Patrik Garaj
Terézia Zhaňačová
Ktorá kniha vás tento rok najviac oslovila? Túto otázku sme položili niekoľkým desiatkam respondentov a respondentiek z kultúrneho života.
Podmienkou nebolo tohtoročné vydanie ani konkrétny žáner, jazyk či preklad do slovenčiny.
Zaujímal nás najsilnejší zážitok.
Mila Haugová
poetka
Gary Snyder: Stretnutie s horami
Modrý Peter, 2023
V kongeniálnom preklade Mariána Andričíka vyšiel nádherný výber poézie môjho roky obľúbeného básnika, ktorý ako 93-ročný stále žije. A vytvoril nezabudnuteľné dielo, ktoré možno ako prvé básnické si uvedomuje dôležitosť a svätosť starostlivosti o prírodu a o to miesto, na ktorom žijeme. Nebolo to žiadne platonické filozofovanie o ochrane prírody, ale konkrétny život a práca s ľuďmi, ktorí sú s myšlienkou ochrany našej planéty spätí priamo prácou svojich rúk. Zároveň sú to básne poučené zenbudhizmom, lektúrou Robinsona Jeffersa, žijúceho v súlade s prírodou, ktorý si vlastnoručne postavil Jastrabiu vežu na brehu mora. Nechýbajú ani dotykové texty s Ezrom Poundom, tvorcom modernej poézie 20. storočia. Snyder toto spája do osemhranného kryštálu čistej, hlbokej, zažitej poézie, v ktorej nechýba fantázia a transcendencia. Kniha je nádherná aj vďaka súzvučným, paralelne k textu patriacim ilustráciám Jakuba Milčáka. Je to poézia pre každého (v pravom zmysle slova), kto miluje život a verí v jeho pokračovanie a zachovanie. Moja hlboká poklona.
Ján Púček
spisovateľ a publicista
Nie je to vôbec samozrejmosť, že tu ešte stále vychádza aj poézia. Vydavateľstiev, ktoré sa okrajovo venujú tomuto druhu literatúry, je viac, spomeniem tu však dve, pre ktoré je poézia prirodzeným biotopom – Skalná ruža a Modrý Peter. Fakt, že na Slovensku máme dve takéto vydavateľstvá, by mohol ašpirovať na kultúrnu udalosť storočia, ba mohli by byť aj súčasťou národného pokladu (sic!). A tak práve z ich portfólia s ľahkosťou vyberám aj knihu roka, ktorou je pre mňa Stretnutie s horami – výber z poézie Garyho Snydera, jedného z najikonickejších predstaviteľov americkej Beat generation. Táto krásna kniha je ako relikt z čias, keď sa to celé ešte robilo poctivo a pomaly, lebo sa počítalo s tým, že knihy budú na celý život a nielen na jedno použitie a následné vrhnutie späť do automatu na vratné fľaše. Poctivý výber z viac ako šiestich dekád autorovej tvorby urobil Marián Andričík, ktorý knihu zároveň aj preložil a opatril zasväteným a obsažným doslovom. Grafickou úpravou a sériou veľmi pekných akvarelov knihu obohatil Jakub Milčák. Vydal ju Modrý Peter = Peter Milčák. Vďaka! „Jediné, na čo sa možno spoľahnúť, je sneh na hore Kurakeke.“
Soňa Gyarfašová
publicistka
Agnieszka Taborska: Svet sa zbláznil. Surrealistická príručka ako prežiť
Petrus, 2023
Hoci ma oslovilo tento rok viac kníh, vybrala by som Svet sa zbláznil – surrealistickú príručku ako prežiť od poľskej autorky Agnieszky Taborskej v preklade Júlie Sherwoodovej. Malá citácia z jej úvodu: „Svet sa zbláznil, politici zošaleli, ľadovce sa roztápajú, z každého kúta na nás vykúkajú ekologické katastrofy a náboženský fanatizmus. Z času na čas je dobré vyhľadať oddych v surrealizme. Surrealisti už pred sto rokmi prišli na to, že mnohé drámy súčasného sveta pramenia zo závislosti od konvencií a tradícií a z presvedčenia o neporušiteľnosti pravidiel hry.“ Kniha v sebe prináša nielen kus filozofie a príbehový exkurz do histórie surrealizmu, ale aj akúsi sviežosť, snovosť, invenciu, humor, hravosť, rozmarnosť a roztopašnosť. Aj v časoch, ktoré prežívame dnes, sa to môže celkom hodiť.
Elena Flašková
prekladateľka
Ten pocit, že sa svet zbláznil, máme zrejme viacerí. A tak potrebujeme nejaký „balzam na duše, vyčerpané starosťami a obavami“. Tým balzamom môže byť často práve kniha. Ja som siahla po Surrealistickej príručke ako prežiť – krásnej, múdrej a vtipnej knihe poľskej spisovateľky, umenovedkyne a prekladateľky Agnieszky Taborskej, navyše v skvelej grafickej úprave a s ilustráciami Lecha Majewského a v preklade Julie Sherwoodovej. Olga Tokarczuk sa nemýlila v hodnotení tejto knihy. Je to naozaj balzam na dušu. Mnohé z 56 rád, ako sa povzniesť nad realitu, sú ľahko realizovateľné a určite vám zlepšia náladu. Ja sa často riadim radou č. 25. Ako pracovať – Najlepšie vo sne. Ľahko praktizovateľná je aj rada č. 29. Ako sa nudiť a ako leňošiť – Bez výčitiek svedomia. Nezabúdať pritom, že ničnerobenie býva tvorivejšie ako prehnaná aktivita. Stačí nazrieť do dejín umenia a literatúry, aby sme zistili, koľko veľkých diel vzniklo vo chvíľach, keď sa ich autori smrteľne nudili. A ak neviete, čo čítať, je tu rada č. 4. Autorov, ktorí sú neznámi, zabudnutí alebo vymyslení. Nech žije mystifikácia!
Ivan Kamenec
historik
Michael Žantovský: S prominutím řečeno. Můj život mezi slavnými a mocnými
Prostor, 2023
Kniha českého diplomata a prvého hovorcu prezidenta Havla je pre čitateľa osviežujúcim zážitkom. Autor s noblesou, nadhľadom, iróniou, sebairóniou, no aj s prípustnou umelecko-literárnou licenciou opisuje svoje pozorovania a skúsenosti, ktoré získal ako diplomat v USA, Izraeli a vo Veľkej Británii. Kniha prekračuje „diplomatickú“ tematiku, lebo autor v nej s nadhľadom charakterizuje aj viaceré dobové postavy českého, občas aj slovenského verejnopolitického života.
Martin Jenča
grafický dizajnér
Deborah Levy: Things I Donʼt Want To Know
Notting Hill Editions, 2013
Faith, Hope and Carnage (Nick Cave a Seán O’Hagan) bol silný zážitok. Quit od Annie Duke ma pekne vyobracala. Ale najviac mi v pamäti ostala trilógia memoárov od Deborah Levy, tri samostatné knihy: Things I Don’t Want to Know, The Cost of Living a Real Estate. Pútavé pozvanie do hlavy autorky a jej sveta. Objavil som a doslova prežil nové veci a získal nové pohľady na tému vlastnej identity a proces tvorby.
Ľubomír Jaško
knižný publicista
Martin Rychlík: Dějiny lidí. Pestrost lidstva v 73 kapitolách
Academia, 2023
Dějiny lidí sú krásnou a veľkou knihou vo všetkých významoch. Ide vlastne o zbierku textov českého etnológa a teoretika kultúry Martina Rychlíka, ktoré vychádzali na pokračovanie v Lidových novinách. Autor postupne odkrýva univerzálne kultúrne javy ľudstva (od atletických športov až po žartovanie). Dokumentuje fascinujúcu pestrosť sveta. Nie je to obyčajná encyklopédia. Kniha v dobrom dráždi predstavivosť a súčasne prebúdza hrdosť na našu príslušnosť k obrovskej rieke symbolov, obrazov a príbehov.
Ján Markoš
autor a šachový veľmajster
David Abram: Kouzlo smyslů. Vnímání a jazyk ve více než lidském světě
DharmaGaia, 2013
Táto mnohými cenami ovenčená, ale na Slovensku prakticky neznáma kniha je určená pre každého, kto sa chce pozrieť na prírodu a civilizáciu celkom novými očami. Abram píše jednoducho, a predsa majú jeho myšlienky nečakanú hĺbku. Jeho inšpirácia je veľmi rôznorodá: cituje západných filozofov, inšpiruje sa animistickými praktikami loveckých spoločenstiev, ale čerpá aj z vlastných skúseností. (Za mladi napríklad pracoval ako potulný kúzelník.) Výsledkom je kniha, ktorá sa nepodobá na nič, čo ste doteraz čítali.
