Denník N

Kríza – nekríza, Putinova popularita rastie

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ruský prezident je napriek prudko sa zhoršujúcej kríze mimoriadne populárny. Pomáha mu eufória z Krymu aj propaganda.

Ruská ekonomika sa blíží k recesii, potraviny rekordne zdraželi, dolár sa v piatok vyšplhal na 71 rubľov a Rusko sa pre podporu separatistov na východe Ukrajiny dostáva do medzinárodnej izolácie. Napriek tomu si však popularita ruského prezidenta Vladimira Putina udržuje rekordne vysoké čísla.

Podľa posledného prieskumu Analytického centra Jurija Levady prezidentovi dôverovalo 85 percent z 1600 opýtaných.

Neohroziteľný Putin

„Všetko padlo, okrem Putinovho ratingu,“ komentoval vysokú popularitu prezidenta Denis Volkov z Levadovho centra pre ruskú službu BBC.

S cestou, na akú sa Rusko vydáva, je však už spokojnejších menej ľudí. Podľa 55 percent sa veci v krajine hýbu správnym smerom, 27 percent si myslí opak. Platí, že ak sa Rusom niečo vo verejnom živote nepozdáva, nemusia za to hneď viniť prezidenta.

Napríklad premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi verí oveľa menej ľudí – 64 percent a nedôveruje až 35 percent opýtaných.

putinov_rating

Propagande Kremľa sa prostredníctvom televízií, ktoré používa ako hlavný zdroj informácií väčšina obyvateľov, darí viniť zo zlého stavu ekonomiky Západ, ktorý sankcie na Rusko uvalil. A to aj napriek tomu, že časť ruských politikov priznáva, že si za ňu môžu aj sami absenciou reforiem a závislosťou od exportu energií, ktoré sú rekordne lacné.

Krym a propaganda

„Nie je to len o Kryme, ale aj o tom, ako pracovali médiá, prakticky celý rok viedli nepretržitú kampaň naháňania strachu, konfrontácie, hrozby vojny so Západom,“ tvrdí ruský analytik Volkov. „Čiže je to o eufórii zo zjednotenia, propagandistická kampaň v médiách, a pritom pokračujú útoky na slobodné médiá, hoci nemajú veľký vplyv.“

Zo zverejneného prieskumu tiež vyplýva, že s nástupom prezidenta Vladimira Putina začali Rusi prejavovať väčší optimizmus a dôveru vo vládu. Kým v januári 1999, v poslednom roku prezidenta Borisa Jeľcina, bolo spokojných len sedem percent ľudí, už v prvom roku Putinovej vlády sa jej rating zdvihol na 28 percent.

To súvisí najmä s konsolidovaním rozvrátenej ekonomiky či vysokými cenami ropy, ktoré umožnili Putinovi prežívať roky hojnosti. S nimi zároveň prišli aj autoritatívne metódy ako potláčanie nezávislých médií, opozície či občianskeho sektora.

To všetko však obyvatelia nepovažovali za dôvod, aby Putinovi nedôverovali. Vôbec najnižšie číslo, aké Putinovi v Levada namerali, bolo 62 percent v januári 2013. Stačila anexia Krymu a o rok neskôr schvaľovalo jeho politiku až 82 percent ľudí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie