Mirek Tóda
„Je to neskrývaná démonizácia Ruska,“ posťažoval sa tento týždeň hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Nahnevali ho slová amerického prezidenta Joea Bidena o tom, že ak Putin obsadí Ukrajinu, nezastaví sa tam.
„Je dôležité vidieť dlhodobú perspektívu. Bude pokračovať. Dal to dosť jasne najavo. Ak Putin napadne spojenca NATO, tak sme sa ako členovia NATO zaviazali, že budeme brániť každý centimeter územia Aliancie. Budeme mať niečo, o čo sa neusilujeme a dnes ani nemáme: americké jednotky bojujúce proti ruským jednotkám,“ vyhlásil Biden, keď sa snažil presvedčiť kongresmanov, aby podporili okrem iného aj financovanie Ukrajiny.
Podľa hovorcu Kremľa Biden iba využíva Rusko ako nástroj na ovplyvňovanie vnútropolitickej situácie.
Faktom však je, že ruské vedenie do posledných dní pred inváziou 24. 2. 2022 tvrdilo, že na Ukrajinu nezaútočí, hoci to západné tajné služby predpovedali. Rovnako Vladimir Putin pred anexiou Krymu tvrdil, že sa nechystá obsadiť ukrajinský polostrov.
A takisto Moskva klamala o ruských špiónoch, ktorí podnikli atentáty na území viacerých krajín NATO vrátane Českej republiky.
Koľko máme času? 3, 6, 10 rokov?
O tom, že Rusko môže po Ukrajine napadnúť aj členské krajiny NATO, sa hovorí už dlho. To, že predstavuje najväčšiu hrozbu 21. storočia, sa píše napríklad aj v strategickom dokumente 31-členného obranného spolku, kde sa vyslovene spomína riziko ruského útoku.
Čerstvá správa nemeckého think-tanku Nemecká rada pre zahraničné vzťahy (DGAP) otvorene hovorí, že krajiny Aliancie majú približne šesť až desať rokov, aby sa na prípadný útok Ruska pripravili a zabránili mu. Považujú ho za takmer nevyhnutný.
Politici poľskej vlády dokonca tvrdia, že NATO má na prípravu okolo troch rokov.
Nakoľko sú však obavy Poľska a najmä pobaltských krajín z toho, že môžu byť ďalším terčom Putinovho Ruska, reálne? Opýtali sme sa bezpečnostného experta z Berlína aj bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO, ktorý sa s autorom spomínanej správy pozná osobne.
Podľa nemeckého think-tanku DGAP sa Nemecko – a s ním aj celé NATO – ocitlo v súboji proti času.
„Ak sa intenzívne boje na Ukrajine skončia, režim v Moskve bude potrebovať len šesť rokov na to, aby obnovil svoje armádne sily,“ píše sa v ich správe. Dovtedy sa podľa autorov štúdie Nemecko a krajiny NATO musia posilniť tak, aby „odstrašili Rusko a v prípade potreby proti nemu bojovali“.
„Len tak sa im podarí znížiť riziko vypuknutia ďalšej vojny v Európe,“ domnieva sa DGAP.
Putinov sen o ruskom svete
Think-tank argumentuje snahou ruských elít o obnovu ruského impéria a pretláčaním predstavy o „ruskom svete“ (russkij mir), ktorý nerešpektuje medzinárodne uznané hranice. „Podľa ich zmýšľania Rusko existuje za súčasnými hranicami a rozšíria ich kdekoľvek, kde žili Rusi alebo vládlo ruské impérium či Sovietsky zväz.“
Rusko je podľa štúdie DGAP schopné vycvičiť 280-tisíc vojakov ročne. Za šesť rokov to je 1,7 milióna a do desiatich rokov 2,8 milióna ľudí s vojenským výcvikom. A tí, ako dodáva DGAP, čo si prejdú bojmi na Ukrajine, navyše získajú cenné bojové skúsenosti.
Experti preto odhadujú, že v horizonte 6 až 10 rokov by mohlo byť Rusko natoľko silné, že by sa mohlo odhodlať na konfrontáciu s členskou krajinou NATO.
Rusko má stále značný príjem zo svojej ropy a plynu, ktoré predáva krajinám, ako sú India alebo Čína. A na rozdiel od demokratických európskych krajín si nemusí robiť nič z kritiky vo vnútri spoločnosti vzhľadom na vysokú úroveň represií a cenzúru v krajine.
