Denník N

Útok mal začať už v apríli a v jednom smere. Američania hovoria, prečo Ukrajine nevyšla protiofenzíva

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Americký denník Washington Post napísal, že Ukrajinci spustili ofenzívu o dva mesiace neskôr, ako im radili Američania. Namiesto jedného smeru, ktorý im navrhoval Pentagón, útočili v troch.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Rok 2023 mal byť podľa februárových vyjadrení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rokom víťazstva. Zmenil sa však na rok stagnácie na bojisku a stratenej príležitosti.

Teraz sa začína rozoberať, prečo dlhoočakávaná letná protiofenzíva Ukrajincom nevyšla.

dvoma rozsiahlymi textami prišiel tento týždeň americký denník Washington Post, ktorého reportéri hovorili s desiatkami vojakov a predstaviteľov z Ukrajiny, USA a viacerých európskych štátov. Tvrdí, že ukrajinské velenie počas prvých dní protiofenzívy upustilo od stratégie, ktorú mesiace plánovalo s USA.

„Protiofenzíva zrodená z optimizmu zlyhala vo svojom očakávanom údere, vytvorila trenice a spory medzi Washingtonom a Kyjivom a vyvolala otázky o schopnosti Ukrajiny získať späť rozhodujúce množstvo územia,“ píše na úvod americký denník.

Kto dostane zbrane

Protiofenzíva sa začala 7. júna. V pôvodnom pláne sa podľa denníka počítalo s tým, že ukrajinské jednotky počas prvého dňa postúpia do dediny Robotyne. Odtiaľ mali pokračovať k mestu Melitopol, a prerušiť tak ruské zásobovanie. Podľa najoptimistickejšieho scenára sa mali Ukrajinci dostať k Azovskému moru za 60 až 90 dní.

Plán však nevyšiel. Namiesto 24 hodín trvala cesta Ukrajincov k Robotnému 12 týždňov. Počas celej protiofenzívy ukrajinské sily postúpili iba asi o 19 kilometrov. Melitopol stále ovláda Rusko a Azovské more je od súčasnej frontovej línie ďaleko.

„Ukrajinským silám sa nepodarilo prelomiť ruskú líniu, a tým nemohli pokračovať rýchlo vpred, ale museli bojovať postupne o každý meter na bojovom poli,“ vysvetľuje pre Denník N český vojenský expert Jan Ludvik s tým, že ruská armáda bola veľmi dobre pripravená brániť sa.

Ukrajinských vojakov počas prvých dní protiofenzívy zaskočila hustota mínových polí. Míny boli maskované alebo zakopané, pri fronte aj hlbšie v nepriateľských pozíciách. Dokonca boli zamínované aj opustené ruské základne, ktoré Ukrajinci dosiahli.

Nepomáhal im ani terén. Počas výcviku v Nemecku boli zvyknutí na riadenie bojových vozidiel Bradley po pevnom povrchu, nie na kašovitej pôde, ktorá ich čakala v Zaporižskej oblasti.

Navyše, Rusi začali na Ukrajincov okamžite páliť protitankovými strelami. Útočili aj z vrtuľníkov a dronov. Ukrajinci sa počas prvých dní museli opakovane sťahovať a preskupovať. Mnohí boli v šoku, pretože boli v boji prvýkrát.

„Bolo to peklo,“ opísal veliteľ čaty v 47. brigáde – filmový režisér Oleh Sencov.

Väčšina vojakov tejto brigády mala síce západné zbrane, ale nemala skúsenosti. Bojová skúsenosť podľa zdrojov denníka chýbala asi až 70 percentám vojakov v 47. brigáde. Išlo o novo vytvorenú jednotku, ktorá bola predtým na výcviku v Nemecku.

Velenie ukrajinskej armády sa rozhodlo, že skúsenejší vojaci budú zadržiavať ruské vojská počas zimy, zatiaľ čo noví vojaci vytvoria nové brigády, absolvujú výcvik v zahraničí a počas jari a leta povedú ukrajinský útok.

„USA čakali, že nová západná technika pôjde k existujúcim ukrajinským jednotkám, ktoré sa tak prezbroja. Ukrajina sa však rozhodla dať túto techniku novým jednotkám,“ hovorí Ludvík, český expert na vojnu a stratégie z katedry bezpečnostných štúdií Karlovej univerzity.

„Ťažko povedať, či to bola chyba. Ak by Ukrajinci vyzbrojovali aktívne jednotky, museli by

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie