Denník NZačali sa hry o život, hovoria Palestínčania. Ako vyzerá humanitárna katastrofa v Pásme Gazy

Tomáš ČorejTomáš Čorej
Komentáre
Smútiaci Palestínčania v meste Chán Júnis. Foto - TASR/AP
Smútiaci Palestínčania v meste Chán Júnis. Foto – TASR/AP

V Pásme Gazy sa obávajú šírenia hepatitídy či osýpok. V niektorých prístreškoch využíva jednu toaletu aj 600 ľudí, hovorí pracovníčka Lekárov bez hraníc.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vyše tri mesiace po začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom medzinárodné organizácie tvrdia, že humanitárna situácia v Pásme Gazy je neúnosná. Na území, ktoré bolo mimoriadne chudobné už pred rozpútaním konfliktu, podľa nich hrozí kompletný rozklad spoločnosti.

Humanitárni pracovníci vravia, že viacerí zúfalí Palestínčania sa v posledných dňoch vlámali do skladov s jedlom. „Začali sa hry o život,“ povedal jeden z nich pre agentúru AP.

Zástupcovia OSN tvrdia, že až deväť z desiatich obyvateľov Pásma Gazy nemá prístup aspoň k jednému jedlu za deň. Podľa niektorých Palestínčanov je hladomor „len otázkou času“.

Úrady v Gaze pod kontrolou militantného hnutia Hamas uvádzajú, že v Gaze zomrelo už vyše 18-tisíc ľudí. Vo svojich údajoch pritom nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami. Izrael tvrdí, že pomer zabitých nevinných ľudí a teroristov je 2:1, čo označuje za „mimoriadne pozitívne“. Tieto údaje sa nedajú nezávisle overiť.

„Akékoľvek utrpenie a smrť civilistov je bolestivé, ale nemáme na výber,“ vyhlásil hovorca izraelskej armády.

Lekári bez hraníc: Každý deň prichádzajú horšie a horšie správy

V nemocniciach v Pásme Gazy napriek zložitým podmienkam naďalej pracujú zamestnanci Lekárov bez hraníc. Vedúca ich komunikácie pre Denník N opisuje udalosť, ktorú považuje za „najdojímavejšiu a najtragickejšiu“ počas doterajšieho konfliktu.

„V jednej z našich nemocníc bola biela tabuľa, na ktorú zamestnanci písali zoznam chirurgických zákrokov. Vzhľadom na stovky pacientov však zoznam stratil význam, a tak ho náš lekár celý zmazal. Namiesto neho napísal: ‚Urobili sme všetko, čo bolo v našich silách. Pamätajte si na nás.‘ Zhruba o mesiac neskôr pri jednom z náletov na túto nemocnicu zomrel,“ hovorí Tereza Wyn Haniaková z českej pobočky Lekárov bez hraníc.

Tí v oficiálnej správe vyzývajú na trvalé prímerie. Píšu v nej, že v izraelsko-palestínskom konflikte ani v žiadnej inej vojne sa „nestavajú ani na jednu stranu“, avšak volajú po dodržiavaní medzinárodného práva.

„Humanitárna pomoc by mala na ktorékoľvek miesto na svete prúdiť neustále. Výnimkou nemôžu byť ani palestínske územia. Lenže to sa teraz nedeje. Dodávky humanitárnej pomoci počas prestávky bojov boli len kvapkou v mori,“ hovorí Haniaková.

Tvrdí, že medzitým v Pásme Gazy „skolaboval zdravotnícky systém“. „Väčšina nemocníc nefunguje, keďže v nich nie je elektrina. Každý deň si vravíme, že od kolegov už nemôžu prísť horšie správy, ale nakoniec horšie správy prichádzajú,“ pokračuje.

Lekári na mieste sa podľa nej cítia bezmocne. „V nemocniciach sú deti, ktoré im hovoria, že radšej zomrú, akoby mali prežívať toto utrpenie. Nemajú k dispozícii prakticky žiadne lieky proti bolesti. Náš chirurgický tím amputoval nohu 13-ročnému chlapcovi, a keďže nemali dostatok sedatív, bol takmer pri plnom vedomí. Amputáciu mu museli robiť na chodbe, pretože v nemocnici boli stovky ľudí,“ konštatuje.

Izrael nateraz ukončenie bojov rázne odmieta a jeho predstavitelia zdôrazňujú, že by to znamenalo víťazstvo Hamasu. To isté tvrdia aj americkí diplomati, podľa ktorých by sa v prípade prímeria militanti „preskupili a zopakovali by udalosti zo 7. októbra“. Okrem toho vravia, že z územia Pásma Gazy na Izrael vypálili tisíce rakiet, a pripomínajú, že prímerie v skutočnosti porušili palestínski militanti teroristickým útokom.

Hamas a ďalšie palestínske skupiny pri ňom brutálne zabili 1200 ľudí a uniesli zhruba 240 rukojemníkov.

Hrozba rozšírenia infekčných ochorení

Práve nemocnice pritom od začiatku vojny pútajú mimoriadne veľkú pozornosť. Lekári bez hraníc mali svojich spolupracovníkov aj v al-Šife, kde izraelská armáda našla uniformy, granáty aj iné zbrane. Izraelčania aj americkí predstavitelia uviedli, že túto nemocnicu využíval Hamas ako svoju základňu.

