Denník N

Divím sa, koľko energie ľudia venujú vianočnej výzdobe domu, vraví dizajnér

Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

S blížiacimi sa Vianocami vtrhol do obchodných reťazcov vianočný sortiment. Zákazníci si môžu v regáloch vyberať zo svetielok všetkých tvarov a farieb, fúzatých trpaslíkov v červených čiapkach, viac či menej zasnežených krajiniek či santaclausovských kostýmov. Paleta vianočných nápadov a dizajnov sa zdá nevyčerpateľná a často minimálne lavíruje na hrane gýča.

Na to, či je nutné, aby nás v predvianočnom čase zaplavil gýč a lacný tovar, sme sa pýtali popredného českého dizajnéra Jiřího Pelcla.

Keď sme pátrali po podstate vianočného gýča, rozohnil sa a naplno sa pustil do témy. „Niektorých ľudí asi rozhovor trochu naštve, ale počítam s tým, že ani jeden z nás nechce robiť úhľadné, neškodné rozhovory,“ vysvetlil po chvíli trochu ospravedlňujúco.

Od vplyvu reklamy a voľného trhu na ľudský vkus sme sa cez rôznosť sociálnych bublín dostali až k využívaniu gýča ako komunikačného kanála nielen obchodníkov, ale aj politikov.

V rozhovore sa ho pýtame:

  • či k Vianociam nutne patrí gýč;
  • či je všeobecný vianočný nevkus výsledkom toho, že sú gýčovité dekorácie lacné;
  • od koho by rád videl vianočnú dekoráciu;
  • kam sa posúvajú vianočné trendy a dekorácie;
  • prečo sa dizajnéri nechcú so svojimi výrobkami viesť na vianočnej vlne.

Ako si vysvetľujete to, že dnes Vianoce vyzerajú ako soby v červených svetroch a santaclausovské doplnky? Sme tým masírovaní zo všetkých strán, ale nepoznám veľa ľudí, ktorým by sa to naozaj páčilo.

Vianoce vnímajú rôzne skupiny ľudí rôzne. Pre veriacich sú Vianoce oslavou príchodu spasiteľa, novej nádeje, slávi sa advent. Potom sú tu ateisti, ktorí sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: tí, čo majú deti, a tí, čo ich nemajú alebo im už odrástli. Keď máte deti, robíte Vianoce pre ne a je to krásne, aj samotné obdarovávanie je krásne. Chcete, aby deti boli šťastné.

Ale na vianočný čas číha trh, médiá, reklamy a s nimi obrovská masáž a manipulácia so snahou vnútiť ľuďom veci a presvedčiť ich, že ich nutne potrebujú. Navodzujú atmosféru, že sú to oni, kto nám prináša vianočnú pohodu a pokoj s dostatkom všetkého. Je to príbeh, ktorý predáva, dostal sa nám pod kožu a my ho akceptujeme.

Musíme si však uvedomiť, že vy aj ja žijeme v určitej sociálnej bubline a že sa tej masáži dokážeme viac-menej brániť. No voľný trh cieli na masu, ktorej vo vlnách vnucuje v zásade podobné výrobky s podobnou kvalitou. Vždy ich však zaobalí do rozprávky o tom, že nová kolekcia či nová vec je lepšia ako tá stará. Sú to príbehy a citové konotácie, ktoré predávajú. A k tomu patrí aj gýč.

Povedal by som, že reklama aj gýč sú oveľa rozšírenejšie ako za komunizmu, pretože komunizmus mal limity dané zle fungujúcou ekonomikou. Na nedostatkový tovar sa zle robí reklama. Súčasná trhová ekonomika však prakticky nemá limity a nemôžete nikoho stíhať za nevkus alebo za reklamu s prvkami gýča.

Keď mala ekonomika limity, boli podľa vás Vianoce menej gýčovité ako dnes?

Nehodnotil by som, či boli gýčovejšie alebo nie. Religiózny rozmer Vianoc bol potlačený, naopak, zdôraznená bola potreba pokoja a pohody. Namiesto adventu a iných vianočných zvykov chodil Dedo Mráz. Paradoxné je, že komunizmus využíval Vianoce rovnako ako každý iný politický systém.

Reklama a médiá totiž

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie