Svoju otázku pre psychológov posielajte na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Tiež uveďte, ak si neprajete pod odpoveďou na vašu otázku verejnú diskusiu. Všetky vydania poradne a kontakty na linky pomoci nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Som vydatá 12 rokov. Povedala by som, že s mužom máme dobrý vzťah, hoci sme si už dvakrát prešli krízami, keď to dosť škrípalo (bolo to po narodení detí).
Od začiatku som vedela, že nie som vyslovene mužov typ, predo mnou mal priateľky, ktoré boli výzorovo celkom iné, akoby môj opak – vysoké štíhle brunety. Pamätám si, že aj jeho priatelia boli vtedy dosť prekvapení, že sme sa dali dokopy, a nedávali nášmu vzťahu veľkú šancu.
No doteraz sme spolu a doteraz som ani nemala nejaký vážny dôvod žiarliť. Ale v poslednom čase si všímam, že keď sme niekde v spoločnosti, môj muž sa často „zapozerá“ presne na ten svoj typ žien. Neviem o tom, že by niekedy došlo k niečomu viac, ale aj tak ma to štve. Cítim sa menej sebaisto a mám obavy, že čím budem staršia, tým menší bude mať o mňa záujem.
Mám sa s ním o tom porozprávať? Záleží vôbec na tom, aký typ sa nám páči? Napríklad aj mne sa vizuálne páčili iní muži ešte predtým, ako som stretla toho svojho. A nemenila by som. No uvedomujem si, že on to môže mať inak. Čo s tým?
Lívia, 38
Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová
Milá Lívia,
to, že ste spolu 12 rokov a prešli ste si krízami aj zvládli ťažké obdobie po narodení detí, dáva veľkú nádej, že aj túto vzťahovú výzvu spolu produktívne zvládnete. Je zjavné, že telesná atraktivita ani pre jedného z Vás nie je nosným pilierom vzťahu – máte ho postavený aj na iných kvalitách a to je veľmi fajn.
Okolo štyridsiatky začína byt badateľné starnutie, pravdepodobne sa s tým vyrovnávate aj vy, aj muž – strach zo straty atraktivity, smútenie za mladosťou, závisť mladším ľudom a fascinované pohľady na zdravé mladé telá sú pochopiteľné.
Okrem toho, že Vás štve, keď sa manžel zapozerá, čo ďalšie to vo Vás vyvoláva? Môžete cítiť aj strach, krivdu, možno to zabolí… Keď to budete mať pre seba sformulované, v nejakej chvíľke o tom manželovi povedzte. Prosím, nie však ako obvinenie „Ako môžeš?!“ ani ako zatrpknutú poznámku „Ja sa ti už nepáčim…“, ani zovšeobecnenie „Si ako všetci chlapi“. Ale povedzte manželovi o sebe, že tie zapozerania registrujete a že je to pre Vás nepríjemné. Skúste neskĺznuť k nezmyselnej argumentácii, či sa môže dívať na iné ženy a ako dlho. Úplne stačí, ak sa zdôveríte, že v takých momentoch máte obavu, že by ste ho mohli stratiť, alebo že si kladiete otázku, či ste preňho dostatočne atraktívna, alebo že Vás mrzí, že nie ste ideál.
Možno Vám povie niečo viac o tom, čo jeho pohľady znamenajú, a možno si len uvedomí, že nežije vo vákuu a to, čo sú preňho nezáväzné pohľady, pre Vás je zakaždým pichnutie pri srdci. V našej kultúre je dovolené mužom premeriavať si ženy a hodnotiť ich krásu slovne alebo v televíznych súťažiach. Niektorým mužom tak nedochádza, že pre mnohé ženy je to ponižujúce alebo ohrozujúce.
Situácie, ktoré opisujete, sú užitočnou pripomienkou, že vzťahy nie sú samozrejmosť a druhý človek nám nepatrí. Aj cez takéto momenty sme si vzácnejší a nútia nás usilovať sa jeden o druhého a vzťahovo nespohodlnieť. Táto posledná veta nie je smerovaná len na Vás, ale aj manželovi. Cez Váš rozhovor si môže uvedomiť, že vzťah, ktorý má doma, je krehkejší, než sa mu možno zdá.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vitalia Bella
Poradňa N





































