Dušan Karolyi
Prenájom techniky za 30 miliónov eur, ktorú Správa ciest Košického samosprávneho kraja v máji 2022 vysúťažila od košickej firmy Tempus-Trans, je už niekoľko mesiacov predmetom vášnivých verejných diskusií.
Padajú otázky, či to nebolo predražené, prečo nepoznáme obstarávaciu cenu jednotlivých mechanizmov, prečo sa obstarávalo až 73 kusov traktorov a ďalších strojov, keď sú tak málo využívané, ako je možné, že po skončení osemročného prenájmu technika ostane majetkom firmy a nie cestárov, alebo či aj pri tomto obstarávaní nedošlo k jeho machinácii.
Pochybnosti súvisia aj s tým, že správa ciest ako obstarávateľ a Tempus-Trans ako dodávateľ už vystupujú v prípade obstarávania štyroch sypačov za 1,3 milióna eur, ktoré vyústilo do obvinenia župana Rastislava Trnku, jeho priateľa a podnikateľa Richarda Redaya a spoluvlastníka Tempusu Martina Sojku.
Všetci sú obvinení z machinácie pri verejnom obstarávaní. Podľa polície boli podmienky obstarávania sypačov nastavené v prospech tejto firmy a cestári mohli prísť o zhruba 350-tisíc eur.
Pre rovnaký paragraf v súvislosti s dvoma inými obstarávaniami (písali sme o nich v utorok 5. decembra) v novembri obvinili aj exriaditeľa správy ciest Antona Trišča, ktorý celý prenájom mechanizmov pripravoval a manažoval. A navyše NAKA už začala trestné konanie aj v prípade 30-miliónového prenájmu. Zatiaľ iba vo veci, nikoho teda ešte neobvinili.
Trestné oznámenie podal začiatkom októbra krajský poslanec Miloš Ihnát (kandidoval ako nezávislý). Predtým obiehal jednotlivé prevádzky správy ciest, podrobne zisťoval, ako sa nové mechanizmy využívajú v teréne, a potom kritizoval nehospodárnosť prenájmu na sociálnej sieti a na zastupiteľstve. Tam v auguste navrhol, aby poslanci odporučili županovi Trnkovi odvolanie Trišča z funkcie.
Trnka 30-miliónový prenájom neustále obhajuje ako výhodný. Poslancom odporúčal nehlasovať za Ihnátove „zmätočné uznesenia“, v diskusii zosmiešňoval jeho vzdelanie. Ihnátov návrh napokon neprešiel o dva hlasy. Trišča však minulý mesiac NAKA obvinila, a keď padlo rozhodnutie o jeho väzobnom stíhaní, sám z funkcie odstúpil.
Denník N v ostatných týždňoch hovoril o 30-miliónovom prenájme s viacerými ľuďmi, ktorí pracovali alebo stále pracujú v správe ciest. Jeden z nich povedal:
„To najdôležitejšie, čo doteraz nikto nespomenul a nezverejnil, je to, že boli schválne upravené Zásady hospodárenia s majetkom KSK. Zmenili ich účelovo presne kvôli tejto zákazke. Všetci poslanci za to hlasovali, aj pán Ihnát, ale nezazlievam im to, pretože to bolo také skryté, že si to ani nemohli všimnúť.“
V článku sa tiež dozviete:
- čo hovorí na zmenu zásad nezávislý právnik;
- akú doteraz nezverejnenú právnu analýzu si objednala župa;
- ako reagovali poslanci, keď sme im vysvetlili, čo odhlasovali;
- čo považuje Transparency International Slovensko za zarážajúce;
- čo je podozrivé na chronológii tohto 30-miliónového príbehu;
- prečo Trnka nechce odpovedať na naše otázky.
Čo presne sa zmenilo a kto to inicioval
Podstatná zmena sa udiala na krajskom zastupiteľstve 25. apríla 2022. Okrem iných vecí poslanci schvaľovali aj dodatok číslo 4 k Zásadám hospodárenia s majetkom Košického samosprávneho kraja.
Predkladateľom tohto bodu rokovania bol Rastislav Trnka. Poslancom prečítal časť dôvodovej správy, ktorá im mala ozrejmiť, prečo je správne predmetný dodatok schváliť:
„… za účelom zvýšenia transparentnosti a hospodárnosti pri nakladaní s majetkom KSK, doplnenie a spresnenie niektorých ustanovení týkajúcich sa prenajímania a výpožičky majetku KSK. Tieto zmeny zásad si vyžiadala najmä aplikačná prax.“
Vzhľadom na obsah dôvodovej správy to poslanci vnímali ako nevýznamnú technickú formalitu. Nikto sa neprihlásil do rozpravy a všetci 44 prítomní poslanci hlasovali za prijatie dodatku. Netušili, že sa práve zbavili kompetencie schvaľovať podobné zmluvy, akú o pár dní podpísal riaditeľ správy ciest Anton Trišč s víťazom obstarávania 30-miliónového prenájmu techniky.
Advokáta Martina Fridricha sme požiadali, aby si prečítal Zásady hospodárenia s majetkom KSK v znení pred prijatím dodatku, po ňom a aj samotný dodatok číslo 4. Jeho odpovede na naše otázky potom potvrdili to, čo sme sa dozvedeli od nášho zdroja zo správy ciest.
„Áno, pokiaľ by poslanci KSK neschválili ten dodatok, Zásady hospodárenia s majetkom KSK účinné v tom čase by neumožňovali Správe ciest KSK bez súhlasu zastupiteľstva uzavrieť akýkoľvek nájom hnuteľnej veci na dobu určitú nad 10 rokov alebo za ročné nájomné vyššie ako 10-tisíc eur,“ povedal Martin Friedrich.
Osemročný prenájom mechanizmov je síce pod hranicou 10 rokov, ale cestári majú platiť Tempusu ročný nájom približne 3 a pol milióna eur, čo mnohonásobne prevyšuje hranicu 10-tisíc eur. Preto by túto zmluvu podľa pôvodných pravidiel museli schvaľovať poslanci.
V takom znení platili krajské zásady do 1. mája 2022 (vtedy nadobudol účinnosť dodatok číslo 4). Konkrétne paragraf 14 v odseku 3 určoval, za akých podmienok zastupiteľstvo schvaľuje „nájom hnuteľnej veci pre KSK alebo pre organizáciu KSK“.
Tie podmienky ostali nezmenené aj po prijatí dodatku, ale pribudla nasledujúca veta: „Uvedené sa nevzťahuje na prípady, pri ktorých boli využité postupy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktoré sú kryté schváleným rozpočtom samosprávneho kraja.”
A keďže prenájom techniky za 30 miliónov eur vzišiel z verejného obstarávania, nemuselo ho už schváliť zastupiteľstvo, ale stačilo, že zmluvu 6. mája 2022 podpísal riaditeľ správy ciest Anton Trišč. Stalo sa to desať dní po hlasovaní poslancov a päť dní po nadobudnutí účinnosti dodatku.
Podľa advokáta Friedricha je zvláštne, že dôvodová správa z neznámych príčin vymenúva konkrétne paragrafy, ktoré sa dodatkom menia, ale chýba medzi nimi paragraf 14, ktorý sa týka práve nájmu hnuteľného majetku.
„Podľa zákona (446/2001) o majetku vyšších územných celkov zásady hospodárenia s majetkom VÚC musia obsahovať určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyžaduje schválenie zastupiteľstvom,“ podotýka Friedrich.
Upozorňuje, že výnimku, ktorá akúkoľvek hranicu hodnoty majetku ruší – čo sa v prípade verejného obstarávania nájmu hnuteľných vecí stalo v tomto prípade -, by bolo možné považovať za obchádzanie spomínaného zákona.
Možnú účelovosť zmeny zásad naznačuje Martin Friedrich nasledujúcimi otázkami: Prečo sa zavedená výnimka vzťahuje len na nájom hnuteľných vecí? Prečo nie aj na nájom nehnuteľných vecí? Alebo kúpu, výpožičku, zriadenie vecného bremena, kde sú stále ponechané limity? Čím sa tieto prípady líšia od nájmu hnuteľných vecí?
Župa sa pýtala advokáta, či zmluvu môže podpísať riaditeľ cestárov
Denník N sa dostal k právnej analýze, ktorá doteraz nebola zverejnená a ktorá takisto nasvedčuje, že Košická župa sa cielene pripravovala na to, aby vlastným poslancom neumožnila rozhodovať o schvaľovaní 30-miliónovej zmluvy na prenájom mechanizmov.
V tom čase už bol známy víťaz verejného obstarávania (21. apríla 2022 vyhodnotili ponuky, vyhral Tempus-Trans). Ale to ešte automaticky neznamenalo, že zmluvu so správou ciest mal istú. Muselo by ju ešte schváliť krajské zastupiteľstvo, keďže to vyžadovali dovtedy platné Zásady hospodárenia s majetkom župy.
Keby poslanci o zmluve diskutovali a nadobudli by pocit, že je pre kraj ekonomicky nevýhodná, pokojne sa mohli rozhodnúť, že ju neodsúhlasia, a Tempus by 30-miliónovú zákazku nedostal.
Poslanci sa zaktivizovali až v lete tohto roku na zastupiteľstve, keď Miloš Ihnát prišiel s prvými pochybnosťami o výhodnosti prenájmu 73 mechanizmov. Navrhol, aby ho hlavný kontrolór zahrnul do plánu svojej činnosti, a poslanci to schválili. Výsledok kontroly by mal byť známy do konca tohto roka.
Ale vráťme sa do apríla 2022, keď sa zastupiteľstvo hlasovaním za dodatok číslo 4 zbavilo kompetencie schvaľovať zmluvu s Tempusom. Napriek tejto zmene župa zrejme chcela mať ešte vyššiu istotu, že vypustenie poslancov z rozhodovacieho procesu je právne v poriadku, preto si dala vypracovať právnu analýzu.
Jej autorom je advokát Jozef Tekeli. Vzhľadom na formulácie v jeho analýze je nepochybné, že vznikla po aprílovom krajskom zastupiteľstve, ale ešte pred podpisom 30-miliónovej zmluvy. Pripomeňme si, že ju 6. mája 2022 podpísal riaditeľ správy ciest Anton Trišč.
Z Tekeliho analýzy je ľahké dedukovať, o čo ho župa žiadala. V závere advokát konštatuje, že riaditeľ Správy ciest KSK je oprávnený „autonómne uzatvoriť platnú zmluvu“ s úspešným uchádzačom Tempus-Trans „na základe úpravy Zásad hospodárenia s majetkom KSK bez predchádzajúceho súhlasu orgánu samosprávneho kraja“.
V analýze Tekeli poukazuje presne na to, čo spomínal Martin Friedrich – že po prijatí dodatku číslo 4 sa zmenil paragraf 14, odsek 3 tak, že „pred uzatvorením zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania (zmluvy o nájme hnuteľnej veci), sa nevyžaduje súhlas zastupiteľstva“.
Pozoruhodná je v tomto prípade chronológia s minimálnymi časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. Tá podľa nášho zdroja zo správy ciest vyvoláva silné podozrenie, že primárnym účelom úkonov bolo za každú cenu uzatvoriť 30-miliónovú zmluvu s firmou Tempus-Trans a vyhnúť sa riziku, že by to mohli prekaziť poslanci.
- 21. apríl 2022 – vyhodnotenie ponúk, vyhral Tempus-Trans
- 25. apríl 2022 – zastupiteľstvo zmenilo Zásady hospodárenia s majetkom KSK
- 1. máj 2022 – začali platiť zmenené zásady
- začiatok mája 2022 – župou najatý advokát ubezpečil župu, že vďaka zmene zásad môže podpísať zmluvu s firmou Tempus-Trans riaditeľ správy ciest bez súhlasu zastupiteľstva
- 6. máj 2022 – riaditeľ správy ciest podpísal zmluvu s firmou Tempus-Trans
Poslanci: Obklad na čelo, zavádzanie, netransparentnosť, kšeft
Keď sme na začiatku textu uviedli, že krajskí poslanci hlasovali za dodatok číslo 4, netušiac, akej kompetencie sa práve zbavujú, vychádzali sme z ich vlastných vyjadrení.
Po roku a pol od hlasovania sme oslovili štyroch vtedajších poslancov. Vlani na jeseň boli krajské voľby, traja z nich obhájili svoj poslanecký mandát. Všetci štyria však boli prekvapení, keď sme im vysvetlili, aký dôsledok malo ich hlasovanie z 25. apríla 2022.
„Veď my sme si odobrali tú kompetenciu z rúk. A kto by si chcel okliešťovať kompetencie nad kontrolou? V žiadnom prípade by sme to vedome neurobili. To by sme si museli dať obklad na čelo,“ povedala Lenka Kovačevičová (Starostovia a nezávislí).
