Bál sa šikany lídrov, tak vyskúšal energetický nápoj. Ako som bojovala so závislosťou svojho syna

„Môj syn mal 13 rokov, keď som zistila, že je závislý od energetických nápojov. Je nesmierne talentovaný, smeruje k veľkej kariére a všetko sa to takmer skončilo pre toto. Keď som sa spýtala prečo, odpoveď bola: ‚Chcem byť najlepší, chcem byť v reprezentácii.“

V tom veku sa im nedá zabrániť, poviete si. Dá sa však robiť veľa. Poviem vám, čo sa stalo, ako som na to prišla, čo mu zachránilo kariéru a čo sa dá robiť viac, aby sa niečomu takému dalo predchádzať.

Mám len jeho, svojho syna, ktorý bude mať budúci rok 16 rokov. Pochádzame z malého okresného mesta, kde aj žijeme. Môj syn je talentovaný futbalista. Keď ste boli súčasťou nejakého kolektívneho športu alebo máte také dieťa, chápete, o čom to je. Ani tu to nebolo inak. V kolektíve, v ktorom hrával, boli dvaja dominantní šéfovia, lídri skupiny. Tí skrátka prišli s tým, že si chlapci v kolektíve musia skúsiť energetické nápoje. Dôvod? Je to úžasné.

A keď niekto neposlúchol, bol šikanovaný. Takto to skrátka mnohokrát v kolektívnom športe chodí, najmä v tomto veku. Syn bol už súčasťou reprezentačného výberu a vyhodnotil to tak, že s týmito prostriedkami bude lepší, výkonnejší. Zároveň obdivoval autority a v tomto prípade boli autoritami starší chalani, lídri skupiny.

Musel si šetriť, neviem odkiaľ by mal peniaze na toľko energetických nápojov. Mal obyčajné vreckové. Musel si ich však kupovať mnoho. O závislosti som sa dozvedela, keď mal trinásť rokov. Dopátrala som sa k tomu, že pil každý deň tri plechovky. K tomu si dával napríklad nikotínové vrecúška, ktorým sa hovorí SNUS.

Asi sa pýtate, ako som na to prišla. Nuž, začal mať záchvaty búšenia srdca, poruchy spánku a zrazu nevládal trénovať tak, ako bol zvyknutý. Býval často unavený. Na zápasoch ani tréningoch to nebolo vidieť. Stále sa premáhal a asi si aj pridával energetický nápoj a nikotínovú žuvačku.

Boli sme na vyšetreniach u detského lekára a následne u kardiologičky, ktorá mu na rok zakázala hrať futbal pre poruchu srdcového rytmu. Neprišla však na príčinu. Na energetické nápoje ani nikotínové výrobky sa ho nepýtala. Ani na následných vyšetreniach na endokrinológii či alergológii sa na nič neprišlo. Nakoniec pomohol jeho talent, keď to tak môžem povedať.

Bol totiž veľmi talentovaný už v žiackom veku, a tak som súhlasila, aby mal manažéra, ktorý sa mal postarať o jeho lepšiu budúcnosť. Keď ten zistil, aké má problémy, poslal ho na vyšetrenie k skúsenému telovýchovnému a futbalovému lekárovi, pánovi Pavlovi Malovičovi. Ten ho podrobil takmer až krížovému výsluchu. Asi vie, ako na to, lebo okamžite vyzeral, že mu je jasné, čo za problém môj syn má. Celé sa to stalo v mojej neprítomnosti. Syn sa skrátka asi bál odpovedať na jeho otázky v mojej prítomnosti. Následne ho pán doktor vyšetril v priebehu ďalších mesiacov dvakrát.

Syn vysvetlil, že na začiatku nechcel byť šikanovaný, tak poslúchol a energetický nápoj vyskúšal. Potom však zistil, že mu zlepšuje výkon, tak si k tomu začal pridávať veci, ktoré zistil na internete. A kľúčový dôvod? Chcel byť najlepší a byť v reprezentácii. Hovoril, že bez toho skrátka už nemôže byť. Stal sa závislým.

Ako to dopadlo? Pán Malovič ho dal za pol roka do poriadku. Dnes už opäť hrá a zdá sa, že bude dobrý aj bez podporných prostriedkov. Zosilnel a mentálne vyspel. Má skvelé výsledky vo výkonnosti. Zaujímajú sa oňho kluby z top európskych líg. Je šikovný, dynamický a zlepšil aj streľbu.

Predchádzajúci manažér naňho zanevrel, no prihlásil sa nový, s ktorým rokujeme. Kardiologický nález má negatívny.

Môj syn bude mať 16 rokov, a hovoríte si preto, že sa s tým nič nedalo urobiť. Že skrátka v takom veku, ako sa mu to dialo, sú deti celé dni v škole, na tréningoch, pod vplyvom iných autorít. Rodičia by si však mali viac všímať svoje deti a hovoriť s nimi. Nie represívne, treba si však uvedomiť, že to, o čom tu píšem, je spoločenský jav.

Dialo sa to môjmu synovi a deje sa to synom a dcéram po celom Slovensku. Treba sa o to intenzívne zaujímať. Rodičia by mali mať informácie o tom, čo deti konzumujú, a snažiť sa ich nenápadne kontrolovať, sledovať, rozprávať sa s nimi. A to by mal robiť aj ich tréner. A ako sa ukázalo kľúčové v našom prípade – musí ísť na telovýchovno-lekárske vyšetrenie ku skúsenému špecialistovi, čo nám zachránilo kariéru.“

Pavel Malovič:

„Pozrel som si správu od kardiologičky, ktorá mu zakázala hrať futbal, vypočul matku (vtedy mi nehovorila o tom, že by pil energetické nápoje) a poslal som ju do inej miestnosti, aby bol chlapec so mnou chvíľu sám. Lekár potrebuje čas, nesmie sa ponáhľať. Nasledovala veľmi podrobná spoveď – od všeobecných otázok až ku konkrétnostiam –, tak ako ma to naučil môj tútor Dr. Mueller-Wohlfart (Bayern Mníchov, nemecká reprezentácia) a chlapec sa postupne otvoril.

V podstate potom z mojej strany nasleduje trocha ‚farársky‘ až pedagogický prístup. Po vyšetrení, ktoré ukázalo problém, som všetko vysvetlil ešte raz jemu a potom mame (trocha zdržanlivejšie, aby neprišlo k nejakej hystérii). Na prvýkrát všetko prisľúbil, ale o tri mesiace pri ďalšom vyšetrení priznal, že sa zlozvyku úplne nedokázal zbaviť. Opäť nasledoval rozhovor (tak trocha suplovanie psychológa) a po šiestich mesiacoch bol čistý a hrdý sám na seba. Všetkému porozumel, cíti sa dobre.

Ako sme to dosiahli? Postupne znižoval dávky, pár dní pil namiesto troch plechoviek denne dve a pol a postupne menej. Pokiaľ ide o SNUS, namiesto siedmich dávok šesť, až sa oboch vecí úplne zbavil.

Dôležité bolo mať dosť času pri vyšetrení (odoberanie anamnézy), čo nie je vždy možné, ale treba sa vynájsť, aj keď je nával pacientov.“