Peter F. ‚Rius Jílek
literárny kritik a vysokoškolský učiteľ
Robert Domes: Nebel im August
cbt, 2008
Cez francúzsky preklad som mal možnosť dostať sa k románu pre mládež pod pôvodným názvom Nebel im August (Hmla v auguste) z roku 2008 od nemeckého autora Roberta Domesa. Kniha, žiaľ, doteraz nevyšla nielenže v slovenčine, prípadne v češtine – napriek úspechu v germanofónnych krajinách a ich geografickej či kultúrnej blízkosti –, ale dokonca ani v angličtine. Dostupná je ešte v portugalčine, taliančine a vo flámskej holandčine. Touto cestou tak na ňu hádam upozorním uvedomelé nakladateľstvo, ktoré by ju vedelo ponúknuť domácemu čitateľstvu, neovládajúcemu uvedené cudzie jazyky. Príbeh románu, založený na skutočných udalostiach, sa sústreďuje na tragické osudy chlapca Ernsta Lossu, ktorý sa pre svoj pôvod v jenišskej komunite, žijúcej kočovným spôsobom, stal v časoch 2. svetovej vojny priľahkým terčom nacistickej propagandy a perzekúcie. Zvrhlosť režimu, inštitucionálne vykonávajúceho nútené eutanázie na bezbranných deťoch, je hrozivým mementom toho, kam môže dospieť ľudská spoločnosť hovejúca si v ľahostajnosti, egoizme a pokrytectve. Práve takéto texty by mali figurovať na zozname odporúčanej – ak nie povinnej – lektúry na vyššom stupni, respektíve v poslednom cykle základných škôl. Prostredníctvom profesionálne vedenej diskusie v kontextovom prepojení predmetov literatúry, dejepisu, etiky a občianskej náuky totiž disponujú potenciálom vychovávať už generáciu na počiatku dospievania k tolerancii a rešpektu voči rôznorodosti, aby sa raz obludnosti histórie nemuseli opakovať. Zároveň ju učia kriticky uvažovať nad nebezpečenstvom populistických stratégií alebo extrémistických ideológií v politickej praxi, ktoré pogromom a genocídam otvárajú dvere. Próza bola, mimochodom, adaptovaná i do filmovej podoby v réžii Kaia Wessela, mala premiéru v roku 2016 a získala viacero ocenení. Snímka je v súčasnosti vyhľadateľná v niektorých streamovacích službách a online videopožičovniach.
Peter Zajac
literárny vedec
Dušan Dušek: Strih vetra
Slovart, 2018
Tento rok ma potešil Dušan Dušek prozaickou knihou Strih vetra. Vyšla síce už v roku 2018, a keď som ju vtedy čítal, hovoril som si, že v Dušekovej ustálenej prozaickej tvorbe znamená výraznú zmenu. Potvrdilo sa mi to tento rok, keď som o nej písal heslo do Slovníka diel slovenskej literatúry po roku 1989, ktorý práve vydáva vydavateľstvo FACE. Druhou knihou roka je pre mňa veľký výber poézie Garyho Snydera Stretnutie s horami. Výber pripravil, básne preložil a doslov napísal Marián Andričík, okrem iného prekladateľ antológie beatnickej poézie, v ktorej je zastúpený aj Gary Snyder. Snyder je priezračný a číry básnik Milky Haugovej a Pavla Maloviča, jeden z najúžasnejších autorov súčasnej svetovej poézie, na čom má v slovenčine najväčšiu zásluhu práve Marián Andričík.
Ján Štrasser
básnik, prekladateľ a publicista
Tomáš Gális, Monika Kompaníková (ed.): S Rusmi o Rusku. 20 rozhovorov, ktoré vám pomôžu pochopiť súčasné Rusko
N Press, 2022
O agresívnej vojne, ktorú už takmer dva roky vedie Rusko proti Ukrajine, som čítal stovky kvalitných textov, no najviac mi dala kniha S Rusmi o Rusku, ktorej podtitul – 20 rozhovorov, ktoré vám pomôžu pochopiť súčasné Rusko – je presný. Editori Tomáš Gális a Monika Kompaníková zahrnuli do knihy rozhovory s filozofom, novinárkou, historikom či spisovateľkou. To, že všetci zúčastnení (až na jedného muža) odsudzujú imperiálneho agresora, je prirodzené, no benefitom knihy je autentickosť ich vnímania tejto odpornej vojny. Podľa Michaila Kadalu, bývalého dôstojníka ruskej armády, dnes žijúceho v exile, je to vojna medzi demokraciou a diktatúrou. Lepšie a stručnejšie sa to povedať nedá. A najsmutnejšie je, že ruský národ túto vojnu podporuje. Dcéra zastreleného liberálneho politika Borisa Nemcova Žanna to povedala jasne: „Propaganda zjedla ľuďom mozog. Navyše za dvadsať rokov putinizmu ľudia stratili vieru v to, že môžu niečo zmeniť. Preto sa snažia inštinktívne byť na strane silnejších.“
Lukáš Likavčan
filozof
J. G. Ballard:The Drowned World
Berkley Books, 1962
Podobne ako pražská magistrála, aj šanghajská Yan’an Elevated Road je obrovská dopravná tepna vedúca stredom mesta. Na mape však táto diaľnica nepripomína jednoduchú priamku narysovanú koloniálnym urbanistom, ale skôr meandrujúcu rieku. A presne tým aj hlavná magistrála Šanghaja pôvodne bola – riekou, ktorá stále prúdi niekde v útrobách mesta. V čase, keď Yan’an Elevated Road bola ešte riekou, sa v Šanghaji narodil a vyrástol J. G. Ballard – autor okrem iného aj jedinečného románu Potopený svet, ktorý čerpá z predstavy mesta úzko spojeného s vodou. Buduje cez ňu postapokaliptckú víziu sveta, ktorý prešiel turbulentnou fázou globálneho oteplenia, keď sa jeho klíma vrátila do dôb, keď po kontinentoch ešte behali dinosaury. Vďaka tomu, že som environmentálny filozof a zároveň už druhý rok žijem v Šanghaji, stala sa pre mňa táto kniha neodmysliteľnou referenciou, cez ktorú čítam toto mesto, seba aj súčasný svet. Ako hovorí moja kolegyňa – filozofka médií Anna Greenspan – Ballardova kniha robí dve veci zároveň: jednak nás konfrontuje s predstavou času, ktorý plynie naspäť, a zároveň pred nás kladie príbeh o ceste priestorom zdevastovanej planéty, ktorý sa postupne stáva výpravou do prehistorického vnútra človeka. Výpravou do útrob biologickej, organickej pamäti, ktorú do nás zakódovali stovky miliónov rokov evolúcie. Otázka, ktorú kniha kladie, je nasledovná: Pokiaľ sme my sami vyjadrením schopnosti planéty tvoriť život, akým spôsobom sa nevyhnutne zmeníme my, ak sa nenávratne zmení naša planéta?
Milo Janáč
spisovateľ
Colin Spencer: Dejiny homosexuality
Slovart, 1999
Kniha, ktorú už zrejme zoženiete len v antikvariátoch, keďže v slovenskom preklade vyšla ešte na sklonku minulého storočia. Autor približuje, ako sa vyvíjalo vnímanie homosexuality v rôznych kultúrach a v dejinných obdobiach, opiera sa pritom o rôzne historické zdroje, od literárnych až po policajné či súdne zápisky. Ide o pekný súhrn informácií predovšetkým pre tých, ktorí sa inej sexuálnej orientácii snažia porozumieť, ale aj pre tých, pre ktorých je každodenným darom. Varovanie: kniha určite naštve obmedzencov, predovšetkým bigotných katolíkov, pre ktorých sex predstavuje len spôsob, ako množiť ľudské plemeno. Ešte šťastie, že tí po nej zrejme nesiahnu.
Etela Farkašová
autorka a filozofka
Dana Podracká: Posuvné dvere
Skalná ruža, 2022
Po dlhšom váhaní som tentoraz vybrala knižku poézie, ktorá mi je vo viacerých ohľadoch blízka. Napríklad tým, že jej autorka je autentickou poetkou hlbín, má dar vyhmatať ich vo viacerých ľudských i mimoľudských priestoroch. Ide o hlbiny jedincovej mysle i duše, ale aj o hlbiny vzťahov a súvzťažností na osi človek-človek, resp. človek-príroda (vesmír) a napokon aj o hlbiny metafyzické. Zdanlivo paradoxne ich nachádza aj v obyčajných, prízemných vrstvách, v každodenných činnostiach, malých veciach a príbehoch, ktoré bežne prežívame. Aj v tom je pre mňa sila poézie, ktorú píše Dana Podracká.
Ivana Krekáňová
prekladateľka
Jindřich Janíček: Na západ severozápadní linkou
Paseka, 2022
S ilustráciami Jindřicha Janíčka som sa prvýkrát stretla v knihe Lukáša Cabalu Jar v Jekaterinburgu, ilustroval aj nový slovenský preklad Srdca temnoty, ku ktorému spravil aj prílohu Biele dejiny Konga, ale má na konte aj vlastné autorské knihy a táto je z nich moja najobľúbenejšia. Ťažko ju presne definovať. Cestopis nespoľahlivých spomienok? Snová americana? Kreslený denník? Putovanie „zbytočnými“ miestami? Napísal, že sa vždy teší na tú úplne obyčajnú križovatku v Spojených štátoch, a v knihe Na západ severozápadní linkou svoju fascináciu pretavil do ilustrovaného rozprávania a pozorovania geografie a obrazov zo Seattlu, z Portlandu aj rôznych mestečiek, mostov, zálivov po ceste. Počas čítania mi v hlave znel Angelo Badalamenti (autor hádam odpustí, ten odporúča trochu iný soundtrack), ani nie preto, že sa v knihe dostanete aj na miesta, kde sa Twin Peaks natáčalo (inak to s tou tabuľou Welcome to Twin Peaks, ktorú tam postavia, aby si ju turisti mohli odfotiť, a potom zase rozoberú, ma pobavilo), ako skôr preto, že sa mi to veľmi hodilo k atmosfére zalesnených ciest, motelov, starých mostov, kníhkupectiev, antikvariátov, parkov, dopravných značiek, kamiónov naložených drevom, neónových bilbordov, vrakov aj obytných áut – k atmosfére hľadania stratenej, tušenej Ameriky, ktorá sa vynára v hlave pozliepaná zo všetkých tých filmov či kníh, Ameriky ako jedného veľkého popkultúrneho odkazu.
