Vojna medzi Izraelom a Hamasom vstupuje do novej fázy, ktorá bude podľa časopisu The Economist rozhodujúca.
Izraelská armáda sa presúva do husto zaľudnenej južnej časti Pásma Gazy, ktorá podľa medzinárodných organizácií už teraz čelí humanitárnej katastrofe.
Izraelčania tvrdia, že v meste Chán Júnis vedú najtvrdšie boje od začiatku konfliktu. Práve odtiaľ podľa nich operuje velenie vojenského krídla Hamasu na čele s jedným z jeho lídrov Jahjá Sinvárom.
Hoci izraelskí predstavitelia tvrdia, že dodržiavajú humanitárne právo, medzinárodné spoločenstvo na nich čoraz intenzívnejšie tlačí, aby vojenskú operáciu prerušili. Premiér Benjamin Netanjahu to odmieta a tvrdí, že vojna bude pokračovať, kým nedôjde k zničeniu Hamasu.
Lenže aj zástupcovia Spojených štátov podľa CNN za zatvorenými dverami predpokladajú, že horúca fáza konfliktu bude trvať najmenej niekoľko týždňov. V súkromí to podľa americkej televízie pripúšťajú aj Izraelčania.
Izrael vstupuje na juh
Denník The Guardian vo svojej analýze vysvetľuje, prečo bude nová fáza vojny pre Izrael mimoriadne náročná. Kľúčové je, že bude bojovať simultánne na severe aj na juhu.
Izraelčania majú pod kontrolou veľkú časť severnej časti Pásma Gazy a pomerne rýchlo ho odrezali od tej južnej. Väčšina miestnej populácie po výzvach izraelskej armády ušla.
Na severe sú však aj naďalej miesta, kde sa nachádzajú militanti z Hamasu. Izraelčania teraz útočia v utečeneckých táboroch Džabália a vo východnom predmestí mesta Gaza. Podľa vyjadrení ich armády tam postupujú dom po dome.
Najväčšia pozornosť médií sa momentálne sústreďuje na južné mesto Chán Júnis. Satelitné snímky potvrdzujú, že doň už vstúpila izraelská armáda.
Hamas na Telegrame napísal, že v Chán Júnis už zničil 24 izraelských vojenských vozidiel. Táto správa sa nedá nezávisle overiť.
Aj Inštitút pre štúdium vojny však píše, že palestínski ozbrojenci proti Izraelčanom využívajú „čoraz sofistikovanejšiu taktiku“. Militanti z Hamasu tvrdia, že improvizovaným výbušným zariadením v Chán Júnise zničili budovu, v ktorej operovali Izraelčania.
Izrael rozdelil Pásmo Gazy na stovky okrskov, na základe ktorých dáva Palestínčanom inštrukcie k evakuácii. Aktuálne im zhadzuje letáky a zverejňuje mapy s územiami, ktoré sú podľa neho bezpečné. Izraelčania tvrdia, že postupujú „profesionálne“ a v ich záujme je chrániť civilistov.
Od Palestínčanov, ale aj od zástupcov OSN však zaznieva, že v Gaze už nie je žiadne bezpečné miesto.
Guterres aktivoval článok 99
Situáciu na juhu Pásma Gazy, kde sa podľa denníka The Guardian nachádza 1,8 milióna Palestínčanov, je čoraz zúfalejšia.
Popredný predstaviteľ OSN Martin Griffiths ju dokonca označil za „apokalyptickú“. Pridal sa generálny tajomník Antonio Guterres, ktorý v utorok varoval pred „vážnou hrozbou humanitárneho kolapsu“ v Gaze.
Zároveň prvýkrát počas svojho pôsobenia na čele OSN spustil článok 99 Charty OSN, čím vyzval Bezpečnostnú radu, aby sa zaoberala situáciou v Gaze. Guterres ju žiada, aby „predišla humanitárnej katastrofe a vyhlásila humanitárne prímerie“.
BBC to označuje za „zásadné rozhodnutie“ a pripomína, že k aktivácii článku 99 došlo iba deväťkrát v celej histórii OSN.
Izrael Guterresa dlhodobo kritizuje a na jeho výzvu zareagoval vyhlásením, že „dosiahol morálne dno“. Izraelský zástupca v OSN Gilad Erdan ho opäť vyzval na rezignáciu.
Zástupcovia OSN tvrdia, že v Pásme Gazy vzniká hrozba hladomoru. BBC píše, že k dispozícii tam nie sú základné potraviny a mnohí Palestínčania pijú vodu, ktorá nie je pitná.
Škody ako v Nemecku počas 2. svetovej vojny
Úrady v Gaze pod kontrolou Hamasu tvrdia, že od začiatku vojny zomrelo 16-tisíc Palestínčanov a vyše 40-tisíc ľudí bolo zranených. Hamas nerozlišuje medzi civilistami a svojimi militantmi.
Izrael odhaduje, že dokopy zneškodnil 5-tisíc ozbrojencov Hamasu, čo by znamenalo, že pomer zabitých civilistov a teroristov je 2:1. Tieto údaje nie je možné nezávisle overiť. Hamas podľa odhadov pozostáva z približne 30-tisíc ozbrojencov.
Izraelčania tvrdia, že využívajú sofistikované softvéry na minimalizovanie počtu civilných obetí. V posledných dňoch ich však aj zástupcovia Spojených štátov čoraz intenzívnejšie vyzývajú, aby pre ochranu civilistov robili viac.
