Denník N

Brutalita obchodu so zvieratami je desivá, pytliakmi sú bežne malí chlapci, vraví riaditeľ pražskej zoo

Miroslav Bobek v košeli so šupinavcami. Foto - archív M. B.
Miroslav Bobek v košeli so šupinavcami. Foto – archív M. B.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

S riaditeľom Zoo Praha Miroslavom Bobkom sedíme pri presklenom výbehu, kde pobehuje mláďa šupinavca, samička Šiška.

Sliedi, šplhá sa, občas sa za chvost zavesí na vetvu a hojdá sa. Prežíva prvé dni osamostatnenia sa od mamy. Tá je späť u svojho partnera, Šiškinho otca, vo vedľajšom výbehu.

Rozprávame sa, šéf záhrady fotí, Šiška vystrája… A neskôr si všimneme, že vedľa začali „vystrájať“ aj jej rodičia.

„To je skvelé, máme šťastie, že sme pri tom! Ak všetko dobre dopadne, bude mať Šiška súrodenca,“ usmieva sa spokojne Miroslav Bobek.

Rodičia malej Šišky. Foto – Miroslav Bobek

V rozhovore sa okrem iného pýtame:

  • ako sa varí špeciálna strava pre šupinavce;
  • čo znamená heslo „rozmnožuj a utrácaj“;
  • kedy zoo funguje ako Noemova archa;
  • načo sú v zoo emócie.

Je pol deviatej ráno, ale sme v pavilóne nočných šeliem, ktoré majú prehodený deň a noc, aby ich návštevníci mohli pozorovať, keď sú aktívne. Koľko hodín má podľa svojho vnútorného budíka Šiška?

Podvečer. To je práve čas, keď je hodne aktívna. Počas týchto týždňov jej práve o hodinu posúvame čas, aby si ju návštevníci viac užili.

Chcela som sa s vami dnes rozprávať hlavne o ochrane biodiverzity. Čo nám o nej hovorí príbeh Šišky?

Naše šupinavce sú to, čo nazývam veľvyslanci divokej prírody. Nejde – zatiaľ – o ich záchranu v ľudskej starostlivosti a návrat do divokej prírody, ale chceme ľuďom toto ohrozené zviera ukázať.

Keď som o šupinavcoch začal pred rokmi písať, ľudí veľmi nezaujímali, bolo to pre nich neuchopiteľné, nedokázali si predstaviť, aké zaujímavé zviera to je. Až s ich príchodom k nám sa podarilo záujem prelomiť.

Snažil som sa šupinavce získať dobrých desať rokov. Pôvodne som chcel africké šupinavce z rezervácie Dja, ale nakoniec máme ázijské.

Prečo ste sa tak veľmi usilovali práve o šupinavce?

Sú to mimoriadne zaujímavé zvieratá. Ide o jediné cicavce pokryté šupinami, navyše s veľmi bizarným vzhľadom. Ale predovšetkým preto, lebo som zhruba pred pätnástimi rokmi začal v Afrike zaznamenávať silný vzostup obchodu s ich šupinami.

Afričania ich lovili vždy, ale primárne na mäso. Aj v Afrike sa šupiny občas používali na magické a „medicínske“ účely, ale nie v takom rozsahu, ako keď sa tam začali angažovať Číňania. Začali šupiny vykupovať a pašovať ich do Ázie naozaj vo veľkom.

V Ázii už je šupinavcov podstatne menej, tak sa zamerali na Afriku.

Šiška. Foto – Miroslav Bobek

K brutalite v súvislosti s lovom kvôli šupinám a pašovaniu šupinavcov sa ešte dostaneme. Zoo Praha je jediná zoologická záhrada v Európe, kde sa podarilo v ľudskej starostlivosti odchovať mláďa šupinavca. Prečo je chov taký náročný?

Najmä pre potravu. Pri iných hmyzožravých zvierat, ako sú napríklad hrabáče alebo mravčiare, náhradu pripravíte ľahko, ale pri šupinavcoch to bol problém.

Sú také prieberčivé?

V prírode sa živia termitmi a iným hmyzom. V Tchaj-peji im mohli ponúknuť prirodzenú potravu a na základe získaných skúseností niekoľko rokov vyvíjali receptúru náhradnej potravy.

A my teraz varíme podľa nej, iba s drobnými úpravami. Rodičia Šišky sú práve z Tchaj-peja. Základom kaše pre Šišku sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Prírodné vedy

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie