Rastislav Kačmár
Tomáš Čorej
Dobrý deň,
keď sme si pred letom predstavovali scenáre, ktoré môžu prísť po ukrajinskej protiofenzíve, jeden z negatívnych vyzeral takto: ukrajinská armáda nezaznamená veľké územné zisky, na tej najvyššej úrovni štátu sa začnú objavovať rozpory a podpora zo zahraničia sa bude pomaly oslabovať.
Je 8. december a tento scenár sa do veľkej miery naplnil. Ukrajinskej armáde sa podarili aj dôležité veci – ako napríklad zatlačiť ruskú čiernomorskú flotilu, no front sa výrazne nepohol. A keďže sa v zime nedá očakávať žiadny veľký posun, optimizmu je málo.
Európa: Zelenskému sa kopia problémy
Volodymyr Zelenskyj je od začiatku ruskej agresie v situácii, ktorú mu nezávidí nikto. Situácia na fronte je pre Ukrajinu náročná od februára 2022, no teraz sa komplikuje aj na politickej úrovni.
O čo ide: Keď vlani v marci, tri týždne po ruskom útoku, Zelenskyj na diaľku prehovoril pred členmi amerického kongresu, dočkal sa potlesku postojačky. Joe Biden naňho reagoval prísľubom vojenskej pomoci za 800 miliónov dolárov a slovami, že Vladimir Putin je vojnový zločinec.
Potlesk sa opakoval aj minulý rok pred Vianocami, keď do kongresu prišiel osobne. Tento utorok to však už bol iný príbeh a ukrajinský prezident urobil krok, ktorý vystihuje, do akej situácie sme sa dostali.
Zelenskyj na poslednú chvíľu zrušil svoje vystúpenie na brífingu za zatvorenými dverami. Podľa vedenia amerického senátu mu do toho krátko pred brífingom niečo prišlo, no špekuluje sa, že to súvisí s neschopnosťou amerických politikov dohodnúť sa na ďalšej pomoci pre Ukrajinu.
Republikáni ju nateraz blokujú a tvrdia, že ustúpia len v prípade, ak sa zároveň vyčlení viac peňazí na ochranu americko-mexickej hranice.
Nepríjemné slová: Vo Washingtone v utorok zaznelo varovanie od iného ukrajinského predstaviteľa. Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak Američanom povedal, že bez ich pomoci je riziko ukrajinskej porážky veľké a oslobodzovanie ďalších území nereálne.
O tom, že Západ pri podpore Ukrajiny nespolupracuje tak, ako by mal, tento týždeň hovoril aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Nekonkrétne a trochu záhadne dodal, že musíme byť pripravení aj na zlé správy.
Americkí republikáni teraz čelia výčitkám, že politikárčia pri takejto dôležitej téme. Joe Biden im odkazuje, že ak sa pomoc neschváli včas, bude to obrovský darček pre Putina.
Budúci týždeň kongres zasadá poslednýkrát pred Vianocami. Americkí politici bez ohľadu na to, či sa dohodnú, potom odídu domov na sviatky. Pre ukrajinských vojakov, ktorí strávia Vianoce v zákopoch, však bude schválenie, respektíve neschválenie balíka znamenať obrovský rozdiel.
Aktuálne pritom prisľúbená pomoc Ukrajine klesla na minimum od začiatku plnoformátovej vojny: od augusta do októbra sa stenčila o takmer 90 percent.
Čo bude ďalej: Ďalší problém pre Zelenského predstavuje najlepší priateľ Putina v EÚ, Viktor Orbán. Maďarský premiér nielenže hovorí, že nepodporí otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou, o ktorom sa má budúci týždeň diskutovať na samite Únie, ale aj navrhuje, aby to na najbližšom stretnutí lídrov členských štátov vôbec nebolo témou.
Nechce rokovať ani o ďalšej finančnej pomoci Kyjivu.
Problémy pre Zelenského však neprichádzajú len zvonku. Už aj ukrajinské médiá otvorene popisujú jeho nezhody s hlavným veliteľom ukrajinských síl Valerijom Zalužným. Zároveň sa prehlbuje jeho spor so starostom Kyjiva Vitalijom Kličkom. Ten hovorí, že v rukách prezidenta sa koncentruje veľa moci, a Ukrajina sa preto posúva k autoritarizmu.
Zelenskyj sa tak dostal do situácie, keď by zúfalo potreboval nejakú dobrú správu.
Čítajte viac: Konflikt Zelenskyj – Zalužnyj a zaseknuté miliardy v USA. Tri veľmi zlé správy pre Ukrajinu pred zimou
Latinská Amerika: Začne Venezuela vojnu?
