmujúce považujem jednak zvyšovanie podielu žiakov v takzvaných rizikových skupinách, ale rovnako si našu pozornosť zasluhuje zistenie, že sa kontinuálne znižuje podiel žiakov v top úrovniach. Je potrebné si uvedomiť, že takto sa oberáme o elitu, ktorá je zárukou inovácií a pokroku. Výsledky považujem za negatívne zistenie aj preto, lebo odhaľujú a potvrdzujú veľké rozdiely medzi sociálnymi skupinami, a to aj v kvalite poskytovaného vzdelávania. Práve prerušenie prezenčného vyučovania na školách nám ešte viac zvýraznilo veľké rozdiely medzi deťmi a rovnako aj schopnosť diferencovať podporu pre rôzne skupiny.
Zároveň sa nám ukazuje, ako výrazne sa prenáša zodpovednosť za dosahované ciele vzdelávania zo škôl do rodinného prostredia. Potvrdzuje sa, že školy sa často spoliehajú na vstup a vklad rodiny do vzdelávania detí. Mnohé pri tom nemajú priestor, potenciál a ani kapacity pomáhať a podporovať svoje deti v ich vzdelávaní a v zásade to nie je ani primárna úloha rodiny.
Zároveň musíme objektívne povedať, že nedisponujeme objektívnymi informáciami o tom, z čoho vyplýva táto tendencia učiteľov, do akej miery je príčinou nedostatok finančných prostriedkov, absentujúci asistenti v školách, veľkosť tried alebo didaktické kompetencie učiteľov. Nedostatok analýz a hľadanie skutočných problémov potom spôsobujú neefektívne, často neadresné riešenia, ktoré neprinášajú očakávaný efekt, a neuspokojivé vzdelávacie výsledky, demotivovaných žiakov a frustrovanú učiteľskú verejnosť.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Nemyslím si, že v aktuálnom stave potrebujeme rýchle a naoko dobre vyzerajúce riešenia, ktoré by navonok ukazovali, ako sa problému venujeme, no ich reálne dopady budú otázne. Naopak, som presvedčená, že z dostupných dát, ktorých máme naozaj neúrekom, potrebujeme spraviť analýzy a lepšie sa zamyslieť nad príčinami súčasného stavu a na ne reagovať. Musíme oddeliť následky pandémie a dlhodobé problémy systému.
Riešenia na zlepšenie vzdelávacích výsledkov žiakov nie sú, bohužiaľ, rýchle a ani lacné. Potrebujeme investovať a zamerať sa na systematický pedagogický výskum, profesionalizáciu tvorby vzdelávacích programov a manažment kurikulárnych zmien, ale aj na psychodidaktický rozvoj učiteľov. Len motivovaní a kvalitní, a teda didakticky a metodicky pripravení učitelia, ktorí sú schopní a ochotní realizovať inovácie vo vlastnej pedagogickej praxi, dokážu reagovať na rozmanité potreby žiakov.
Zároveň školy a učitelia potrebujú systematickú podporu pri riešení rôznych problémov, ktoré ich pri práci so žiakmi postretnú, rovnako ako žiaci potrebujú pomoc a podporu vo svojom vlastnom rozvoji. Okrem pokračovania v nastavených zmenách v základnom vzdelávaní treba rozvíjať expertnosť pedagogickej profesie. No o tom, aká je reálna (a nielen deklaratívna) podpora vzdelávania učiteľov, ako sa zohľadňuje v príprave učiteľov nevyhnutnosť špecifického rozvoja pedagogických znalostí, by sa dalo veľa diskutovať, a to nielen v kontexte didaktickej prípravy, ale aj financiách, ktoré týmto smerom vynakladáme.
Lýdia Šuchová
bývalá riaditeľka ZŠ v Lozorne, mentorka Regionálneho centra podpory učiteľov
- Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Výsledky slovenských študentov v meraniach PISA sú dlhodobo neuspokojivé. V tomto kontexte neboli zverejnené hodnoty pre mňa, bohužiaľ, nijakým prekvapením. So záujmom som si však pozrela porovnania s našimi susedmi – Maďarskom, Poľskom, Českom –, z ktorých je zrejmé, že medzi nimi a nami sa plynutím rokov vytvoril priepastný rozdiel. Toto by malo zatriasť aj tými najzarytejšími ospravedlňovačmi našich slabostí argumentmi, „že nám svet nerozumie“ a pod. Táto studená sprcha by mohla byť budíčkom na to, aby sa vzdelávanie stalo prioritou spoločnosti. Inak sa nikam nepohne naša spoločnosť ako celok.
- Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Podľa môjho názoru je najkľúčovejší faktor na všetkých úrovniach vzdelávania učiteľ. Okrem toho, že by mal štát zabezpečiť dostatok učiteľov, mal by klásť dôraz na ich kvalitu (vrátane skvalitnenia ich univerzitnej prípravy). S tým súvisí zvýšenie motivácie k výkonu profesie učiteľa (spoločenským postavením, uznaním náročnosti práce, finančným ohodnotením…). Bez kvalitných učiteľov sa nepohneme.
Na úrovni pedagógov je potrebné zmeniť spôsob výuky, viesť hodiny inak, nahradiť ponúkanie informácií deťom kladením otázok smerujúcich žiakov k tomu, že si informácie budú schopní nielen sami nájsť, ale budú mať spôsobilosť ich analyzovať, posudzovať a využiť v praxi. Tento spôsob výuky je základom aktuálne naštartovanej reformy školstva. Treba však povedať, že absolútne nič nebráni tomu, aby tak učili pedagógovia aj na školách, ktoré do reformy ešte nevstúpili. Na to neexistujú žiadne výhovorky, že sa to nedá!
Branislav Pupala
odborník na obsah vzdelávania, spoluautor kurikulárnej reformy
Ako hodnotíte výsledky študentov zo Slovenska v meraniach PISA? Čo hovoria o stave školstva a spoločnosti?
Výsledky nie sú prekvapivé. Sú dôsledkom jednej reformy, a to reformy z roku 2008, ktorá priniesla dvojúrovňový vzdelávací systém. Vidíme, že tento pokus nevyšiel.
Ak sa pozrieme na najúspešnejšie krajiny v testovaní PISA, sú to ázijské krajiny, ktoré majú celkom iný vzdelávací model – je založený na disciplíne, na podrobných poznatkoch. My sa týmto smerom neuberáme, práve naopak, skôr sa hýbeme k takému modelu vzdelávania, v ktorom oslabujeme isté typy schopností, ktoré sú nevyhnutné aj na zručnosti vyžadujúce od PISA. Preto mám pochybnosť, či reforma vzdelávania prinesie zmenu k lepšiemu, ktorá sa od nej očakáva.
Bol by som však opatrný pri tvrdení, že ide o veľkú tragédiu. Z výsledkov PISA sa nedá urobiť jednoznačný záver, nemusia úplne vypovedať o tom, že vzdelávací systém je zlý. Sú vôbec žiaci motivovaní vypĺňať PISA testy poctivo? Alebo im na tom nezáleží, pretože od toho nezávisí ich známka?
V každom prípade každý klesajúci trend je určitým signálom, že sa niečo zlé deje. Ale nerobil by som z toho závery pre celý vzdelávací systém. A rozhodne by som nevidel opatrenia v rámci kurikulárnej reformy v podobe, do akej sa dostali v súčasnosti, ako záchranu rozvoja gramotností.
Niečo nám hovorí aj to, ako zaostávame za Českou republikou. Česká vzdelávacia kultúra vo všeobecnosti je lepšia ako na Slovensku. Nemyslím iba základné školy, ale aj celkové vzdelávacie prostredie, napríklad v oblasti výskumu a vzdelávacej politiky. V Česku je jednoznačne lepšie aj vysoké školstvo.
Aké kľúčové zmeny musí Slovensko urobiť, aby sa začalo približovať k priemeru krajín OECD?
Kľúčové zmeny sa nemusia týkať priamo meraných gramotností. Klesajúce výsledky nám signalizujú, že vzdelávacie prostredie nie je v poriadku a bolo zanedbávané. Je to výsledok niekoľkých desaťročí. Akékoľvek systémové opatrenia sú žiaduce, pričom nemusia byť nevyhnutne spojené s matematickou či čitateľskou gramotnosťou. Ak sa nezlepšia podmienky, infraštruktúra, intelektové zázemie či kvalita politických rozhodnutí, v meraní akejkoľvek gramotnosti by sme neboli úspešní.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
