Miro Kern
Lucia Osvaldová
Vládna koalícia je rozhodnutá presadiť expresné zrušenie špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov za ekonomickú kriminalitu aj napriek listu Európskej komisie, ktorá v stredu požiadala vládu, aby neschvaľovala zmeny tak rýchlo. Poslanci za Smer, Hlas a SNS sú pripravení podporiť zmeny na prebiehajúcej decembrovej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh predpokladá zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry k 15. januáru a znižovanie trestov za korupciu.
Tisíce ľudí na proteste: Neprejde vám to
Na protest opozičných strán PS, SaS a KDH pred úradom vlády prišli vo štvrtok po 18.00 h tisícky ľudí.
Spoločne skandovali „Neprejde vám to.“
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovoril, že prišlo viac ľudí, ako by Robert Fico čakal. Sľuboval, že demonštranti sa zídu opäť, ak bude treba.
Video: Prečo prišli ľudia na protest (autorka: Kamila Šebestová)
Špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd vedia odhaliť a potrestať korupciu, povedala z pódia poslankyňa SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Preto, že to vedia, ich chce Robert Fico zlikvidovať,“ hovorí Kolíková a vyzýva dav, aby spoločne s opozíciou zabránili „ukradnutiu štátu“.
Keď podpredsedníčka PS Lucia Plaváková kritizovala predsedu Hlasu Petra Pellegriniho za to, že sa neozval, začal dav skandovať: „Korčok na Hrad.“ Prezidentský kandidát Ivan Korčok na opozičnom proteste nevystúpil.
Napriek zime prišlo aj veľa rodín s deťmi.
Na pódiu boli aj predseda KDH Milan Majerský, predsedníčka klubu KDH Martina Holečková a poslanec SaS Juraj Krúpa. Na proteste sa zúčastnil aj predseda SaS Richard Sulík a viacerí opoziční politici. Vystúpili aj zástupcovia iniciatívy Mier Ukrajine.
„Nebudeme ticho!“ skandoval dav pri ukončení protestu. Politici prisľúbili, že ak to bude potrebné, budú protesty proti vláde a jej zámerom opakovať.
Video: Záznam z protestu proti rušeniu špeciálnej prokuratúry
Taraba: V liste Európskej komisie som nenašiel žiaden problém
„Mesiac sa o tom s Európskou komisiou veľmi otvorene komunikuje. List som si prečítal a nie je tam žiadna konkrétna výhrada, v čom je problém. Oni len tvrdia, že sa o tom treba dlhšie rozprávať,“ povedal Denníku N vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Taraba to vníma tak, že Európska komisia žiada odbornú diskusiu, no tá je podľa neho na Slovensku už roky a otázka právneho štátu bola predvolebnou témou.
Faktom je, že obsah novely nepoznal ani generálny prokurátor Maroš Žilinka a po voľbách a nástupe novej vlády žiadna odborná diskusia o špeciálnej prokuratúre neprebehla.
Taraba vraví, že koalícia bude ďalej garantovať zákonnosť sudcov, takže nebude rušiť Špecializovaný trestný súd (ŠTS). „Preto sme povedali, že rušenie ŠTS nepodporíme, čo je vlastne aj reakciou na to.“ Diskusiu s Európskou komisiou vníma ako dostatočne intenzívnu, keďže premiér Robert Fico na túto tému rokoval v Bruseli podľa neho trikrát, a tak neočakáva, že by nám hrozili sankcie.
To, že Európska komisia zareagovala listom už niekoľko hodín po tom, čo vláda navrhla zrušiť špeciálnu prokuratúru, je silný signál o nespokojnosti tohto orgánu. V dokumente požiadala vládu, aby nechala prebehnúť odbornú diskusiu, a požiadala napríklad aj o stanovisko Benátskej komisie. Benátska komisia je poradným orgánom Rady Európy pre otázky ústavného práva.
Hlas: Bola taká dohoda a nedošlo k zásahu proti súdom
Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu potvrdil, že v koalícii sa dohodli, že zmeny prejdú parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. „Boli sme informovaní o súhlasnom stanovisku Európskej komisie a verím, že [s ňou] aj prebieha nejaká komunikácia,“ povedal. Drucker zároveň vraví, že nie je oboznámený so všetkými výhradami Bruselu.
Nemalo by sa zvoľniť tempo prijímania novely Trestného zákona?
„Poviem vám, čo bola pre nás červená čiara – jasné rozdeľovanie toho, čo je výkonná a čo súdna moc. Hlas jednoznačne povedal, že nedôjde k žiadnemu zásahu do súdnej moci, to je pre nás dôležité,“ povedal.