Hrozí, že vypukne ďalší ozbrojený konflikt. Tentoraz v južnej Amerike, kde ďalší z autokratov naznačuje, že by chcel prekresľovať hranice.
O čo ide: Venezuela má množstvo vnútorných problémov, za ktoré medzinárodné spoločenstvo odsudzuje tamojší režim.
Jeho líder Nicolás Maduro sa rozhodol, že od svojich nedemokratických krokov a zlej ekonomickej situácie odpúta pozornosť tak, že začne hovoriť o anexii územia za hranicami Venezuely.
Ide o región Essequibo, ktorý dnes administratívne patrí susednej Guyane. Štát, ktorý má len 800-tisíc obyvateľov, no rozlohu ako štyri Slovenská, kedysi bol britskou kolóniou. A práve tam sú počiatky nezhôd, ktoré pretrvávajú dodnes.
Guyana získala samostatnosť až v druhej polovici 20. storočia podobne ako britské kolónie v Afrike a omnoho neskôr ako Venezuela a ďalšie latinskoamerické štáty.
Sporné referendum: V tom čase už ku Guyane patrilo aj Essequibo, rozhodlo sa o tom na medzinárodnej arbitráži. Venezuela proti tomu vždy protestovala. Jej nespokojnosť s tým, že územie jej oficiálne nepatrí, pretrváva dodnes.
Ide o pocit, ktorý sa vyskytuje naprieč celou populáciou, a Maduro to vie. Pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami sa okrem odpútania pozornosti hodí aj to, že snahou získať späť toto územie sa mu podarí osloviť a namotivovať nacionalisticky ladených voličov.
Venezuelský režim preto vyhlásil referendum s piatimi otázkami. Ľudí sa pýtal napríklad aj na to, či sú proti rozhodnutiu arbitrážneho súdu z konca 19. storočia, no kľúčová bola posledná otázka.
V nej mali ľudia odpovedať, či súhlasia so začlenením územia pod Venezuelu. 95 percent ľudí, ktorí hlasovali, sú za, no o účasti sa vedú spory.
Venezuela's president, Nicolas Maduro, is threatening to annex Guyana, a former-British colony and member of the Commonwealth. He want's Guyana's oil. Neither the UK or USA has done enough to help Guyana deter aggression. If anything happens, we could well see British or American… pic.twitter.com/aqIWxId0uX
— Nicholas Drummond (@nicholadrummond) December 5, 2023
Čo bude ďalej: Madurov režim už niekoľkokrát nebol schopný a ochotný usporiadať transparentné voľby, a tak kolujú pochybnosti o tom, koľko ľudí naozaj v referende hlasovalo.
Režim hovorí o veľkej účasti a vyše 10 miliónoch odovzdaných hlasov, opozícia aj viacerí analytici to spochybňujú. Tvrdia, že Madurova vláda počíta za hlas každú odpoveď na päticu otázok, a tak je skôr pravdepodobné, že k referendu prišli dva milióny ľudí.
Kľúčová otázka však stojí inak – išlo z Madurovej strany len o politikárčenie alebo naozaj zvažuje, že využije silu na to, aby k Venezuele ilegálne pričlenil región, ktorý tvorí dve tretiny rozlohy dnešnej Guyany a je bohatý na ropu?
Keďže svet nepotrebuje ďalšiu vojnu, musíme dúfať, že ide o to prvé.
Čítajte viac: Hrozí Južnej Amerike nový konflikt? Maduro chce územie, ktoré patrí Guyane
Severná Amerika: Santos už nie je kongresman
Americká snemovňa reprezentantov minulý týždeň v historickom hlasovaní zbavila funkcie kongresmana Georga Santosa. Preslávil sa ako podvodník, ktorý oklamal voličov aj sponzorov.
O koho ide: 35-ročný Santos pred rokom postavil svoju kampaň na silnom osobnom príbehu. Prezentoval sa ako úspešný finančník z Wall Street, ktorý pracoval pre najvplyvnejšie investičné spoločnosti.
Často o sebe hovoril, že je Žid. Spomínal príbeh svojich starých rodičov, ktorí podľa jeho rozprávania ušli z Európy pred hrozbami nacizmu.
Po úspešných voľbách americkí novinári zistili, že takmer vo všetkom klamal. V skutočnosti ako bankár na Wall Street nikdy nepracoval a namiesto rozsiahleho majetku mal veľké podlžnosti. Takisto sa preukázalo, že nie je židovského pôvodu a vymyslený bol aj príbeh o jeho starých rodičoch.
V čom je problém: Keď sa o tom dozvedela verejnosť, časť kongresmanov ho chcela zbaviť funkcie. Podržali ho kolegovia z Republikánskej strany.
