Veronika Prušová
Zrušením špeciálnej prokuratúry pribudne krajským prokuratúram 540 pojednávacích dní navyše. Prokurátori si ich nemôžu len odsedieť, musia na ne prísť pripravení. „Pre nových prokurátorov to bude obrovská výzva. Vyžiada si to niekoľko stoviek dní iniciatívy a námahy,“ hovorí v rozhovore predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.
V rozhovore s ním sa dozviete aj to:
- či bude súd čakať, kým si noví prokurátori naštudujú spisy špeciálnej prokuratúry;
- čo si myslí o argumentoch o systémovej zaujatosti špeciálnej prokuratúry;
- či sa zmenil prístup prokurátorov špeciálnej prokuratúry po tom, ako prišiel do čela úradu Daniel Lipšic;
- či novelu trestných kódexov pripravovali advokáti a aké bude mať dôsledky;
- či sa obáva disciplinárneho konania, ktoré môže viesť k jeho výmene v čele súdu.
Koncom minulého týždňa ste sa vrátili z dlhšej dovolenky v zahraničí, kam ste dostávali občas aj správy zo Slovenska. Neprepadla vás tak trochu panika, že možno sa ani nebudete mať kam vrátiť do práce?
Nenazval by som to panikou. Ale áno, aj v tej ďalekej cudzine, kde som bol a kde je veľmi obmedzený prístup k internetu, som si zhruba každý tretí deň prečítal správy. Som sudca a do portfólia mojich povinnosti patrí zdržanlivosť. Ani dnes nebudem hodnotiť politické aktivity či snahy. K odborným aspektom sa vyjadrím. Viem ubrániť existenciu Špecializovaného trestného súdu. Už som sa aj vyjadril, že je mnoho skutočností a okolností, ktoré dôvodia jeho existenciu.
Skúste byť konkrétnejší.
Náš súd vznikol v roku 2005, keď korupcia takmer neexistovala. Ročne boli približne tri-štyri také prípady. Po zavedení rôznych nových inštitútov, najmä v Trestnom poriadku, a zavedení špecializovaných inštitúcií počet prerokúvaných prípadov vzrástol, a to doslova tridsať- až štyridsaťnásobne. Z roka na rok sa zo štyroch prípadov stali stovky a tento trend trvá.
Nie sme žiadni bojovníci proti zločinu. Teraz preženiem, ale nám je jedno, koľko obžalôb príde, či už z korupcie, alebo organizovaného zločinu. Prerokujeme to, čo príde. Zo sociologického hľadiska to však o niečom svedčí. Ešte dôležitejšie je, že náš súd stíha vybavovanie týchto káuz v relatívne normálnych lehotách. Dĺžka pojednávacích dní, a to aj v tých najzložitejších kauzách, sa u nás počíta na mesiace. Subjektívne prieťahy sú veľmi výnimočné. Špecializácia spôsobuje, že tí ľudia sa stávajú odborníkmi v tom, čo robia, a robia to dobre.
To je aj argument, prečo by mala ostať zachovaná špeciálna prokuratúra?
Nebudem hodnotiť špeciálnu prokuratúru, pretože prokurátori sú na súde stranou v konaní. Už som sa vyjadril, že podobne ako obhajcovia aj oni podávajú lepšie a horšie výkony a my im to, v dobrom zmysle slova, spočítame v rozsudkoch. Mimochodom, pokiaľ ide o odmietnutie obžalôb či počet oslobodených osôb, náš súd sa mimoriadne nelíši od ostatných súdov. Dokonca, ale to je len odhad, mám pocit, že pre obvinených či obžalovaných sú priaznivejšie rozhodnutia častejšie ako na iných súdoch.
Zmeny, o ktorých sa rozprávame, boli predstavené a prijaté za pár dní. Nechýba vám diskusia o tom, prečo má zaniknúť špeciálna prokuratúra a prečo sa uvažovalo aj o zániku Špecializovaného trestného súdu?
Vládny materiál má zhruba 67 či 68 strán a sú to zásadné zmeny systému fungovania orgánov činných v trestnom konaní. Nie som v justícii prvý rok, preto si pamätám, že doposiaľ všetky takéto zmeny a ich príprava trvala niekoľko mesiacov. Nie sme od toho, aby sme hodnotili politickú objednávku takých či onakých subjektov. Akceptujeme zmeny, ale myslím si, že s veľmi pokojným svedomím môžem povedať, že tieto zmeny si vyžadujú veľmi hlbokú a dlhšie trvajúcu diskusiu.