Martin Mistrík
grafický dizajnér
Stefan Zweig: Hviezdne hodiny ľudstva
82 Book and Design Shop, 2023
Už dávnejšie som bol upozornený na zaujímavé dielo od skvelého Stefana Zweiga – Hviezdne hodiny ľudstva. Ako dizajnérovi mi kamarát odporúčal pôvodné slovenské vydanie z roku 1961. To sa mi nakoniec aj do ruky dostalo. Áno, naozaj krásne. Sugestívne novely o historických momentoch ľudstva, ako je objavenie Tichého oceánu, Južného pólu, Kalifornie, vzostup a pád Händla, Lenina, Napoleona alebo neskutočné dobytie Konštantínopolu úplne potlačili moju náchylnosť vyhýbať sa historickým knihám. Toto totiž nie je historická kniha. História (a jej veľké momenty) je tu len kulisa pre úžasné príbehy ľudskej odvahy, vytrvalosti, nezlomnosti, dobyvateľstva. Fascinácia Zweigovým rozprávačským štýlom putuje všetkými dvanástimi miniatúrami, ktoré strhnú do danej doby a nepustia, až kým sa nezačne ďalšia novela. Fakty a medzery medzi nimi prerozprával tak autenticky, až ma ako čitateľa poľahky vkladal priamo do príbehov. Síce je toto vydanie už nezohnateľné, vďaka Adamovi Berkovi sa však opäť dá kúpiť v krásnom vyhotovení.
Jana Bodnárová
spisovateľka
Afonso Cruz: Princíp Anny Kareninovej
Portugalský inštitút, 2023
Vyberám túto knihu pre krásny štýl písania, ktorý zvykneme označovať ako „čistá“ literatúra. Pritom sa však dotýka – bez náznaku schematického myslenia – dilemy dneška: strachu z inakosti i ako tento strach môže ochromovať slobodu človeka.
Marek Vadas
spisovateľ
Alexej Sevruk: Evropanka
Argo, 2023
Román po česky píšuceho rodáka z Kyjiva je rodinnou históriou na pozadí ukrajinských dejín od 20. rokov 20. storočia až po získanie nezávislosti. Spomienky starej ženy pochádzajúcej z národnostne zmiešanej Volyňskej oblasti nám podáva v suverénnom rozprávačskom prúde – živom, hovorovom, ale dômyselne vystavanom. Hrdinka má o čom hovoriť, keďže toto krvavé územie zažilo kolektivizáciu, hladomor, stalinský teror, deportácie na Sibír, nacistickú okupáciu, holokaust… Pri románoch zaberajúcich široký časový oblúk, založených na jednoduchej hovorovej reči a kopení historiek a príbehov často z ukecanosti hrozí skorá únava čitateľa. To však zďaleka nie je tento prípad. Evropanka zaujme od prvej po poslednú stranu a drží pokope vďaka premyslenej kompozícii, autorovmu citu pre detail či schopnosti vystihnúť atmosféru. S najkvalitnejšími titulmi našej pôvodnej prózy vydavateľstvá počkali až na záver roka, takže sa na ne len chystám, ale z ukážok sľubujú zážitok Babička Ivany Gibovej, Modrosleposť Kataríny Kucbelovej a Druhý čierny zošit Richarda Pupalu.
Denisa Fulmeková
spisovateľka
Lucie Vopálenská, Michal Plzák: Pro smrt uděláno
Kalich, 2021
Určite by som sa raz rada vrátila ku knihe rozhovorov o odchode z tohto sveta nazvanej Pro smrt uděláno. Autori Lucie Vopálenská a Michal Plzák oslovili zaujímavých respondentov (od duchovných cez umelcov až po pohrebníka či notárku) a vznikli pútavé a veľmi autentické dialógy. No mala som aj silný beletristický zážitok, a tým je komorný román Taťjany Lehenovej Nepoložená otázka (Slovart, 2023).
Boris Ondreička
kurátor a autor
Jacob Taubes: Apokalypse und Politik. Aufsätze, Kritiken und kleinere Schriften
Wilhelm Fink Verlag, 2017
Tento rok som sa kvázi výskumne venoval aj vzťahom medzi konceptmi duše, ducha a plynu, a tak som bol ponorený i v pozostatkoch gnosticizmu. Jedna z mnohých publikácií, ktorou som sa intenzívne predieral, mi utkvie na dlho a budem sa k nej určite stále vracať – Jacob Taubes: Apokalypse und Politik. Mnou skoro milovaný polorabín Taubes je fascinujúcim expertom eschatológie, politickej teológie a na konci nachádzajúci sám seba na okraji akosi mystického, ale predsa len odzázračneného nihilizmu.
Jozef Kuric
knižný bloger
Daniela Dvořáková, Denisa Gura Doričová, Tomáš Gális: Stopy stredoveku. Rozhovory o ľuďoch temnej doby
N Press, 2023
Veľmi prístupná a zrozumiteľná kniha na tému európsky, resp. skôr uhorský stredovek. Je to síce kniha rozhovorov, no dobre kladené otázky autorov a erudícia respondentky z nej v konečnom hodnotení robia veľmi komplexný obraz o uhorskom stredoveku. Daniela Dvořáková čitateľovi ponúka politické a sociálne scenérie zo života jednotlivých spoločenských vrstiev, ktoré v tomto období žili a svojím konaním kreovali samotnú dobu, no zároveň sú jej vyjadrenia aj odpoveďami na dejiny stredovekej každodennosti. Historička toto obdobie európskych dejín nijako neromantizuje, v žiadnom prípade by ho so súčasnosťou nemenila, ale zároveň v mnohých jej vyjadreniach zbavuje stredovek mýtov o tom, že to bola iba doba temna a utrpenia.
Marek Števček
rektor Univerzity Komenského
Jón Kalman Stefansson: Tvoja neprítomnosť je tma
Artforum, 2022
Do môjho „najužšieho finále“ sa dostali napokon tri knihy, a keďže každá pre mňa znamená niečo iné, uvádzam stručne všetky tri. Prvou je novinka od Jóna Kalmana Stefanssona Tvoja neprítomnosť je tma. Ponurá, rozvláčna a typicky islandská sága, na ktorú treba mať náladu, čas i chuť. Rozhodne nie prvoplánové čítanie. Po čase som sa dostal k Harariho príspevku o problémoch súčasnosti a predikciám ich riešenia v blízkej budúcnosti 21 lekcí pro 21. století. Inšpiratívne a nekonvenčné názory, obzvlášť v pasážach, ktoré sa venujú požadovaným reformám vo vzdelávaní. Odporúčam najmä niektorým reprezentantom našich zamestnávateľov, ktorí neustále volajú po „trhovo orientovanom“ vzdelávaní. Harari postulátu o vysokých školách, čoby dodávateľoch pre potreby trhu práce, oponuje tézou o potrebe humanitne a spoločensky orientovaného vzdelávania, ktoré jediné je spôsobilé pripraviť mladých ľudí na dynamické zmeny nepredpovedateľnej budúcnosti. A do tretice niečo veľmi osobné. Tento rok 12. júla zomrel Milan Kundera, ale aj moja stará mama Mária Migrová – takmer v rovnakom veku. Aj preto som sa v lete vrátil ku Kunderovým Směšným láskám s vynikajúcim doslovom Jiřího Opelíka. Nesklamali.
Barbora Hrínová
spisovateľka
Olga Tokarczuk: Vnímavý vypravěč
Host, 2022
Uplynulý rok som mala viacero silných čitateľských zážitkov (napr. Annie Ernaux: Roky, Lucie Fedurcová: Tma je jen další druh světla), ale najviac mi utkvela zbierka esejí poľskej autorky Olgy Tokarczuk Vnímavý vypravěč. Dala by sa rámcovať aj ako 100 najzaujímavejších myšlienok z histórie, religionistiky, hlbinnej psychológie či etológie, no na rozdiel od instantných príručiek tohto druhu nie je vtieravá, ale bohatá na nové pohľady, interpretácie a súvislosti. Práve o tie posledné ide predovšetkým, o súvislosti a spojenia, ktoré môže zabezpečiť syntetizujúca myseľ spisovateľa rovnako ako obyčajná skrutka. V Tokarczukovej svete neexistujú tradičné hierarchie, každá vec a bytosť má potenciál zažiariť. Je to v istom zmysle chválospev na nový typ rozprávača v súčasnom svete. Takého, ktorý sa odchyľuje od nadradenej racionality v prospech vnímavosti a empatie.
Jana Juráňová
spisovateľka a prekladateľka
Martin C. Putna: Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy
Albatros, 2018
Kniha nie je nová, ale v súčasnej situácii veľmi nápomocná. Popri autorovom predchádzajúcom titule Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity je ďalšou možnosťou pochopiť, čo sa to dnes deje. Koncept Strednej Európy sa u nás aj v okolitých posttotalitných krajinách po roku 1989 trochu zneužíval na vylepšenie sebaobrazu. Vnímala som to do veľkej miery ako pokus niečo preskočiť, oklamať, zamiesť pod koberec, akoby sme ani nežili 40 rokov v totalite alebo s tým prinajmenšom nemali nič spoločné. Stredná Európa nie je bájna Atlantída. Martin C. Putna vo svojej knihe stavia tento koncept z hlavy na nohy. Je to fascinujúci kultúrny, literárny zemepis, dejepis, cestopis v priestore i čase. Jeho čítanie v dnešnom rozmetanom svete mi poskytlo úľavu, akú môže priniesť len skvelá reflexia, ktorá vnáša aký-taký poriadok, systém, štruktúru do smetiska a chaosu okolo.
Michal Tallo
básnik a prekladateľ
Marion Poschmann: Psia novela
FACE, 2023
Na výnimočné knihy som mal tento rok šťastie, zo všetkých sa mi však žiada vyzdvihnúť prózu nemeckej spisovateľky a poetky Marion Poschmann Psia novela, ktorá je v nemecky hovoriacich krajinách Európy už roky považovaná za kľúčové dielo a tento rok sa s ňou vďaka precíznemu prekladu Nóry Ružičkovej mohli konečne zoznámiť aj slovenské čitateľky a čitatelia. V rozsahom skromnej knihe sledujeme na pohľad jednoduchý príbeh osamelej ženy, ktorú si jedného dňa nájde túlavý pes a nasťahuje sa jej do bytu; spôsob, akým s týmto vyčerpaným a opakovane využívaným námetom pracuje Poschmann, však radikálne prevracia všetky očakávania. Psia novela sa nečíta ľahko, je jazykovo bohatá, komplexná, zámerne oddramatizovaná a plná filozofických, umenovedných a iných mimoliterárnych referencií, ak jej však venujeme dostatočnú pozornosť a trpezlivosť, svojou intenzitou nám vyrazí dych. Nepamätám si, kedy pre mňa bolo naposledy čítanie knihy takýmto silným zmyslovým a dokonca až fyzickým zážitkom.