Lenže následne sa prevalil ďalší škandál: ukázalo sa, že Santos podvádzal aj svojich darcov, keď peniaze určené na kampaň využíval na udržiavanie luxusného životného štýlu. Okrem iného chodil na výlety do Las Vegas, podstupoval drahé kozmetické zákroky a platil za prémiový pornografický obsah.
Po týchto zisteniach sa voči nemu ohradili aj niektorí republikáni, ktorí naňho v súkromí tlačili, aby rezignoval. Keď to odmietol urobiť, sami ho vylúčili.
Čo teraz: Na to, aby ho zbavili funkcie, v snemovni potrebovali dvojtretinovú väčšinu. Tú napokon presvedčivo získali, keďže proti Santosovi hlasovali aj prakticky všetci demokrati.
Americké médiá označili minulotýždňové hlasovanie za historické a pripomínali, že v celej histórii Spojených štátov ide len o šiesteho vylúčeného kongresmana.
Santos si už medzitým našiel novú aktivitu. Odkedy nie je kongresman, zarába desaťtisíce dolárov na tvorbe videí pre svojich fanúšikov. Svojim bývalým kolegom posiela vulgárne odkazy a tvrdí, že americký politický systém je prekliaty.
Ázia: Vedel Izrael o útoku Hamasu?
Teroristický útok Hamasu a militantov z ďalších palestínskych skupín 7. októbra šokoval Izrael. Zásadný text denníka New York Times naznačuje, že mu aspoň do čiastočnej miery mohol zabrániť.
O čom je článok: Americké noviny odhalili, že izraelskí analytici pred rokom vypracovali dokument, v ktorom upozorňovali na riziko agresie Hamasu. Bod po bode opisovali hrozby, ktoré sa pred dvomi mesiacmi naplnili.
Krátko pred útokom analytička izraelskej armády varovala, že Hamas sa naozaj pripravuje na ofenzívu s cieľom vraždiť nevinných civilistov v kibucoch. Svojich nadriadených upozorňovala, že nepôjde o žiadny limitovaný vpád, ale vojnu.
Tieto informácie podľa New York Times kolovali medzi izraelským vojenským velením. Medzi expertmi však prevážil názor, že obavy z Hamasu boli prehnané a toto hnutie si neželalo vstúpiť do ozbrojeného konfliktu.
Kto je zodpovedný: Text zdôrazňuje, že nie je isté, či o spomenutých plánoch vedel aj premiér Benjamin Netanjahu. On sám však nepovažoval Hamas za hrozbu – naopak, snažil sa posilniť jeho pozíciu, aby oslabil umiernenejšiu palestínsku samosprávu z okupovaného Západného brehu.
New York Times otvorene píše, že ak by Izraelčania brali vážne spomenuté varovania a posilnili by prítomnosť na juhu krajiny, masakrom zo 7. októbra mohli zabrániť. Prípadne ich mohli aspoň výrazne minimalizovať.
Viacerí poprední predstavitelia izraelskej armády aj spravodajských služieb už avizovali, že za zlyhanie po skončení vojny prevezmú osobnú zodpovednosť. Od Netanjahua však podobné výroky nezaznievajú.
Ako pokračuje vojna: Vojna Izraela proti Hamasu medzičasom vstúpila do novej fázy. Po tom, čo Izraelčania odrezali severnú časť Pásma Gazy, už vstúpili aj na juh, kde útočia v meste Chán Júnis.
Medzinárodné spoločenstvo vrátane Spojených štátov ich však vyzýva, aby brali väčší ohľad na životy civilistov. Humanitárne organizácie označujú situáciu na juhu Gazy za humanitárnu katastrofu a popredný predstaviteľ OSN dokonca tento týždeň hovoril o „apokalyptických podmienkach“.
Izrael trvá na tom, že vojnu neukončí, kým nezničí Hamas. Aj od jeho spojencov na čele s Američanmi však zaznieva, že na operáciu má vzhľadom na rastúci medzinárodný tlak len niekoľko týždňov.
Čítajte viac: Vojna v Gaze vstupuje do rozhodujúcej fázy. Podmienky pre civilistov sú apokalyptické, tvrdí OSN
Afrika: Junty chcú viac spolupráce
Tri západoafrické štáty, v ktorých vládnu vojenské junty, chcú vytvoriť konfederáciu. Znamenalo by to väčšiu spoluprácu vo vojenskej, v ekonomickej aj politickej oblasti.
O čo ide: V Mali prebehol vojenský prevrat v roku 2021, v Burkine Faso o rok neskôr a v Nigeri v júli tohto roka. Hoci vojenské režimy často krátko po puči tvrdia, že ich cieľom v skutočnosti je upokojiť situáciu a potom krajinu doviesť k voľbám, realita je iná.