O to, že vo vojne prišli už o vyše 250-tisíc vojakov, ako odhaduje DGAP, si Kremeľ starosti robiť nemusí. Kritici vojny boli umlčaní a o reálnych stratách sa na verejnosti nehovorí.
„Hodiny začnú tikať hneď, ako sa zastavia intenzívne boje na Ukrajine. Potom môže Rusko presmerovať svoju súčasnú produkciu na obnovu ozbrojených síl,“ varujú nemeckí experti.
Ako zabrániť vojne s Putinom
V DGAP tomu hovoria stratégia s názvom „Radšej sa chrániť, ako ľutovať“. Podľa nej je potrebné rýchlo a masívne najbližšie dva roky investovať do obranných schopností NATO v Európe. Výzvou je pripraviť verejnosť na masívne investície proti ruskej hrozbe a vyslanie jasného signálu Moskve.
Nevýhodou sú, samozrejme, vysoké ceny v čase hospodárskych problémov. Na druhej strane by to znížilo riziko vojny na minimum.
No v prípade, keby NATO zaujalo pozíciu „žaby variacej sa vo vode“ a zareagovalo by až potom, keby videlo, ako sa ruská armáda posilnila, pokušenie Ruska zaútočiť by sa značne zvýšilo.
Svoju pozíciu by podľa štúdie Aliancia posilnila, keby ešte zvýšila podporu Ukrajine, aby mohla poraziť Rusko na svojom území. „To by nielen zredukovalo bojovú silu Ruska, ale NATO by zároveň demonštrovalo svoje odhodlanie a znamenalo by to nádej, že ruská porážka zmení stratégiu Kremľa.“
Ďalšou možnosťou posilnenia európskej bezpečnosti je okamžité rozbehnutie plánu dlhodobej integrácie Ukrajiny so západnými armádami. Ukrajina podľa DGAP už de facto je súčasťou obranného systému Západu.
„Členstvo v EÚ a NATO by toto prepojenie len posilnilo,“ píšu autori štúdie Christian Mölling a Torben Schütz.
Rizikom je i možné ochladenie USA v podpore obrany Európy, na čo by na starom kontinente mali reagovať vybudovaním vlastných kapacít a vyrovnanejším vzťahom s Washingtonom.
Súčasťou odstrašenia Ruska by mala byť aj väčšia snaha o obmedzenie ruskej armádnej výroby najmä cez dôkladné sankcie na technické produkty, ktorých má Rusko nedostatok.
V celom tomto kontexte chce nemecká vláda z vlastnej armády – Bundeswehru – vytvoriť najsilnejšiu európsku armádu a chrbticu spojeneckej obrany. Ako však píše DGAP, plány obnovy armády známe ako Zeitenwende zatiaľ zlyhávajú.
„Aby Nemecko dosiahlo svoje ciele, bude musieť urobiť obrovský skok v rekonštrukcii armády, obnove obrannej priemyselnej základne a posilnení odolnosti spoločnosti,“ dodáva think-tank v štúdii.
Analytik: Rusko zostane nebezpečným
Podľa bezpečnostného experta Gustava Gressela z Európskej rady pre zahraničné vzťahy je zatiaľ veľmi ťažké povedať, ako sa to vyvinie, pretože vojna na Ukrajine stále prebieha.
„Ukrajinci robia všetko pre to, aby zničili čo najviac ruskej techniky a vojakov. Rusko prevažne obnovuje svoje sily tak, že posiela na smrť zverbovaných ľudí a míňa sovietsku techniku zo skladov. Neočakávam, že vojna sa čoskoro skončí,“ vraví Gressel.
Vyprázdnenie skladov podľa neho určí, ako rýchlo a v akej materiálnej podobe sa ruská armáda znovu obnoví.
Na druhej strane, ako dodáva analytik z Berlína, ruská armáda získava priame skúsenosti s modernou priemyselnou vojnou.
„Majú veliteľov práporov, plukov a divízií, ktorí oveľa menej nostalgicky spomínajú na Sovietsky zväz a vidia potrebu inovácie a modernizácie. Ak Putin zomrie a súčasné vyššie vedenie ministerstva obrany sa vymení, títo ľudia by mohli zreformovať armádu nad rámec toho, čo vidíme teraz,“ hovorí Gressel.
Proti tomu scenáru však hrá skutočnosť, že na vojne a okupácii Ukrajiny sa podieľa veľká časť ruského bezpečnostného aparátu.
„Nielen ozbrojené sily, ale aj národná garda a FSB. Systematicky vykonávali vojnové zločiny a žili v prostredí, kde je ľudský život k dispozícii. Títo ľudia sa v Putinových očiach osvedčili a v systéme urobia kariéru,“ vraví Gressel.