Ani podpredseda výboru pre obranu a bezpečnosť Samuel Migaľ (Hlas) nemá problém s tým, že sa bude o novele rokovať v expresnom režime. „Padli také rokovania. Keby boli voľby v júni, mali by sme viac času, aby sme mohli diskutovať. Teraz táto zmena prichádza v rámci novely Trestného zákona,“ vraví. Zmeny vníma tak, že prichádza k zrovnoprávneniu nášho systému so systémom iných európskych štátov. „A keďže sa otvára celý zákon, ide to v jednom balíku.“
Podľa Jána Ferenčáka z Hlasu sa zmenami len „štandardizuje stav“ na situáciu, aká je v iných krajinách EÚ. „Ak viete, že niečo je, čo nie je štandardné, a potrebujete to opraviť, tak inštitút zrýchleného konania vám to umožňuje.“
Poslanec Smeru a predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška sa sankcií EÚ neobáva. „Skrátené konanie je odôvodnené tým, že už viac ako dvadsaťkrát Ústavný súd rozhodol o porušení niektorých základných ústavných práv a slobôd tejto krajiny, tak aby sa to už neopakovalo,“ povedal k Úradu špeciálnej prokuratúry.
O tej krátko prehovoril vo štvrtok premiér Robert Fico priamo v parlamente, keď odpovedal počas Hodiny otázok. Pred poslancami vyjadril prekvapenie nad tým, že „veľvyslanectvo Spojených štátov vstúpilo do interných slovenských záležitostí“ tým, že vydalo vyhlásenie k zmene Trestného zákona.
„Spojené štáty americké súhlasia s Európskou komisiou, že široký rozsah zamýšľaných zmien Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalších navrhovaných reforiem si vyžaduje dôkladnú a jasnú analýzu,“ napísala americká ambasáda vo štvrtok vo svojom stanovisku.
Rokovať môžu od piatka
Pred tým, ako sa o novele začne rokovať v pléne, musí o nej najprv rokovať parlamentný ústavnoprávny výbor, pretože túto novelu prijímajú v zrýchlenom legislatívnom procese. Výbor sa má stretnúť v piatok ráno a novelu Trestného zákona by mohli na rokovanie parlamentu hlasovaním zaradiť ešte v ten deň o 11.00 h.
Kedy sa však o tom skutočne začne v pléne rokovať, známe nie je. Najprv sa totiž musí aj v pléne rozhodnúť, či parlament vôbec prerokuje novelu v skrátenom legislatívnom konaní – o tom by sa mohlo začať diskutovať už v piatok, prípadne po víkende v utorok. Nasledovať by malo hlasovanie o skrátenom konaní a až po 24-hodinovej lehote samotné rokovanie o novele.
Koalícia v návrhu počíta s tým, že novela začne platiť už od 15. januára. Či sa jej to môže podariť, nie je jasné, no výrazné oneskorenie je skôr nepravdepodobné. Prečo?
Decembrová schôdza je naplánovaná do 15. decembra, môže sa však pre rozpravu a opozičné obštrukcie natiahnuť aj do Vianoc. Pokiaľ by prezidentka Zuzana Čaputová novelu vetovala, čo sa všeobecne očakáva, prichádza ďalšie zdržanie, ktoré môže spôsobiť aj skutočnosť, že na rozhodnutie, či predložený zákon podpíše alebo ho vetuje, má 15 dní.
Poslanci by prelamovali jej veto na začiatku nasledujúcej schôdze, ktorá je naplánovaná medzi 30. januárom a 16. februárom. Zatiaľ čo pri hlasovaniach v decembri by vládnej koalícii na schválenie stačila aj jednoduchá väčšina v parlamente, teda aj menej ako nadpolovičná, pri prelamovaní veta bude vláda potrebovať nadpolovičnú väčšinu poslancov, čiže minimálne 76.
V prípade jej schválenia by potom vstúpila do platnosti o niekoľko týždňov neskôr ako 15. januára. S tým však v koalícii počítajú a neznepokojuje ich to. Pokiaľ by predsa chceli termín dodržať, mohli by zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá by bola skôr.
Prezidentka Zuzana Čaputová však v stredu pripustila, že okrem vetovania má možnosť napadnúť aj protiústavnosť novely na Ústavnom súde, čo avizujú aj poslanci PS. To by bola výrazná komplikácia. Poslanci aj prezidentka by zároveň mohli ústavných sudcov žiadať o pozastavenie účinnosti sporných paragrafov, čiže až do konečného verdiktu by ich nemohli v praxi využiť. Zánik špeciálnej prokuratúry by sa tak napríklad mohol oddialiť.