Tomáš Hučko
publicista a prekladateľ
Pavek Růžek: Bez tebe
Dybbuk, 2023
Do užšieho výberu tohtoročnej ceny Magnesia litera za najlepšiu prózu sa dostala aj zbierka poviedok Bez tebe Pavla Růžka. Do finálnej trojice ju, žiaľ, už porota nemohla posunúť, lebo nesplnila jedno z pravidiel súťaže: texty do knihy nevybral sám autor, ale jeho dcéra Alžběta. Růžek totiž zomrel v roku 2011. V tejto knihe autor tematizuje najmä detstvo a dospievanie na severe Čiech, pohybujeme sa s ním po Moste, Litvínove, Ústí nad Labem a Plzni. Je to však spomínanie bez štipky pátosu, jeho jazyk je ako krajina, ktorou prechádza – brutálny, obnažený, zdevastovaný a krásny. Vďaka tejto knihe som sa dostal aj k dvom predchádzajúcim zbierkam Pavla Růžka, Bez kůže (2010) a Bez růže (2011). Všetky tri na mňa silno zapôsobili. Niektoré knihy si človek zapamätá vďaka výraznej téme, originálnemu literárnemu spracovaniu či nečakanej pointe. Niekedy nás ohromí štylistická vybrúsenosť autora či inovatívne obrazy poetky. A občas, ale vážne len zriedkakedy, sa stretneme v textoch s človekom a je to, ako keby sme ho stretli naživo. Dá nám nazrieť do miest, kam nás niekedy nepúšťajú ani tí najbližší, a pritom si svojou literárnou zručnosťou stále drží odstup, ktorý nás k nemu paradoxne o to viac púta. Tento rok som takéto stretnutie zažil s Pavlom Růžkom a odporúčal by som ho každému.
Michal Meško
kníhkupec
Isaac Asimov: Nadácia a Zem (5. kniha série)
Lindeni, 2022
Tento rok som dokončil sériu Nadácia. Uchvátila ma už dávnejšie, no dávkoval som si ju po jednotlivých knihách. Je úžasné, ako knihy na seba nadväzujú a zároveň je každá samostatným rozprávaním. Piata kniha Nadácia a Zem je krásnym vyvrcholením série, v ktorej som si užíval prelínanie sci-fi a uvažovania o ľuďoch a ľudstve ako takom, stvárnenom cestovaním medzi rôznymi svetmi, ich kultúrami či pohľadmi na fungovanie spoločnosti. Je to jeden z tých príbehov, kde podchvíľou zápasíte medzi nedočkavosťou dozvedieť sa, čo je na ďalšej strane, a pravidelným prerušovaním čítania kvôli nenápadným myšlienkam, ktoré vás nútia dať im hlbšie zamyslenie.
Soňa Uriková
spisovateľka, laureátka Anasoft litera 2023
Joe Sacco: Zaplatit zemi
BB/art, 2021
Ak ste sa dostali ku knižnému titulu (a filmu) Vrahovia mesiaca kvetov (Absynt, 2020), rozširujúcim a tematicky príbuzným materiálom je skvelý reportážny komiks Zaplatit zemi. Autor Joe Sacco prináša prehľadnú sondu do života pôvodných obyvateľov Kanady, konkrétne ľudí z kmeňa Dene. Územia, ktoré sú ich domovom, oplývajú cennými zdrojmi vrátane ropy, plynu a diamantov. S baníctvom prišli do oblasti pracovné miesta a investície, ale aj výstavba ciest, potrubí a toxický odpad, ktorý poškodil krajinu. Alkohol, drogy, násilie a dlhy zase dlhodobo ničia životy celých rodín. Silným emočným ťahákom titulu je práve jeho komiksové spracovanie, ktoré tak ako pri inej Saccovej knihe, ktorú som čítala (Safe Area Goražde: The War in Eastern Bosnia 1992 – 1995), nedevalvuje závažnosť témy, práve naopak: vizuálnym zobrazením ľudí, prostredí a situácií im dodáva plasticitu a ľudskosť.
Balla
spisovateľ
Ladislav Klíma: Sebrané spisy V. „Bel“letrie
Torst, 2022
Ide o piaty zväzok (plánovaného) šesťzväzkového súborného vydania textov svojrázneho, v istých kruhoch kultového filozofa a spisovateľa, ktorý je okrem iného autorom známeho a preveľmi podivného „groteskného romaneta“ Utrpení knížete Sternenhocha. Zväzok s názvom „Bel“letrie má 1168 strán a mňa osobne ohuruje, že niekto dokázal napísať také vynikajúce a rozsiahle dielo, aké väčšina z nás nevládze ani prečítať.
Zuzana Štelbaská
spisovateľka a dramaturgička
Raynor Winnová: Pobřežní cesta, Bouřlivé ticho, Po stezkách
Kazda, 2020-2023
Séria Raynor Winnovej v sebe spája strhujúci príbeh opísaný podľa skutočných udalostí, až na dreň úprimnú autorku rozprávajúcu v prvej osobe, prepojenie s prírodou, cestopis a láskavý pohľad na súčasný svet napriek neuveriteľným okolnostiam, v ktorých sa hlavní hrdinovia ocitnú. Manželia Raynor a Moth pre nešťastnú investíciu prídu o dom, zabehnutú farmu aj zvieratá a stanú sa z nich bezdomovci. Nočná mora. Raynor však príde s návrhom, aby namiesto byvakovania kdesi na stanici prešli pešo asi 1000 km dlhú juhozápadnú trasu okolo anglického pobrežia od Somersetu cez Devon až do Dorsetu. Moth sa navyše pasuje s ťažkou diagnózou, v batohoch majú len to najnevyhnutnejšie, často sú hladní, nemajú sa kde umyť a zistia, že ľuďom nemôžu povedať pravdu o svojej situácii, pretože sa od nich so strachom odvracajú. Krok za krokom skladajú späť svoj život. Knihy sú napísané tak autenticky, až sa nechce veriť, že autorka nikdy predtým nemala s písaním žiadne skúsenosti. K dvom vysoko čítavým príbehom Pobřežní cesta a Bouřlivé ticho tento rok pribudol tretí – Po stezkách, ktorý ich príbeh uzatvára. Prvé dva diely sú v ponuke aj vo verzii audiokníh, načítané zamatovým hlasom Dany Černej.
Alexander Balogh
publicista
Petr Placák: Medorek
Lidové noviny, 1990
Po rokoch na mňa z knižnice nečakane vyskočil Medorek. Dnes oceňovaný spisovateľ, vydavateľ, publicista a renomovaný historik Petr Placák sa svojím samizdatovým debutom Medorek z roku 1986, ktorý napísal ako dvadsaťdvaročný, okamžite zaradil k ústredným postavám literárneho undergroundu. Experimentálna mnohovrstvová próza je dynamickou kolážou kapitol a kapitoliek, úvah, snov či opisov situácií, pri ktorých si čitateľ nie je istý, kde je hranica medzi snom a realitou. Autor necháva svojho tínedžerského hrdinu prechádzať rôznymi časovými úsekmi a prostrediami, v ktorých je Medorek, odmietajúci sa podrobiť konvenciám a falošným ideálom totalitného režimu, neraz v pozícii outsidera. Medorek je androš, zraniteľný a zraňovaný, ale vyžarujúci neokázalé hrdinstvo v boji so zničujúcou mocou.
Radovan Geist
vydavateľ portálu Euractiv.sk
Peter Wohlleben: Dlhý dych stromov
Tatran, 2022
Fanúšikom nefalšovanej a nemiešanej národnej kultúry odporúčam najnovšiu knihu talianskeho historika Massima Montanariho Krátka história špagiet s paradajkovou omáčkou. Ak prehryznú, že zatiaľ nevyšla v slovenskom preklade, dostanú sa k chutnému a výživnému kúsku kultúrnej histórie ľudstva. Popri tom zistia, že špagety s paradajkovou omáčkou, neodmysliteľná súčasť talianskeho „národného menu“, sú výsledkom kultúrnej a materiálnej výmeny, konfrontácie a miešania, prekračujúceho veky aj kontinenty.
Po predkrme prejdeme k niečomu ťažšiemu. Óde na fyziku. Tak nazval profesor Jim Al-Khalili svoju knihu Myslieť ako fyzik (český preklad Slovart, 2022). Nie je len o modernej fyzike a jej interpretácii súcna – priestoru, času, energie, hmoty… Je aj o vedeckom poznaní. O tom, že veda nie je len „jedným z názorov“, v zásade rovnocenným s „alternatívnymi pravdami“, ale je špecifickým spôsobom poznávania sveta, v ktorom (na rozdiel od rôznych verzií „zjavenej pravdy“ či konšpiračných teórií) sú odhaľovanie omylu, kritické prehodnocovanie hypotéz a formulácia nových teórií súčasťou metódy, nie nebezpečnou herézou.
Dezert bude trochu neveselý. V živote som mal šťastie na viacero skvelých ľudí, omnoho lepších, srdečnejších a múdrejších ako ja. Napriek svetlým ostrovčekom je však ľudstvo ako druh pliagou tejto planéty. Samozrejme, antropogénne vplyvy na životné prostredie nemožno hodnotiť paušálne, mimo sociálno-ekonomického kontextu. Nie všetky formy usporiadania spoločnosti a ekonomiky a s nimi spojené hodnotové rámce majú na ne-ľudskú prírodu rovnaký vplyv. No Homo Sapiens Sapiens vo svojej súčasnej podobe je existenciálnym ohrozením mnohých druhov aj celých ekosystémov. Z množstva dobrých kníh o antropogénnej ekologickej kríze tentoraz odporúčam Dlhý dych stromov od nemeckého lesníka a ekológa Petra Wohllebena. Je to ďalšie zo série diel (odštartovanej bestsellerom Tajný život stromov), ktorým sa Wohlleben snaží zmeniť náš pohľad na les a jeho obyvateľov: nie ako fabriky na drevo (a papalášsku zábavu poľovačiek), ale živý, komplexný organizmus, ktorý zabíjame bezohľadným drancovaním. Wohlleben je zároveň praktik, správca lesa v nemeckom regióne Eifel. Kniha nie je len kritikou súčasného lesníctva a vzťahu k lesu, ale aj návrhom, ako ho využívať citlivejšie a udržateľnejšie.
Dušo Martinčok
spisovateľ a aktivista
Judith Hermann: Letný dom, neskôr
Artforum, 2023
Krásna zbierka poviedok v preklade Michala Hvoreckého, ku ktorým mám stále chuť vracať sa. Odporúčal mi ju Igor Rjabinin v kníhkupectve Pod vŕškom. Príbehy sa odohrávajú približne desať rokov po páde Berlínskeho múra. Sú holé, úsporné, akoby sa v nich veľa nedialo, no deje sa v nich všetko. Sonja v rovnomennej poviedke uniká nevďačnému rozprávačovi, potom sa k nemu vracia, až zmizne nadobro a zostane len túžba po nej. Stará mama v poviedke Koniec čohosi nástojčivo vzdoruje predobrazu láskavej babičky, horekuje, všetkých posiela do pekla, až napokon sama odíde zo sveta s pompou a po svojom. Je to kniha o strate a túžbe. O očakávaní, ktoré sa nikdy nenaplní, no zostáva pocit, že je to tak dobre.
Ladislav Snopko
archeológ a dramaturg
Gréta Čandová, Jakub Čaprnka a Samuel Marec: Na chrbte
Žurnál, 2023
V dobe, keď sa ľudia menia na lajky monitorov internetových, teda facebookových stránok a stávajú sa z nich iba čísla v sledovanosti bizarných, často nezmyselných nápadov na jedno použitie, sa mne, analógovému fundamentalistovi, ktorý miluje život plný hmatateľných vecí, priplietla do cesty úžasná kniha Gréty Čandovej, Jakuba Čaprnku a Samuela Marca o tatranských vysokohorských nosičoch, ktorá v neopakovateľnej podobe opisuje príbehy a motivácie týchto inšpiratívnych a hĺbavých ľudí. Je to živé čítanie a pre mňa Tatranca navyše oživujúce vlastné spomienky. Nie že by som bol vysokohorským nosičom, ale ako tínedžer som v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia nosil, (vlastne vláčil) vrecia koksu (toho na kúrenie) na Nálepkovu (dnes Zamkovského) chatu. Motiváciou mi nebola ani tak túžba hrdo sa popasovať s horami, ale chlapácky zaujať prázdninujúce dievčatá z Bratislavy a cestou hore ich pozvať na pivo. Kniha Na chrbte je však „iné kafe“. Odrazu som sa ocitol uprostred vážneho sveta. Sveta, ktorý má zmysel a ktorého rozmer presahuje bežnú digitálnu súčasnosť. Je totiž v nás. Reprezentuje naše zanedbávané prirodzené túžby a potreby. Komunikuje ich priamo, bez elektronických pomôcok a jeho princíp nie je iba v tvorbe virtuálnych radostí.
Pavel Malovič
lekár, hudobník a publicista
Oleg Pastier: Prechádzky pamäťou zabúdania
F.R.& G, 2023
Neúnavný publicista, spisovateľ, básnik a výtvarník Oleg Pastier (1952 – 2018) bol predovšetkým vzácny a láskavý Človek. V dobách temna pôsobil v československej podzemnej literárnej scéne a po udalostiach novembra 1989 sa etabloval ako rešpektovaný redaktor aj vydavateľ, ktorý ponúkal nezávislý časopis Fragment a v knižnej edícii vydal takmer 200 kníh modernej slovenskej i európskej beletrie. Z jeho básnickej pozostalosti vyšiel výber, ktorý približuje štyri doposiaľ nepublikované cykly a je doplnený o autorove koláže a fragmenty myšlienok. Básne zo zošitov, z lístkov a rôznych archívnych súborov prepísala a zhromaždila manželka Ľudmila Pastierová. Je to nádherná kolekcia na intímne, citlivé čítanie pomalými dúškami a na dlho.
Druhou knihou je Stretnutie s horami od Garyho Snydera (Modrý Peter, 2023). Predstaviteľ sanfranciskej básnickej renesancie a zakladajúci člen literárneho zoskupenia „beat generation“ Gary Snyder (1930) býva dnes považovaný za klasika modernej americkej poézie a zároveň za environmentálneho priekopníka. Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu s prírodou je považovaný za „laureáta hlbinnej ekológie“. Môžeme ho čítať po prvý raz aj po slovensky v brilantnom preklade beatnickeho znalca profesora Mariána Andričíka. Snyder naznačil chápanie poézie ako „budovanie kamenných chodníkov na klzkej stene metafyziky“. Zrejmá je aj inšpirácia krehkými čínskymi a japonskými kresbami aj obrázkovým písmom. Je to krehko krásna knižka, ktorá rozvibruje aj doposiaľ nepoznané myšlienkové zákutia vnímavého čitateľa.
Treťou knihou je Západ slnka nad močiarmi. Obrázky z Eštesveta od Dušana Kováča (Petrus, 2022). Doyen slovenskej dokumentárnej literatúry – spisovateľ, scenárista a básnik profesor Dušan Kováč (1942) prináša menej známu stranu svojej duše. Elegantná poézia krásnou slovenčinou farebne artikuluje snové, magické, mytologické a surrealistické verše, ktoré sú prepletené realistickými sentenciami. Paralelný smútok, spomínanie a pohľad za obzor, kde ani radosti nie sú večné, ale svieže ráno vylamuje dvere do nového dňa. Prekračuje hranice náboženstva, civilizácie aj spoločenských pravidiel, neustupuje zlu a ocitá sa „tam za zrkadlom“. Jeho poézia má tú vlastnosť, že jej veríte, lebo je cítiť bublaním močiara a spotením tela rovnako ako kvitnúcou horskou lúkou a zdvorilými lúčmi slnka. Nádhernú atmosféru originálnej knižky, ktorú treba čítať pomaly a s prestávkami, podčiarkuje výtvarná zložka v podobe mimoriadnych diel z pozostalosti uznávaného výtvarníka Rudolfa Filu (1932 – 2015).
Štvrtou knihou je Komnata ozvien Johna Boyna (Slovart 2022, preklad Otto Havrila). Súčasný írsky prozaik John Boyne (1971) je v aktuálnej knižke kruto žartovný, absolútne aktuálny a jeho riadky sa skvele čítajú. Je to prechádzka po zákutiach úškrnu, hurónskeho rehotu, znechutenia aj hlbokého smútku. Ukazuje, aké dôležité je digitálne zdravie, nebezpečný rozmaznaný „mama hotel“ a aké rizikové sú zákerné sociálne siete. Tých viac ako 400 strán v báječnom preklade do modernej slovenčiny skonzumuje čitateľ „na šup“ a viackrát sa k prečítaným stránkam vráti. Skvelá knižka.
Weronika Gogola
spisovateľka
Adanii Shibli: Minor Detail
New Directions, 2020
Najdôležitejšou knihou, ktorá stále vo mne „pracuje“, je kniha palestínskej autorky Adanii Shibli Minor Detail. Kniha mala získať ocenenie na tohtoročnom Frankfurtskom knižnom veľtrhu, ale ceremoniál bol zrušený v súvislosti s teroristickým útokom Hamasu. Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá sa odohráva koncom 40. rokov a rozpráva príbeh neznámej beduínskej ženy, ktorá bola znásilnená izraelskými vojakmi. Druhá časť sa odohráva v súčasnosti a rozpráva príbeh ženy žijúcej v Gaze, ktorá náhodou narazí na článok o znásilnenej žene a vyberie sa na cestu po stopách zločinu. Zoberie si so sebou staré aj nové mapy, tie staré sú plné palestínskych dediniek, na tých nových je len púšť. Svet, ktorý zmizol. Kniha je veľmi kondenzovaná, využíva veľmi silné, no nie silené metafory. Pre mňa absolútny must read pre všetkých, ktorí chcú pochopiť osud ľudí žijúcich v Gaze.
Branislav Kovár
Archeologický ústav SAV, HistoryLab.sk
James Scott: Against the Grain. A Deep History of the Earliest States
Yale University Press, 2018
Tento rok ma jednoznačne najviac zaujala kniha Against the Grain: A Deep History of the Earliest States, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie knihy, aké som v živote čítal. Jediné, čo ľutujem, je to, že som ju nečítal už skôr (vyšla v roku 2018). Napriek názvu to nie je kniha o tom, že sme nemali začať pestovať obilie a zvieratá a zostať žiť ako „ušľachtilí lovci a zberači“ a „dodržiavať paleodiétu“. James Scott píše o revolúcii, ktorú spôsobilo používanie ohňa, o vzniku poľnohospodárstva ako pôvodne náhradnej stratégie na prežitie a objavení sa prvých štátov. V mnohom by som síce s autorom diskutoval, ale išlo by o veľmi podnetnú diskusiu.
Tina Čorná Sikorová
publicistka
Michel Houellebecq: Zničiť
Inaque, 2022
Úchvatný jazyk, neobyčajné prežívanie, fascinujúci spôsob uvažovania v časoch všeobjímajúcej entropie. Zrejme najľudskejší román svetoznámeho francúzskeho spisovateľa. Tlmená ozvena Cudzinca Alberta Camusa.