Podľa Miloša Ihnáta (nezávislý) by si župan už nikdy nemal brať do úst slovo transparentnosť, ak sa potvrdí úmysel účelovo obísť poslancov: „Na toto by sa mali pozrieť orgány činné v trestnom konaní. Takto sa pripravujú nie štandardné investície, ale kšefty.“
„Netušili sme to. Teraz, keď to počúvam, predpokladám, že tá zmena zásad bola urobená zámerne. Zastupiteľstvo by to neschválilo. Hlavne preto, že tie mechanizmy po dobe nájmu nebudú majetkom správy ciest, ale ostávajú prenajímateľovi. Potom ich budeme kupovať druhýkrát?“ pýta sa Michal Rečka (Smer).
Z oslovenej štvorice je dnes mimo krajského parlamentu iba Ján Jakubov (Hlas). V apríli 2022 však takisto hlasoval za dodatok číslo 4. „Aj podľa priebehu hlasovania vidieť, že nikto z poslancov nemohol vedieť, čo sa za tou zmenou skrýva. V dobrej viere sme sa spoliehali na to, že niečo také zo strany vedenia kraja a jeho štatutára hádam nie je možné predložiť zastupiteľstvu.“
Kovačevičová tvrdí, že predkladateľ má povinnosť v dôvodovej správe vypichnúť zásadné zmeny. Keby v nej bolo jasne uvedené, akú kompetenciu zastupiteľstvo stráca, nikdy by nehlasovala za. Preto to považuje za zavádzanie poslancov. „Tá zmena zásadne ovplyvňuje hospodárenie tej-ktorej inštitúcie a takisto kraja. Takú zmenu by som nikdy nepodporila.“
Podľa Rečku by také vážne zmluvy mali prechádzať zastupiteľstvom: „Možno sme sa na tom dali nachytať, ale treba to jednoznačne opraviť.“
K tomu sa pripája aj Ihnát. Povedal, že urobí všetko pre to, aby sa zásady hospodárenia kraja dostali do pôvodného stavu, aby sa také zmluvy ako s Tempusom nemohli podpisovať poza chrbát poslancov.
Riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško hovorí, že poslanci majú možnosť Zásady hospodárenia s majetkom kraja opätovne upraviť, ak nie sú stotožnení s aktuálnym prerozdelením kompetencií aj na základe sporného prípadu prenájmu mechanizmov.
„Ak poslanci teraz tvrdia, že si tejto zmeny pri schvaľovaní dodatku neboli vedomí, pôsobí to naozaj zarážajúco. Rovnako ako to, že tento úmysel nevidieť ani v dôvodovej správe k dodatku predkladanej predsedom,“ uviedol Piško.
Čo je problematické na 30-miliónovom nájme techniky
Správa ciest si na osem rokov prenajala 29 fínskych traktorov Valtra, 27 nákladných vozidiel s rôznymi nadstavbami, teleskopické nakladače, kolesové rýpadlá a kráčajúci bager. Dokopy 73 kusov techniky.
Do súťaže sa prihlásili dve firmy, s cenou 29,8 milióna eur (s DPH) uspel Tempus-Trans. O tri milióny viac ponúkol predajca cestárskej techniky z Pezinka, spoločnosť Hyca.
Problémy, pre ktoré v októbri podal trestné oznámenie, sumarizoval niekoľko mesiacov najmä poslanec Miloš Ihnát:
- Zmluva s firmou Tempus-Trans je prakticky nevypovedateľná.
- Župa aj správa ciest odmietajú poskytnúť obstarávacie ceny jednotlivých mechanizmov, podľa ktorých by sa dala posudzovať cena ich prenájmu.
- Doterajšia veľmi nízka využiteľnosť väčšiny mechanizmov vyvoláva otázku, či bolo potrebné ich obstarávať v takom vysokom počte.
- Zmluva neobsahuje právo nájomcu po uplynutí doby nájmu odkúpiť mechanizmy za zostatkovú hodnotu. Ostávajú majetkom firmy.
- Niektorí zamestnanci hovoria, že časť techniky je pre potreby správy ciest zbytočne nadštandardne výkonná, a teda zbytočne predražená.
„Je normálne, že ja na webstránke Tempusu nájdem inzerát, ponuku na prenájom tatrovky za tisíc eur na mesiac, pritom presne takú istú si prenajala správa ciest od Tempusu, avšak mesačne za ňu platí päťnásobok?“ uvádza Ihnát jeden z dôvodov, pre ktoré podal trestné oznámenie.
Inzerát si odfotil a zverejnil ho na svojom Facebooku, krátko nato zmizol z webstránky Tempusu. Spolumajiteľa firmy Martina Sojku sme požiadali, aby sa vyjadril k sumám, ktoré uvádza Ihnát, aj k stiahnutiu inzerátu. Nereagoval.
„Navyše, tá tatrovka Správy ciest KSK stojí v Rožňave a je prakticky nevyužívaná, no napriek tomu mesiac čo mesiac za ňu platíme 5-tisíc eur. Len pri tomto jednom aute je takzvaná vata štyri tisícky,“ dodáva Ihnát.
Mimochodom, keď na augustovom zastupiteľstve prednášal svoje výhrady k 30-miliónovej zmluve a vyzýval riaditeľa správy ciest, aby odstúpil z funkcie, Rastislav Trnka ho ako predsedajúci varoval týmito slovami:
„Viem ísť do tejto roviny aj ja, aby si pochopil, kde si a čo rozprávaš. Klameš a nechci, aby sme sa začali naťahovať, lebo začnem vyťahovať také veci, ako si klamal na súdoch o svojej rodine a podobne, že tu budeme do večera.“
Na tom istom zastupiteľstve Anton Trišč presviedčal poslancov, že prenájom techniky je pre správu ciest mimoriadne výhodný, pretože zo zvýšených príjmov za práce s novými mechanizmami bude schopná nielen z vlastných zdrojov uhrádzať nájom, ale za osem rokov ešte aj zarobiť ďalších minimálne 9 a pol milióna eur.
Hovoril síce, že sám vypracoval „bilanciu dosahov prenajatej techniky a úsporných iniciatív“, ale bez konkrétnych čísel, ktoré by jeho optimizmus podporovali. Bilanciu sme teraz márne pýtali od neho aj od župy. Trišč len povedal, že všetko, čo chcel, uviedol v auguste pred poslancami.
Jozef Rauch, ktorý bol riaditeľom Správy ciest KSK do roku 2020, celý prenájom techniky považuje za mimoriadne nevýhodný a nedáva mu zmysel. Nielen pre nevhodný výber niektorých strojov, ale aj pre ich prehnanú cenu.
„Mne z toho vychádza, že správa ciest všetko komplet zaplatí, pričom jej neostane nič. Na druhej strane prenajímateľ má zisk aj zachovalú techniku, ktorú môže ďalej prenajímať alebo dobre predať,“ povedal Rauch pre denník Korzár.
Podľa neho hneď na začiatku prvého volebného obdobia župana Trnku schválilo krajské zastupiteľstvo na nákup techniky pre cestárov šesť miliónov eur, no Trnka blokoval nákup novej techniky okrem štyroch sypačov v roku 2020, ktoré takisto dodal Tempus-Trans (pre machinácie pri tomto obstarávaní je obvinený aj župan, svedčil proti nemu práve Rauch).
„Pán predseda Trnka vydal príkaz, že na každé verejné obstarávanie musí dať súhlas on. Okrem nákupu sypačov nám nedal žiaden ďalší súhlas,“ dodal Rauch, ktorého preto prekvapilo také masívne obstarávanie až 73 kusov techniky.
Kraj sa dva roky snaží identifikovať vraj prekrútené informácie
Úradu KSK Denník N poslal viacero otázok, ktoré súviseli s doložením výhodnosti 30-miliónového prenájmu. Na otázku, prečo si kraj nechal vypracovať takúto analýzu (u advokáta Tekeliho) a prečo nemal záujem (keďže inicioval dodatok číslo 4), aby pred podpisom zmluvy túto významnú investíciu prediskutovali a schválili krajskí poslanci na zastupiteľstve, župa odpovedala:
„Nakoľko sa Košický samosprávny kraj stretol zo strany Vašej redakcie s publikovaním subjektívnych dojmov, prekrúcaním informácií a ich komunikovaním v zavádzajúcom kontexte, pre objektívnu obavu z uvedených praktík sa k predmetným otázkam nateraz nebudeme vyjadrovať,“ odpísala nám hovorkyňa župana Katarína Strojná.
Na detaily, o aké informácie išlo, kraj konkrétne neodpovedal.
Keď Denník N otvoril teplomerovú kauzu v Košickej župe, v ktorej figurovali Rastislav Trnka a jeho priateľ Richard Reday ako dodávateľ predražených teplomerov (aj v tejto veci je obvinený), župan vtedy na svojom Facebooku 1. decembra 2021 napísal, že „autor článku informácie vytrhol z kontextu a vložil respondentom do úst vyjadrenia, ktoré nepovedali. Z toho dôvodu budem požadovať opravu článku podľa tlačového zákona“.
To bolo pred dvomi rokmi, Trnka však o opravu nežiadal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
