Denník N

Fico potrebuje opozíciu v občanoch

Robert Fico a Robert Kaliňák v pondelok boli v Bruseli rokovať o svojich plánoch zasiahnuť do špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Fico a Robert Kaliňák v pondelok boli v Bruseli rokovať o svojich plánoch zasiahnuť do špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Jeden z najväčších omylov nejedného voliča či voličky je, že vhodením hlasovacieho lístka do urny pri voľbách sa naša úloha ako občanov štátu skončila a teraz je to už na tých ostatných, tých, ktorým sme delegovali výkon správy našej krajiny. Je to veľmi lákavé videnie, ktoré nás stavia do úlohy akýchsi voličských pilátov. Svoju povinnosť som si splnil, ruky sú umyté, ako to vyskladajú a čo potom so zverenými kompetenciami budú robiť, s tým ja už nič nemám.

S týmto postojom sa stretávame často, najmä keď sa rozprávame o občianskej angažovanosti a o miere, akou má obyvateľ tejto krajiny vstupovať do politických procesov a podieľať sa na formovaní spoločenského diskurzu a otváraní tém, ktoré je potrebné riešiť.

Áno, sú tu médiá, ktoré dohliadajú na výkon moci a jej možné zneužitia, ale ako autonómne redakcie veľakrát nemajú takú spoločenskú váhu, akú má volič, alebo ak chcete občan, ktorý rozhoduje o tom, či súčasné vládne zloženie dostane ďalšiu šancu aj o štyri roky po voľbách. Na prijaté vládne opatrenia reagujú experti, novinoví komentátori či politická opozícia. Ale kde je a kde by mal v takej chvíli byť hlas občana a je vôbec pre vládu relevantný?

Táto otázka sa stáva vo svetle najnovších vládnych plánov a podaných návrhov o to akútnejšou. Pri sledovaní demontáže právneho štátu, ktorú Robert Fico a jeho koaliční partneri spustili, je zjavné, že sme sa až príliš uhniezdili v pozícii apatických divákov. Sám sa veľakrát pristihnem pri tom, že si neuvedomujem, že to, čo vidím, sa deje tu a teraz, v krajine, v ktorej žijem. Akoby som sledoval len nejakú virtuálnu realitu, počítačovú hru a bol zvedavý, čo tieto zmeny urobia s jej výsledkom.

Táto naučená sociálna ľahostajnosť pramení veľakrát z ilúzie, ktorú ako jednu z prvých budujú moderné autoritárske systémy. Je to ilúzia naoko slobodnej spoločnosti, v ktorej nie je nič otvorene zakázané, nezastrešuje sa to žiadnou oficiálnou ideológiou, ktorá by sa násilne implementovala do každej činnosti, a v neposlednom rade vychádza zo zachovania zdania právneho štátu, ktorý navonok živí pluralitné zastúpenie v politike, ale jeho pre systém nežiaduce zložky drží mimo rozhodovacích funkcií.

Bežný občan tak žije v zdieľanom pocite, že ho nikto neobmedzuje na slobode, ekonomicky sa drží na základnom štandarde a jeho názory sú aspoň artikulované aj na najvyššej úrovni, čo si populistickí politici vedia jednoducho postrážiť. Koho zaujíma nejaká špeciálna prokuratúra? Kto čo i len tuší, prečo existuje a ako funguje? Ibaže to, že vedieť rýchlejšie a adresnejšie riešiť závažné zločiny je prospešné, to je vec, ktorej rozumie každý.

Aj preto bude jednou z najväčších výziev počas štvrtej vlády Roberta Fica vedieť jednoducho a presne vysvetľovať, aké následky a konkrétne dosahy budú mať opatrenia tejto koalície na občanov. Tlak spoločnosti je totiž stále najefektívnejšou silou v krajine, ktorá dokáže meniť chod dejín. Žiadny moderný politik nedokáže vzdorovať plným námestiam týždeň čo týždeň. Plným emailovým schránkam, nástojčivým otázkam na ulici, verejným debatám za účasti živého publika, ktoré sa môže pýtať svoje otázky.

Najbližšie roky nebudú len testom nezávislých médií, demokratických inštitúcií, úradov či mimovládneho sektora. Budú aj testom občianskej spoločnosti, našej schopnosti reagovať na zneužívanie moci a na okliešťovanie práva a spravodlivosti.

Vhodenie hlasu do urny bola len prvá a tá najľahšia povinnosť. Tie skutočné sú pred nami. To, na čo sa pozeráme, nie že žiadna telenovela ani televízna reality šou. Tí ficovia, kaliňákovia, šutaj eštokovia či tarabovia nie sú vymyslené televízne postavy. Sú to len občania ako my, ktorí dostali poverenie starať sa o niečo, čo patrí nám všetkým. Tak ako sa oni potrebujú naučiť, ako sa to má správe robiť, tak sa musíme aj my naučiť, ako sa pri porušovaní práva a obchádzaní verejného záujmu správať. Môžu totiž zobrať hlas špeciálnej prokuratúre či kajúcnikom, ale hlas občanovi sa hlasovaním v parlamente vziať nedá.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Ficova vláda

Komentáre

Teraz najčítanejšie