Junty vo všetkých troch krajinách sa stále držia pri moci a ich plány potvrdzujú, že na tom nechcú nič meniť. Už v septembri vytvorili alianciu, v rámci ktorej si sľúbili vzájomnú pomoc, ak by sa niekto pokúsil ohroziť zvrchovanosť jedného zo štátov.
Bola to reakcia najmä na prevrat v Nigeri, po ktorom sa spomínala vojenská intervencia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, čiže krajín v susedstve. Jeho súčasťou bol aj Niger, po puči mu členstvo pozastavili.
Aké sú plány: Teraz chcú ísť ešte o krok ďalej. Rozprávajú sa o konfederácii, ktorá má byť cestou k federácii, čiže ešte užšiemu zväzku. Zrejme by to znamenalo otvorené hranice a spoločnú menu, zahraničnú politiku či armádu.
Vojenské režimy si myslia, že by to prinieslo ekonomický rozvoj aj viac bezpečnosti, no vôbec to nie je také jednoznačné. Neúspechy v boji proti terorizmu, ktoré boli jedným z hlavných dôvodov nespokojnosti vo všetkých troch krajinách, pretrvávajú.
Násilie sa vystupňovalo a v Burkine Faso od prevratu stúpol počet obetí islamistov o 165 percent. Viac obetí terorizmu je momentálne iba v Afganistane.
Prevraty navyše poškodili aj ekonomiku. Sankcie, ktoré uvalilo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov na Niger, sú najtvrdšie v histórii organizácie.
Čo bude ďalej: Detaily plánov na konfederáciu ešte nie sú známe, na minulotýždňovom stretnutí k tejto téme boli ministri zahraničných vecí. Ešte pred nimi koncom novembra rokovali ministri financií a hospodárstva.
Hovorili napríklad o vzniku investičnej banky a komisie, ktorá by pracovala na vytvorení menovej a hospodárskej únie.
Ministri potom dostali za úlohu posunúť informácie zo stretnutí hlavám štátov, ktoré o tom budú ďalej rokovať. Zatiaľ nie je jasné kedy.
Meno týždňa: Manuel Rocha
Bývalý americký diplomat desaťročia pracoval pre kubánsku tajnú službu. 73-ročného Manuela Rochu, ktorý bol napríklad veľvyslancom v Bolívii, zo špionáže podozrieva FBI, ktorá ho aj zatkla.
Rocha sa k tomu priznal agentovi v utajení. Povedal aj to, že sa navonok tváril ako človek s pravicovými názormi, no v skutočnosti vzhliadal ku komunizmu a pomáhal autoritárskej vláde na Kube.
Viac čítajte tu: Opäť sa ukázalo, že totalitná Kuba má špičkové tajné služby. O špiónovi v Bielom dome nevedeli desaťročia
Video týždňa
Vladimir Putin od februára 2022 do zahraničia cestuje málo. Lídri demokratických krajín sa s ním stretávať nechcú a na mnohých podujatiach, kam by inak ako zástupca Ruska išiel, ho dnes nechcú.
V Spojených arabských emirátoch to neplatí. Emiráty sa v zahraničí prezentujú modernosťou a bohatstvom, no roky mnohým slúžia na pranie peňazí a veľkými investíciami a podujatiami sa snažia prekryť napríklad porušovanie ľudských práv. Vlani si v Dubaji vylepšovali reputáciu pompéznou medzinárodnou výstavou Expo, teraz sa v krajine koná klimatická konferencia COP28.
Súbežne s ňou (no nie na ňu) do krajiny prišiel ruský prezident. Putina, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, privítali naozaj pompézne. Stíhačky na oblohe nakreslili ruskú vlajku, tie boli rozvešané aj v uliciach. Prirodzene, dobre to poslúžilo ruskej propagande – štátne účty na sociálnych sieťach ironicky komentovali, či takto vítajú medzinárodne izolovaného lídra. V Dubaji áno.
O čom sme písali
Britský historik Ash: Fico si demokraciu predstavuje ako vyprážané snehové gule
Vaša solidarita sa končí tam, kde sa začína vaša peňaženka, vravia ukrajinskí vodiči
Nemecký rozpočet mešká a chýbajú mu miliardy. Vysvetľujeme vládnu krízu v Berlíne
Útok sa mal začať už v apríli a v jednom smere. Američania hovoria, prečo Ukrajine nevyšla protiofenzíva
Riadi ropnú firmu, ktorá bude druhou najväčšou na svete. Kto je sultán, ktorý vedie klimatický samit
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