Svetlana Žuchová
spisovateľka, psychiatrička
Maddie Mortimer: Maps of Our Spectacular Bodies
Scribner, 2022
Z kníh, ktoré som tento rok prečítala, ma najväčšmi oslovil román mladej 27-ročnej britskej spisovateľky Maddie Mortimerovej Maps of Our Spectacular Bodies. Kedysi som mala vo zvyku si pri každej ceste na vlakovej stanici či letisku náhodným výberom kúpiť knihu, najlepšie od autorky či autora, ktorých nepoznám. Takto som kedysi, ešte za čias štúdií, objavila, okrem iných, aj Murakamiho. Tohto zvyku som sa neskôr snažila zbaviť v snahe čítať systematickejšie, no tento rok som cestou na letnú dovolenku podľahla a paperback si kúpila pri čakaní na istanbulskom letisku. Celú knihu som potom čítala v hoteloch a pri dlhých cestách vlakom a bola som uhranutá. Obdivujem autorku, ako sa pútavo a zrelo vyhla mnohým klišé, ktoré príbehu hrozili. Až s odstupom som zistila, že kniha, vydaná v roku 2022, naozaj získala v zahraničí veľké uznanie. Dopriala by som jej aj slovenský preklad.
Jaro Rihák
režisér, scenárista a autor
Amos Oz: Příběh o lásce a tmě
Paseka, 2018
Opakovane som siahol po knihe Příběh o lásce a tmě v Žantovského českom preklade. Amos Oz listuje vo svojej aj rodinnej pamäti – ale ako? Próza pretkaná dejinami a výkladovým slovníkom dohromady. Odkrýva svoje aj čitateľove príbehy a jeho dejiny. Poklad, niečo ako objav starých rukopisov v zamurovanej geníze – sklade starých rukopisov – synagógy v Gaze predtým, ako Gaza prestala byť Gazou.
Lucia Molnár Satinská
jazykovedkyňa
Ármin Vámbéry: Moje životné zápasy
Občianske združenie Vámbéryho, 2022
Ármin Vámbéry bol uhorský učenec a jazykovedec, cestovateľ a dobrodruh. Viac ako sto rokov po publikovaní jeho autobiografie v maďarčine (prvé vydanie vyšlo v angličtine v roku 1886) vychádza konečne slovenský preklad (Kálmán Petőcz). Toto dielo mi v dnešnej dobe spravilo zvlášť dobre. Je to obhajoba vzdelanosti a dobrodružná cesta za poznaním až za hranice predstavivosti. Vámbéry sa z chudobného židovského uhorského chlapca vypracoval na vzdelanca, ktorého si k stolu prizýva aj anglická kráľovná Viktória. Príbehy ako ten Vámbéryho, skryté v našej minulosti, potrebujeme ako soľ.
Viktor Suchý
Kabinet pomalosti
Marzanna Bogumiła Kielar: Pokrvný strom
Skalná ruža, 2023
Čitateľský rok 2023 si budem pamätať vďaka objavu štyroch vynikajúcich prozaičiek: Sary Baume, Celeste Ng, Deborah Levy a Jhumpy Lahiri. Každej z nich vyšli v českom preklade už dve-tri knihy. Kde zrovna jsem od poslednej menovanej (v pretlmočení Alice Flemrovej) je veľkým zážitkom pre všetkých vyznávačov minimalizmu. Pripomínam aj skvelú knihu rozhovorov Seána O’Hagana s hudobníkom a spisovateľom Nickom Cavom (preložil Vladislav Gális, vydal Ikar). Interview ide do šírky i do hĺbky k dôležitým témam, najmä k trom z názvu Viera, nádej a masaker. Z klasiky na mňa najväčšmi zaúčinkoval román F. S. Fitzgeralda Nežná je noc, ktorý som čítal na Azúrovom pobreží a znásobil si tak zážitok z dovolenky. Konečne som sa dostal aj k básňam Robinsona Jeffersa, vďačím za to výberu z poézie Garyho Snydera Stretnutie s horami (preklad Marián Andričík, vydal Modrý Peter). Knihou roka je pre mňa Pokrvný strom zo Skalnej ruže. Krásne básne poľskej poetky Marzanny Bogumiły Kielar vo vydarenom slovenskom výbere a preklade Silvie Kaščákovej. Stručné, tiché, intímne životopisy lesa a mora; presné, jemné a objavné vnútorné záznamy premien počasia a gramatiky. Rozjímania nad veľkými detailmi ľudského i viac než ľudského.
Miloslav Szabó
historik a germanista
Ladislav Mňačko: Agresori
Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968
Tento rok som prečítal viaceré novšie beletristické i odborné knihy, ale najviac ma vzhľadom na aktuálny (a neradostný) vývoj vo svete oslovili staršie romány a reportáže Ladislava Mňačka, o ktorom píšem štúdiu. Mňačko zostáva u nás v povedomí ako autor kníh kritizujúcich stalinské neprávosti a opojenie mocou (Oneskorené reportáže, Ako chutí moc). Už menej sa vie, že ako jeden z mála, ak nie jediný tunajší autor 60. rokov, mal doslova globálny záber, keď československému a po emigrácii hlavne nemecky čítajúcemu publiku sprostredkoval svojský pohľad na konflikty vo Vietname a na Blízkom východe. Ako obranca „malých národov“ napadnutých nepomerne väčšími „agresormi“ sa dokázal vymedziť voči vtedajšiemu mainstreamu na Východe i na Západe, za čo si vyslúžil uznanie kritickej verejnosti predovšetkým v zahraničí. „Imperializmus“, ktorý pranieroval od začiatku svojej literárnej a publicistickej tvorby, už viac dogmaticky nezužoval na sprievodný jav kapitalizmu – v auguste 1968 s hrôzou zistil, že tanky valiace sa Bratislavou sú totožné s vrakmi, ktoré pred ani nie rokom videl v Sinajskej púšti po šesťdňovej vojne medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Podpora Sovietskeho zväzu niekoľkonásobnej arabskej presily nebola o nič menej imperialistická než brutálna vojna USA vo Vietname.
Dominik Želinský
sociológ a publicista
Christopher Clark: Revolutionary Spring. Europe Aflame and the Fight for a New World 1848-1849
Penguin Random House, 2023
Cambridgeský historik Christopher Clark je u nás známy predovšetkým vďaka slávnej knihe Námesačníci, v ktorej zmapoval politické a spoločenské procesy, vedúce k 1. svetovej vojne. V priebehu tohto roka vydal Clark novú – a azda ešte lepšiu – knihu Revolučná jar, v ktorej skúma kľúčový moment európskych dejín: liberálne revolúcie v roku 1848 a ich následné potlačenie. Clarkova kniha je brilantnou analýzou a štylisticky vybrúseným, čítavým textom, v ktorom autor spája mimoriadny diapazón zdrojov – od oficiálnych štatistík cez dobovú akademickú tvorbu až po denníkové zápisy a korešpondenciu dobových aktérov. Problematizuje pritom viacero hlboko zažitých mýtov a ukazuje súčasnú relevanciu 170 rokov starých revolúcií pre súčasné ideologické konflikty. Pevne verím, že sa čoskoro dočkáme aj slovenského prekladu.
Ivana Zacharová
knižná publicistka
Aurora Venturini: Sesternice
Ikar, 2023
Ak by som mala vybrať jedinú knihu z tohtoročných noviniek, boli by to Sesternice argentínskej spisovateľky Aurory Venturiniovej, ktoré vynikajúco preložila Barbara Sigmundová. Divoký a sarkastický príbeh sa odohráva v 40. rokoch minulého storočia v argentínskom meste La Plata. Neobyčajná literárna hrdinka Yuna vyrastá po boku mentálne aj fyzicky postihnutej sestry Betiny a rozpráva príbeh svojej nešťastnej rodiny. Robí to s cynizmom, sarkazmom a bez sentimentu. Yuna označuje aj samu seba za „postihnutú či retardovanú“, no s pribúdajúcimi stránkami sa ukazuje, že to nie je celkom tak. Autorkin rukopis je jedinečný, Sesternice sú dielo, ktoré vyruší témou aj štýlom, ale nie prvoplánovo. Je radosť čítať originálny text, ktorý sa vymyká konvenciám, s obdivom a s údivom sa ponárať do brutálne surových viet s nádychom čierneho humoru. Sesternice sú dojímavý, miestami tragikomický príbeh o premene dievčatka na ženu, ktorá sa snaží vymaniť zo stereotypu a z nefunkčnej rodiny, zlepšovať svoj prejav a osobnostne rásť každým nahliadnutím do slovníka a každým ťahom štetca.
Lukáš Cabala
autor a kníhkupec
Mario Vargas Llosa: Město a psi
Mladá fronta, 2004
Objavil som starý, ale mnohým fajnšmekrom dávno známy juhoamerický román Město a psi. Napísal ho Mario Vargas Llosa a odohráva sa vo vojenskom gymnáziu v Peru. Je to literárna divočina s naturalistickými a často až neznesiteľne brutálnymi scénami plná umne uvoľnených dialógov a svojských postáv. Zoženiete ju už len v antikvariátoch (napríklad v tom našom nie), a to vyšla opakovane v rôznych edíciách. Je to kniha, ktorej nedostupnosť veľmi pristane.