Vedúca komunikácie Lekárov bez hraníc hovorí, že ich organizácia o tom „nemala ani tušenie“ a túto informáciu nevedela potvrdiť.

Okrem al-Šify sú Lekári bez hraníc v nemocnici al-Awda, ktorú práve teraz obkľučujú izraelskí vojaci. Haniaková vraví, že lekári dostali príkaz evakuovať sa, ale napriek tomu sa rozhodli ostať v nemocnici.

„Problémom evakuácie je, že sú aj ľudia, ktorí sa nemôžu premiestniť, teda napríklad pacienti pripojení na dýchacie prístroje. Naši spolupracovníci v al-Awde riešili dilemu, či si zachrániť život, alebo zachrániť chorých, ktorí sa nemohli evakuovať,“ konštatuje.

Zároveň sa obáva, že v Pásme Gazy sa rozšíria infekčné choroby. „Už teraz máme problémy s blchami a kožné problémy. Aj z iných konfliktov vieme, že kožných infekcií sa len tak ľahko nezbavíte a budú sa rozširovať ďalej,“ pokračuje a dodáva, že v niektorých prístreškoch využíva jednu toaletu aj 600 ľudí.

Aj denník The Guardian píše, že Palestínčania v meste Rafáh na hranici s Egyptom majú vážne problémy s respiračnými infekciami, hepatitídou aj hnačkami. Jedna onkologická pacientka britským novinárom povedala, že je nútená spať na pláži, hoci tam pociťuje chlad.

Zničené domy v meste Rafáh. Foto – TASR/AP

Pomoc prechádza cez dva skenery

Situáciu v Pásme Gazy pozorne sleduje aj neziskovka Človek v ohrození, ktorá tam ako prvá slovenská organizácia posiela humanitárnu pomoc. Jej pracovník Marián Cehelník pre Denník N vysvetľuje, že z administratívneho hľadiska išlo o náročný proces.

„Cestovanie na severný Sinaj je mimoriadne náročné, pretože Egypťania ho vzhľadom na terorizmus považujú za nebezpečné územie,“ vysvetľuje. Vraví, že pomoc musela prejsť cez niekoľko stanovíšť a dva skenery – jeden egyptský a jeden izraelský.

V niektorých prípadoch podľa neho kontrola všetkých tovarov trvá aj štyri dni. „To je asi najviac limitujúce. Aj keď je pomoci hromada, takto sa do Gazy denne nedostane viac ako dvesto kamiónov. Fyzicky to nie je možné,“ pokračuje Cehelník.

Jeden kamión má asi 24 ton. Humanitárny pracovník pripomína, že do Pásma Gazy sa musí dovážať aj pitná voda. „Vezmite si, že len tisíc litrov vody je jedna tona. Inými slovami, množstvo pomoci, ktorá prejde hranicou, je sotva pätina z toho, čo by bolo potrebné,“ vraví.

Človek v ohrození do Gazy poslal produkty, ktoré sa tak rýchlo nepokazia – predovšetkým instantné potraviny. Na miesto sa podľa Cehelníka dovážajú najmä cestoviny, konzervy s tuniakom či chalva.

USA: Izrael musí robiť pre ochranu civilistov viac

Zástupkyňa OSN pre BBC povedala, že Pásmo Gazy je vzhľadom na nedostatok základných potrieb „takmer na pokraji rozpadu občianskeho poriadku“. V utečeneckých táboroch majú podľa OSN civilisti prístup len k litru vody denne, hoci štandardom je aspoň sedem litrov.

Svedkovia priamo z územia pre Washington Post povedali, že cena posledných potravín v bežných obchodoch dramaticky stúpla – napríklad vrece s múkou sa pred vojnou predávalo za deväť dolárov a teraz stojí desaťkrát toľko.

Izraelskí predstavitelia tvrdia, že za nedostatok potrieb môže Hamas, ktorý kradne dodávky civilistom. Zároveň obviňujú medzinárodné organizácie z toho, že pomoc „nedistribuujú tak rýchlo, ako by mohli“.

Vnútri Pásma Gazy bolo vysídlených podľa odhadov až 1,9 milióna ľudí. Už aj Spojené štáty, ktoré sú hlavným podporovateľom Izraela, vyzývajú vojnový kabinet Benjamina Netanjahua, aby bral na civilistov väčší ohľad.

„Myslím si, že majú tento zámer, ale výsledky sa úplne neukazujú,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Antony Blinken podľa denníka Washington Post.

Izrael rozdelil Pásmo Gazy na malé obvody, aby civilistom dával presné pokyny, kam sa majú evakuovať. Momentálne takmer kompletne kontroluje sever územia a svoju operáciu rozširuje aj na juhu.

UNICEF aj iné organizácie však tvrda, že v Pásme Gazy už nie je „žiadne bezpečné miesto“: Státisíce ľudí sa ukrývajú v 150 školách, ktoré sú úplne plné.

„Pýtam sa samej seba: ako zomriem? Je možné, že ma zasiahne šrapnel do hlavy a zahyniem hneď?“ cituje denník The Guardian civilistku z mesta Chán Júnis.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].