Znamená to podľa neho, že budú pokračovať a posilňovať dôvody, ktorými ospravedlňujú svoje vojnové zločiny: zlý Západ ich chcel dostať a Rusko, aby prežilo, potrebuje expandovať.
„Rusko tak zostane pre Európu nebezpečným militaristickým a expanzívnym nepriateľom. Ako rýchlo a v akej podobe sa však znovu skonštituuje, je zatiaľ zväčša nejasné,“ hovorí. Poľské varovanie o troch rokoch sa však Gresselovi zdá prehnané a orientované pre domáce publikum.
„PiS dalo jasne najavo, že posilnenie vlastnej armády považuje za prioritu pred pomocou Ukrajine prežiť a musí to racionálne zdôvodniť. Obávam sa, že vojna na Ukrajine bude trvať ďalšie tri roky vzhľadom na to, ako nerozhodne podporujeme Kyjev. Ale šesť až desať rokov je dobrý časový rámec. Veľa bude závisieť aj od Číňanov. Ak sa otočia proti Taiwanu, veľká tichomorská vojna pohltí zdroje. Európa by sa stala oveľa ľahším cieľom,“ dodáva Gressel.
Bývalý veľvyslanec pri NATO, dnes poslanec opozičného PS Tomáš Valášek, ktorý považuje autora nemeckej štúdie Christiana Möllinga za dlhoročného kamaráta, je k jeho analýze mierne kritický.
Valášek: Vojna nie je nevyhnutná, ale pripraviť sa musíme
„Súhlasím s jeho pointou, avšak nie s analýzou. Nemyslím si, že vojna je nevyhnutná, ako uvádza. No zároveň platí, že prípravou na obranu pre prípad vojny jej pomáhame predísť, pretože berieme agresorovi nádej na rýchle a ľahké víťazstvo,“ hovorí Valášek.
Súhlasí preto s riešením: poctivou a urýchlenou modernizáciou ozbrojených síl NATO.
Aj on je presvedčený o tom, že ruské zmýšľanie o svete za hranicami je premenlivé. „Tá najagresívnejšia forma je znovuobnovenie ‚ruského sveta‘, ktoré cituje štúdia DGAP. Avšak Putin vie bez problémov zmeniť doktrínu, ak narazí na prekážku pri jej implementácii,“ myslí si bývalý slovenský veľvyslanec a niekdajší šéf think-tanku Carnegie Europe.
Jediná konštanta v Putinovom zahraničnopolitickom zmýšľaní je podľa neho konfrontácia so Západom, ktorá vychádza z hlbokého a osobného presvedčenia Vladimira Putina, že Západ je permanentne zaujatý proti Rusku, zraniteľný a prehnitý. „Čiže konfrontácia so Západom je v jeho očiach potrebná aj možná,“ vraví Valášek.
My v Európe však podľa neho vieme rozhodnúť o tom, či táto konfrontácia ostane len v rovine rečí a proxy vojen, alebo či pôjde o priamy konflikt.
„Čím lepšie sme pripravení na tú druhú, horšiu možnosť, tým menej pravdepodobne k nej príde. Putin nie je samovrah, nepúšťa sa do vopred prehraných vojen. Tú proti Ukrajine začal mylne presvedčený, že rýchle uspeje, a keď narazil, eskaloval len opatrne, aby nespôsobil širšiu vojnu. Naším cieľom musí byť dať mu jasne najavo, že vojna s nami je vopred prehraná, a tým sa jej najlepšie vyhneme,“ uzatvára Valášek.
Nie je si istý, dokáže Rusko dokáže svoju vojenskú silu obnoviť tak rýchlo, ako odhaduje DGAP.
„Rusko sa o to však jednoznačne pokúša a my sme zaspali. Západ je kolektívne neporovnateľne bohatší a mocnejší než Rusko, ale robí príliš málo a pomaly na zvýšenie výroby vojenského materiálu. Dávame tým úplne zbytočne Rusku výhodu; svoj oveľa menší potenciál Moskva využíva, vo vojenskej doméne, oveľa lepšie než my. V tomto s autormi silne súhlasím.“
A čo sa týka Ukrajiny, v tom súhlasí s autormi bez výhrad. „Keď raz boje utíchnu, bude dôležité ju integrovať do EÚ a NATO, lebo tým najlepšie odradíme Vladimira Putina od budúcich pokusov znovu napadnúť Ukrajinu.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