Matej Rumanovský
publicista
Daniel Wisser: Královná hor
Archa, 2021
Tento rok ma najviac oslovilo dielo rakúskeho autora Daniela Wissera, za ktoré, okrem iného, získal Rakúsku knižnú cenu. Román vykresľuje posledné dni bývalého spoločenského pôžitkára a úspešného podnikateľa Roberta Turina, ktorý v 27 rokoch ochorel sklerózou multiplex (prezýva ju aj Kráľovná hôr), o päť rokov neskôr pre ňu skončil na invalidnom vozíku, po čom sa stal jeho novým domovom opatrovateľský ústav. Má 45 a jeho jediným pravidelným kontaktom s vonkajším svetom a bývalým životom zostala už len jeho večne zaneprázdnená manželka, čo ho privádza do stále väčších útrap. Zlomený muž sa snaží odpútať od minulosti aj od samého seba, preto o sebe často hovorí v tretej osobe ako o „pánovi Turinovi“. Po celý čas pobytu zároveň sleduje jediný cieľ: nájsť niekoho, kto by ho odviezol do Švajčiarska, kde je povolená eutanázia. Dielo je zaujímavé nielen majstrovsky spracovanou témou, ale aj výraznou poetikou a prácou s textom, kde je „Kráľovná hôr“ skutočne prítomná. Fascinujúce pre mňa bolo aj to, ako autor zachytáva dušu niekoho, komu sa život otočil naruby (alebo skôr chrbtom), no vo vnútri zostal tým istým ironickým čudákom. Tento ironický podtón sa ťahá naprieč celou knihou (a to aj v situáciách, keď sa pán Turin pokúša o samovraždu), čo z nej robí do istej miery i zábavné čítanie.
Marek Šulík
režisér
Peter Kerekes, Andrea Slováková: Jak se dělá dokument. Autoři a tvůrčí metody
Nová beseda, 2022
Z kníh, ktoré ma oslovili, vyberám publikáciu Jak se dělá dokument. Séria rozhovorov so slovenskými a českými filmármi bola realizovaná originálnym spôsobom: rozhovory o tvorbe filmu vznikali zberne, v priebehu nakrúcania, a zachytávajú tak proces, ktorým autori prechádzajú, vyhýbajúc sa tak pokriveniam, ktoré so sebou prináša spomínanie na prácu post scriptum.
Han Donau
autorka a ilustrátorka
Mariana Leky: Čo okom nevidíš
Ikar, 2023
Leky napísala príbeh, ktorý vyvoláva príjemné rozpínavé teplo v hrudi, čo sa pomaly prikráda a tíši nepokoj. Trochu magického realizmu v podobe jedného prorockého sna babky Selmy o zebre okapii, po ktorom v dedine vždy niekto umrie. Je to malá dedina, v ktorej je každý svojsky čudný a napriek tomu ostatnými prijatý vo svojej podstate. Nejde však o tú ohlásenú smrť, ale o to, čo všetko sa zmení medzi ľuďmi nažive. Nič dramatické a búrlivé, iba surreálne a smutnokrásne; možno práve tým kniha ostane rezonovať oveľa dlhšie.
Ján Gavura
básnik a vydavateľ
María Sánchez: Poľný zápisník
FACE, 2023
V poslednom čase okolo mňa krúži niekoľko dobrých kníh poézie, prózy a obohatili ma aj knihy z oblasti, ktorá má široké označenie spoločenské vedy. Pri písaní týchto riadkov som si uvedomil, že všetky majú spoločné zameranie na človeka v interakcii s inými ľuďmi a, nie celkom výnimočne, s prírodou. Asi najvýraznejšie ma prekvapila a zasiahla nenápadná kniha poézie španielskej poetky a esejistky Maríe Sánchezovej Poľný zápisník (preklad Eva Lalkovičová). Útla zbierka veterinárky na španielskom vidieku v sebe spája feminínny aj ekologický aspekt a mladá poetka preukázala odvahu neuhýbať pred pravdou, ktorá v sebe skrýva krutosť aj krásu práce a prostredia, čo ju obklopuje. Sánchez pritom nezabúda, že jej jazykom je poézia, a do „zápisníka“ si zaznamenáva mnoho hlasov a pozorovaní: „čo za postoj je to // voči vtákom / neha je vždy / jednoduchšia s kúskom chleba v ústach // maría / ako si vôbec dovoľuješ spievať chorým / s rukami celými od blata“. Knihu som mal v rukách najprv ako redaktor a potom opakovane ako znovu a znovu fascinovaný čitateľ.
Valerij Kupka
básnik a prekladateľ
Sjeng Scheijen: Avantgardisté. Ruská revoluce v umění 1917 – 1935
Host, 2023
Neruský pohľad na ruskú avantgardu rokov 1917 – 1935, na ruskú revolúciu nielen v ruskom umení. Autor knihy vďaka bohatému faktografickému materiálu (denníky, memoáre, dobová tlač a pod.) vynikajúco sprostredkúva závideniahodnú atmosféru avantgardného života v porevolučnom Rusku, okrídleného zábleskom slobody tvorby, a na osudoch jednotlivých hrdinov avantgardy, predovšetkým K. Maleviča a V. Tatlina (ale aj ďalších ako M. Chagall, J. Kacman, V. Kandinskij, El Lisickij, A. Rodčenko, V. Stepanovová), ukazuje cestu k nezávideniahodnému koncu tohto veľkého umeleckého projektu. Je to kniha o vzletoch a pádoch ruskej avantgardy. Kniha je o nevydarene vydarenom pokuse realizovať jednu veľkú utópiu, urobiť z umenia bežnú súčasť bežného života.
Beata Jablonská
historička umenia
Ajelet Gundar-Gošen: Tam, kde číha vlk
Artforum, 2023
Klasický príbeh o tom, že pred zlom sa nedá ujsť. Alebo ak áno, navždy zostaneme poznačení jeho následkami. Pútavo prerozprávaný príbeh, ktorý sa odohráva v „raji dneška“, v kalifornskom Silicon Valley. Postupne predvádza to, čo spôsobí nedorozumenie a nepochopenie, ktoré nakoniec skončí v nenávisti a radikalizácii. Skvelý a trochu nudný život Izraelčanky Lilach, manželky a matky, je zrazu rozbitý na kusy a osamotenie, izolácia, problémy nekomunikatívnych vzťahov a emigrácie sa stanú hlavnými aktérmi jej života. Román som čítala v lete, už vtedy znepokojená silou textu. Netušiac, že jedným z možných koncov otvoreného konca môže byť aj 7. október 2023. Kniha vyšla v edícii -klad vydavateľstva Artforum. Počin, ktorý od roku 2018 prináša slovenskému čitateľstvu „malé“ poklady svetovej literatúry. Vo výborných prekladoch, so skvelou redakčnou a jazykovou prácou. Navyše s odkazom na dejiny slovenskej ilustrácie. Každá kniha edície je opatrená ilustráciou z jej archívov. Tu z tvorby Agneše Sigetovej. Keby som nevedela, že autorka zomrela pred dvadsiatimi rokmi, bola by som presvedčená, že knihu musela čítať.
Samuel Abrahám
politológ
Waller R. Newell: Tyranny and Revolution. Rousseau to Heidegger
Cambridge University Press, 2022
O tom, ako a prečo vznikli moderné tyranie, teda totalitné režimy, bolo popísaných množstvo kníh. Pýtali sa, ako mohlo prísť k takejto degenerácii ľudského správania. Ako mohla malá skupina v mene určitej ideológie sfanatizovať dav a výsledok boli milióny mŕtvych a ľudské utrpenie. Newell ponúka inú príčinu vzniku tyranií. Tvrdí, že pre osvietencov, ako aj pre strojcov tyranií bol ideál grécky Polis, kde sa občan zdokonaľoval vzdelávaním a cnosťami. Ako toto dosiahnuť dnes, pýtali sa filozofi od Rousseaua po Heideggera. Problém bol, že Grékom ich konanie diktovala dokonalá príroda, ktorá viedla nedokonalých ľudí. Avšak moderná doba má modernú vedu – neosobnú a bez filozofického ideálu. Osvietenci to pochopili a ideál nehľadali. Pre ich odporcov prírodu nahradili ľudské dejiny. A moderní tyrani použili čokoľvek, aby dosiahli ideál ľudských dejín. Newell vysvetľuje tento fenomén minulých, ale aj potenciálnych tyranií. Nie ako čosi zvrátené, ale ako čosi stále možné a perfídne logické.
Juraj Malíček
teoretik popkultúry
Alexej Ivanov: Srdce tajgy
Host, 2022
Hoci Srdce tajgy vyšlo vraj už vlani, knihu som zachytil až na jar, a kým som si ju kúpil, dlho som – kvôli poučeniu z Lukianenka – lustroval autora. Nemám síce žiadny vrúcny vzťah k veľkej ruskej literatúre, ale tú žánrovú som vyhľadával, ako azda každý čitateľ fantastiky, čo vyrástol na Strugackých a Bulyčovovi. Zároveň som však aktuálne a z pochopiteľných dôvodov absolútne paranoický zo všetkého ruského. Možno to je iracionálne, ale je to môj spôsob obrany. Kým Rusko na Ukrajine nebude na hlavu porazené, sám pred sebou predstieram, že jeho kultúra neexistuje. Nevystavím sa predsa dobrovoľne riziku kontaminácie. Ivanov by však mal byť v poriadku, určite by nemal patriť do Putinovho košiara servilných nohsledov a pritakávačov. Inak ma však Srdce tajgy – mimochodom, údajne inšpirované Conradovým Srdcom temnoty – len utvrdilo v paranoji. Odohráva sa v 15. storočí, uralské kmene sa v ňom odmietajú stať vazalmi Moskvy, a hoci by formálne malo ísť o historický fantasy román, to fantasy pokojne môžeme vynechať. Nevypovedá o žánri, ale o atmosfére. A je to teda beznádejná temnota kolorovaná ťažobou ortodoxného pravoslávia, v ktorom už neostala ani štipôčka skutočnej lásky k blížnemu. Je to román, ktorému v jeho komplexnosti a hĺbke asi ani nerozumiem, alebo nechcem rozumieť, a ktorý ma iba utvrdzuje v presvedčení, že Matička Rus je možno matka, ale iba krkavčia. A ak svoje deti náhodou miluje, rozhodne nie láskou v jednom z konvenčnejších významov toho slova.