Joe Biden po teroristickom útoku zo 7. októbra vyjadril Izraelu bezpodmienečnú podporu, ale podľa amerických médií v súkromí tlačí na Netanjahua, aby vojnový kabinet volil opatrnejší prístup. Americkí predstavitelia pre CNN povedali, že nebyť diplomatického úsilia Washingtonu, rozsah operácií na severe by bol ešte väčší.
Zo satelitných snímok však vyplýva, že izraelská armáda zničila veľkú časť severnej časti pásma Gazy aj tak: denník Financial Times píše, že tam poškodila až 68 percent budov.
Financial Times píšu, že na severe Gazy je zničený porovnateľný podiel budov ako v nemeckých mestách Hamburg, Kolín či Drážďany počas druhej svetovej vojny.
„Príčinou rozsahu škôd je typ munície, ktorú Izrael využíva,“ vysvetľujú britské noviny. Píšu, že Izraelčania využívajú presne navádzané 110-kilogramové bomby, lenže aj 900-kilogramové takzvané „hlúpe bomby“.
Footage showing Israeli airstrikes hitting Hamad Towers in southern Gaza today. pic.twitter.com/vq3WqClws7
— Clash Report (@clashreport) December 2, 2023
Americký minister obrany Lloyd Austin verejne vyhlásil, že v urbánnom prostredí sa dá vyhrať len v prípade, že útočiaca strana dbá na ochranu civilistov. Izrael upozornil, že „riskuje taktické víťazstvo, ktoré však bude sprevádzať strategická porážka“.
Aj viceprezidentka Kamala Harris vyhlásila, že počet zabitých palestínskych civilistov je príliš vysoký.
Washington zároveň ohlásil sankcie proti židovským osadníkom zo Západného brehu, ktorí sú obvinení z násilia voči Palestínčanom. Sankcie sa týkajú aj Palestínčanov obvinených z násilia.
Aj na Západnom brehu je napätá situácia. Izrael sa obáva miestnych príslušníkov Hamasu a na druhej strane židovskí osadníci eskalujú napätie: Palestínčania v reportáži BBC tvrdia, že demolujú ich obce, bijú palestínskych farmárov a kradnú im úrodu.
Biden odsudzuje sexuálne násilie Hamasu
Hamas medzitým po útoku zo 7. októbra, pri ktorom zomrelo najmenej 1200 Izraelčanov, pokračuje v ostreľovaní Izraela.
Raketový poplach hlásia aj naďalej na juhu, ale aj v Tel Avive. Izraelčanov chráni systém protivzdušnej obrany Iron Dome.
Iron Dome is an amazing thing. It shoots missiles out of the sky, but of course what’s left of them still need to fall somewhere. Sometimes the remains are still quite big. See this lucky escape in Tel Aviv this afternoon. This is why we’re told to stay in the shelter for 10 mins https://t.co/7Q1npy1H1V
— Nir Kahn 🎗 (@Nir_Kahn) December 5, 2023
Hamas aj iné palestínske teroristické skupiny naďalej zadržiavajú vyše 130 rukojemníkov. Americkí predstavitelia tvrdia, že niektoré ženy nechce prepustiť aj preto, lebo si neželá, aby hovorili o tom, čo zažili v Gaze.
Biden medzitým odsudzuje sexuálne násilie militantov zo 7. októbra, keď podľa správ izraelských úradov palestísnki ozbrojenci masovo znásilňovali izraelské ženy a mrzačili ich telá. Väčšinu z nich potom zabili.
Izraelčania o tom majú dôkazy vrátane pitiev či forenzných analýz, ktoré ukázali BBC.
Tie Izraelčanky, ktoré útok prežili, sa teraz liečia na psychiatrii. Najmenej tri z nich museli hospitalizovať.
Izraelskí aktivisti kritizujú medzinárodné ľudskoprávne skupiny, že o téme nehovoria a nevydávajú stanoviská, v ktorých by odsúdili Hamas. Ten obvinenia zo sexuálneho násilia popiera.
Čo bude ďalej
Denník Washington Post píše, že izraelskí predstavitelia si uvedomujú, že majú „problém s časom“. Tlak medzinárodného spoločenstva stúpa, no v Gaze ostávajú desaťtisíce príslušníkov Hamasu.
Expert Michael Horowitz pre americké noviny povedal, že Izraelčanov ešte možno len čaká „najkrvavejšia“ bitka na severe v Džabálii.
Aj The Economist však tvrdí, že Izraelu „tikajú hodiny“. Píše o troch cieľoch, ktoré podľa neho nie sú kompatibilné – izraelská verejnosť si želá zničenie Hamasu, rodiny žiadajú návrat rukojemníkov a medzinárodné spoločenstvo odmieta také vysoké množstvo civilných obetí.
Izraelčania si podľa Economistu aj preto uvedomujú, že ich „okno legitimity“ sa pomaly zatvára.
Podľa zdrojov CNN by aktuálna fáza mohla trvať ešte niekoľko týždňov a následne by Izraelčania mohli prejsť k menej intenzívnym lokalizovaným útokom voči konkrétnym predstaviteľom Hamasu.
Netanjahu aj ďalší izraelskí vládni politici tvrdia, že sú pripravení na dlhú vojnu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Tomáš Čorej






