Prezidentka avizuje, že v piatok o 11.00 h bude mať vyhlásenie k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.
Opozícia pripúšťa aj rokovanie medzi sviatkami
Opozičné strany momentálne medzi sebou diskutujú, ako koalícii čo najviac sťažia schvaľovanie novely o zrušení špeciálnej prokuratúry. Opozičné subjekty Progresívne Slovensko, hnutie Slovensko (OĽaNO), KDH a SaS majú dovedna 71 poslancov – čo je dosť na to, aby sa aktívne prejavili v pléne.
Dovedna 79 koaličných poslancov zároveň nedáva výraznú väčšinu vládnym stranám. Na mimoriadnej schôdzi o Richardovi Sulíkovi a jeho „účte“ ne dubajskom Expe sa v utorok pri otvorení prezentovalo 76 koaličných poslancov – stačilo, aby jeden ochorel či skončil v dopravnej zápche, a koalícia by mala problém.
„V našom záujme je buď zablokovať, alebo čo najviac skomplikovať prijatie novely v prospech tejto vládnucej garnitúry, ktorá si takto chce zabezpečiť beztrestnosť,“ hovorí poslanec SaS Juraj Krúpa a dodáva, že ako opozícia môžu koalícii sťažiť prácu počas rozpravy v parlamente.
„Budeme sa snažiť naťahovať to čo najdlhšie. Zároveň dúfame, že pani prezidentka túto novelu vráti do parlamentu a opäť sa tak k nej vrátime,“ hovorí Krúpa. Ak by tento plán vyšiel, mohlo by sa podľa opozície stať aj to, že by parlament zasadal aj medzi vianočnými sviatkami.
Rokovania v opozícii potvrdil aj podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban. „Nechceme, aby im zmeny takto rýchlo prešli,“ hovorí Truban, podľa ktorého je možné, že o zrušení špeciálnej prokuratúry budú poslanci rokovať aj medzi sviatkami.
Spoločný postup počas rozpravy pripúšťa aj predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Michal Šipoš. „Sme pripravení ísť do toho tak, aby to vládna koalícia nespláchla cez Vianoce,“ povedal Šipoš a prezradil, že na poslaneckom grémiu predseda parlamentu Peter Pellegrini z Hlasu hovoril, že koalícia chce novelu presadiť do Vianoc.
„Naším cieľom je, aby sme o tom rokovali v januári,“ dodal Šipoš. Na poslaneckom klube sa dohodli, že brzdiť novelu o zrušení špeciálnej prokuratúry je dôležitejšie ako ich dovolenky či pracovné cesty.
Pri prvom veľkom opozičnom teste – odvolávaní ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) – pri hlasovaní chýbalo až desať opozičných poslaneckých hlasov. Je otázne, či sa dokáže celá opozícia zjednotiť v spoločnom postupe proti koaličným zámerom, keďže opozičné strany sa zatiaľ nedohodli ani len na spoločnom veľkom proteste.
Hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) protestovalo proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry už včera podvečer pred budovou Národnej rady. Protest zvolali narýchlo a ľudí tam bolo málo. Igor Matovič chce v protestoch pred parlamentom pokračovať každý deň až do Vianoc. Z iných strán účasť na Matovičom proteste prisľúbili politici Demokratov, ale aj časť poslancov z KDH. Predsedníčka poslaneckého klubu kresťanských demokratov Martina Holečková vysvetľuje, že v takýchto veciach by opozícia mala postupovať jednotne, preto podporia aj Matovičov protest aj v situácii, keď KDH spoločne s PS a SaS organizujú vlastný protest.
Ten prebiehal vo štvrtok od 18.00 h pred úradom vlády a politici OĽaNO na túto akciu pozvánku nedostali. „Určite by bolo najlepšie, keby sme takéto akcie spojili,“ hovorí Šipoš a myslí si, že na budúci týždeň by sa mohol podariť veľký spoločný protest spojenej opozície. „Robím pre to maximum, aby sme sa spojili,“ dodal Šipoš.
Poslanec SaS Alojz Hlina však hovorí, že dohodnúť sa s Igorom Matovičom na jednom veľkom proteste je náročné. „Je Igor Matovič, potom je dlho, dlho nič a potom je opozícia,“ hovorí Hlina s tým, že medzi opozičnými stranami bola vôľa skoordinovať sa na jednom proteste. „Robí si sólo jazdu ako vždy, on chcel plakať, že ho iní nevolajú,“ dodal Hlina.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