Grigorij Mesežnikov
politológ
Andrea Procházková: Podnik s nejistým koncem. Knižní rozhovor s Petrem Pithartem
Academia, 2022
Pre mňa sa publikáciou roka stala kniha Podnik s nejistým koncem. Knižní rozhovor s Petrem Pithartem. Toto monumentálne dielo opisuje a analyzuje obrovské množstvo faktov, udalostí, trendov a postáv, poskytuje hlboký vhľad, ba priam ponor do jedinečných skúseností a pozoruhodných názorových pochodov významného československého (po roku 1993 českého) politika, politológa, analytika a publicistu. Petr Pithart spolu s o generáciu mladšou intervjuerkou uvažuje o československej, českej a slovenskej ceste k demokracii a slobode, o historickom osude spoločného štátu, o perspektívach dvoch samostatných nástupníckych krajín a ich pozíciách v širšom európskom a svetovom kontexte. Udalosti tohto roku na Slovensku (predčasné parlamentné voľby a kampaň k nim, vytvorenie novej vlády a jej prvé kroky v oblasti praktickej politiky) potvrdili, že názov knižného rozhovoru s Petrom Pithartom má až prorocký charakter. Legendárny politik, ktorý sa na vlastnej skúsenosti presvedčil, aké náročné je byť vysokopostaveným ústavným činiteľom, rozhodujúcim o smerovaní štátu, má pravdu – pohyb krajiny na ceste demokracie a slobody je „podnikom s neistým koncom“. Dejiny sa neskončili, vývoj spoločnosti nikdy nebol a ani dnes nie je lineárny. Prežitie demokracie vôbec nie je samozrejmá vec, najmä ak je v spoločnosti veľa takých, ktorí sú k demokracii a slobode ľahostajní, nehovoriac o tých, ktorí by demokraciu a slobodu chceli potopiť. Slovensko sa za 30 rokov niekoľkokrát ocitlo na dejinných križovatkách. Na rázcestí sa po parlamentných voľbách nachádza aj dnes. Kniha P. Pitharta a A. Procházkovej pomáha pochopiť, prečo je to tak.
Miroslav Zumrík
škandinavista a prekladateľ
Daniela Fischerová: Strakaté uši a sušení padouši
Meander, 2021
Knihou roka je pre mňa titul Strakaté uši a sušení padouši od všestrannej českej autorky Daniely Fischerovej, s prekrásnymi ilustráciami Daniela Michalíka. Kniha vyšla v roku 2021, objavil som ju teda neskôr. Som za tento objav vďačný, pretože mi potvrdil, aká nesmierne podnetná môže byť kvalitná literatúra pre deti – a to pre čitateľov vo všetkých vekových kategóriách. V knihe sledujeme zázračné prepojenie dvoch veľmi odlišných svetov: jedného kmeňového pravekého a druhého fufónskeho, zo vzdialenej budúcnosti. Čitateľ sa zoznámi s hlavnými postavami s menami ako Vlčina, Čičorka, Tě péro, Tě pírko, Tě noha, Ňufinka a Řeřich, a naučí sa kopec nových slov: krklošcáry, kreksukšá či bačtitíři. Ak sa aj jedna postava na druhú nazlostí, vyjadrí to pôvabne a láskavo. Podobné knihy sú naozaj potrebné.
Palo Bálik
grafický dizajnér
Katarína Kucbelová: K bielej
Skalná ruža, 2022
Tento rok ma naviac zasiahla básnická zbierka Kataríny Kucbelovej K bielej. Mnohé verše sú veľmi silné, ale nemôžem prestať myslieť na tento: „Ako sme to mohli prežiť? Prežili sme to?“ Veľmi ma pobavil grafický román Gemer Daniela Mailinga, tragikomický film v papierovej podobe, ktorý stačí iba natočiť. Rovnako ma veľmi zaujali knižné tituly, na ktorých som robil ako dizajnér a veľmi som si to užíval, ale nedám ich sem z objektívnych dôvodov.
Magdalena Bystrzak
literárna vedkyňa
Édouard Louis: Boje a proměny jedné ženy
Paseka, 2022
Z novších vyberiem Francúza Édouarda Louisa a jeho politické autobiografické prózy (Boje a proměny jedné ženy, Skoncovat s Eddym B.), lebo v písaní našiel osobný zmysel a zapôsobil na mňa svojou naliehavosťou. Zo slovenských (zbytočne) pripomeniem Soňu Urikovú (Dôvod na radosť, KK Bagala, 2022) – aj tá potláča individualistické vášne a pracuje s dezilúziou, ktorá je východiskom, nie cieľom. Z (viac-menej) čerstvo preložených uvediem Poľku Justynu Bargielsku – jej básne (Železná bohyňa milosrdenstva, Modrý Peter, 2022) v slovenskom preklade Petra Milčáka vniesli pocit domova a ozrejmili, že domov je tam, kde sú ľudia, ktorí sú na rovnakej vlne. Jednu jedinú knihu nemám, rok 2023 sa tváril, akoby mal 150 dní. Všetky vyššie spomenuté knihy zarezonovali, sú so mnou naďalej a snáď ostanú dlhšie.
Inge Hrubaničová
jazykovedkyňa
Simone de Beauvoir: Velice lehká smrt
Portál, 2022
Novela Simone de Beauvoir Velice lehká smrt je krátka novela francúzskej spisovateľky z roku 1964, ktorá v českom preklade Evy Pilařovej vyšla v roku 1967, a vlani aj v druhom vydaní. Je to text, ktorý môže byť najprv znepokojujúcim, postupne však úľavným a oslobodzujúcim sprievodcom dcér, ale aj synov pri vyrovnávaní sa s umieraním matky. O to väčšmi, ak v sebe dcéry a synovia nesú raz zatlačené, inokedy ostro vynorené vedomie, že sa v živote vybrali inými cestami, než aké by si želali ich matky.
Kristína Soboň
ilustrátorka, šéfredaktorka Slniečka
Han Donau: Jazero
Artforum, 2023
Deň po voľbách som zobrala do rúk knihu svedectiev zo Severnej Kórey Nie je čo závidieť. Bola to dobrá voľba, odporúčam každému, kto potrebuje inú perspektívu a možno aj zdvihnutý prst pri pozorovaní vývoja našej krajiny. Odporúčam aj komiks s priam hollywoodskym (skutočným!) príbehom, na pozadí udalostí 2. svetovej vojny, v excelentnom spracovaní z dielne scenáristky Sone Balážovej a komiksového kresliara Dávida Marcina. Komiks Dozvedela som sa, že žiješ môže byť skvelým darčekom pre staršie deti, ktoré sa vďaka nemu nenásilnou formou dozvedia niečo o našej histórii. Nedá mi nespomenúť aj knižnú lahôdku, aké u nás nevznikajú často. Kniha Han Donau Jazero je poetická, magická, smutná a nádherná zároveň. Ako stvorená na pomalé pochmúrne zimné večery. A keď už sme pri pomalých večeroch – čo je lepšie ako spríjemniť si ich šálkou horúcej kávy alebo čokolády! Ak sa chcete dozvedieť trochu viac o ceste, ktorú museli tieto pochutiny prejsť, kým sa dostali na náš stôl, určite siahnite po vtipnej, bohato ilustrovanej knihe Káva a Čokoláda Dávida Soboňa.
Samo Marec
publicista a prekladateľ
Tim Kreider: We Learn Nothing
Simon & Schuster, 2018
Eseje ma nebavia, lebo mám pocit, že im nerozumiem, a Tima Kreidera nepoznám. Práve preto je logicky najlepšou knihou za rok 2023 kniha esejí We Learn Nothing od amerického karikaturistu Tima Kreidera (čiže ani spisovateľ nie je). Pointa je v tom, že tie jeho eseje sú veľmi jednoduché a veľmi osobné zároveň. Odvíjajú sa od jeho vlastných zážitkov, týkajú sa jeho blízkych, takže sa s nimi viete stotožniť. A sú písané s istou nehou. Niekedy síce aj s ľútosťou, ale dôležité je to, že vždy je v nich prítomná aj akási nádej. Namiesto čítania o cudzích traumách sa tak v každej z nich ukrýva zrnko pozitivity, vďaka ktorej je čítanie celej tejto knihy veľmi príjemným zážitkom. Bonusom sú komiksy, ktoré sú tiež súčasťou knihy.
Anna Grusková
režisérka a autorka
Vladimír Petrík (ed.): Alexander Matuška. Rozhnevaný kritik
Q 111, 2013
V súvislosti s proklamovanou orientáciou kultúrnej politiky si čítam pozabudnuté texty významného slovenského literárneho historika a kritika Alexandra Matušku a neprestávam žasnúť. Napríklad: „Všetka naša kultúrna tvorba v minulosti, aj keď sa dostala na najvyššie stupne, má v sebe a na sebe niečo náhodného. Nie je odrazom života pri prestretom stole, je naopak výrazom života okýpteného: u nás sa netvorilo z prebytku, ale z nedostatku, naši básnici akoby sa nevydávali zo svojho bohatstva, skôr akoby dotvárali pre seba a pre nás to, čo im (i nám) chýba. Preto je v tejto minulosti toľko slov začatých a nedopovedaných, toľko diel nehotových, necelých, neúplných, toľko ľudí v rozkrídlení, ktorí však nedoleteli. Nielen, ako ktosi napísal, veľké charaktery prešli na Slovensku životom takmer anonymne – anonymne, bez ozveny prechádzali Slovenskom aj veľké intelekty. Tragika talentov, ktoré nemali pre koho písať a tvoriť, ktorých tvorba bola samotárskym monológom.“ Vráťme sa napríklad k výberu Matuškových textov od Vladimíra Petríka (Q 111, 2003), čítajme aj súčasnú Matuškovu monografiu Kritik v spoločnosti od Magdaleny Bystrzak (Veda, 2021). Spoločnosť tohto kritika nie je príliš povzbudivá, ale určite je veľmi dobrá.
Ak si kúpite knihu cez niektorý z odkazov v tomto texte, Denník N získa za nákup malú províziu. Ďakujeme, že podporujete spisovateľov, kníhkupcov aj Denník N.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