Spomeniete si na príklad legislatívnej zmeny, ktorá by mala taký vážny dosah ako súčasný návrh a neprebehla by o nej vôbec diskusia?
Nespomeniem. Aj vznik nášho súdu aj špeciálnej prokuratúry či inštitúty spolupracujúcich svedkov, či dohody o vine a treste trval niekoľko mesiacov. Aj v rokoch 2003, 2004, 2005 bola veľmi ostrá diskusia. Časť právnickej obce výrazne odmietala potrebu tohto druhu špecializácie. Myslím si, že čas diskusie sa počítal na roky, a ak nie, tak to trvalo minimálne niekoľko mesiacov.
Minister spravodlivosti Boris Susko argumentuje, že o zmenách trestných sadzieb sa diskutuje od roku 2006. Okrem toho dodal, že k návrhu jeho predchodcu Viliama Karasa, ktorý pripravoval rozsiahlu novelu Trestného zákona, prebehla pred rokom rozsiahla odborná diskusia. Stačí to?
V kancelárii mám fotku, ktorú daroval bývalý minister Viliam Karas každému, kto sa na tej odbornej diskusii zúčastňoval. Je na nej niekoľko desiatok ľudí. Restoratívna justícia (podstata nespočíva v trestoch, ale v možnostiach nápravy, pozn. red.), ktorú sa snažil spolu s vtedajším štátnym tajomníkom zaviesť, mala a aj má moju podporu. Nepatrím k podporovateľom drakonických trestov. Neriešia problém kriminality. Mnohé návrhy ministra Karasa mali hlavu a pätu, ale v súčasnej podobe išli oveľa ďalej. V dnešných materiáloch sa nachádza mnoho rozdiskutovaných vecí, ale pôvodne v Karasovej novele neboli.
Skúste pomenovať ten základný rozdiel medzi Karasovou a Suskovou novelou?
Aj Karasova novela počítala so znižovaním trestných sadzieb, a to nielen pri drogových trestných činoch, ale aj majetkových. Pokiaľ si ale dobre pamätám, tie sadzby išli dole, ale nie tak ako dnes. A hlavne, táto novela neuvažovala nad systémovými zásahmi do špeciálnej prokuratúry.
Agendu špeciálnej prokuratúry majú prevziať prokurátori krajských prokuratúr a je tu polemika, či to zvládnu alebo nie. So zrušením špeciálnej prokuratúry sa počíta od polovice januára. Ako sudca poznáte mnohé zo spisov špeciálnej prokuratúry.
Poznám mnohé z tých spisov a viem aj to, že prokurátori nechodia len na pojednávania, ale musia dozorovať svoje kauzy. Niekedy aj vedú výsluchy, inštruujú vyšetrovateľov, musia byť zžití so spisom. Pre nových prokurátorov z krajských prokuratúr, ak teda budú kompletne noví, to bude obrovská výzva. Čas ukáže, ako to zvládnu. V každom prípade to bude vyžadovať niekoľko stoviek dní iniciatívy a námahy.
Navyše, vypočítali sme, že im pribudne 540 pojednávacích dní. U nás sa pojednáva väčšinou od rána do večera. A keď ide prokurátor na pojednávania, nie je to len o tom, že tam sedí a trávi svoj pracovný čas. On musí ten pracovný čas tráviť so znalosťou spisu. A ten si bude musieť prelistovať a naštudovať, pričom nie jeden spis u nás má desaťtisíce strán.
Buďme konkrétnejší. Vy ste členom senátu v kauzách Dobytkár a Mýtnik, ktoré sú pomerne rozsiahle. Ako dlho vám trvalo ich naštudovanie?
V jednom prípade som členom senátu, v druhom som predsedom senátu. Mne aj kolegovi to popri iných spisoch trvalo niekoľko mesiacov. Po podaní obžaloby som vytýčil termín pojednávania asi po polroku, keď som dospel k záveru, že ten prípad sa bude pojednávať, a určil som rozsah dokazovania. Sudca nemôže byť tabula rasa, teda nepopísaný papier. Nemôže ísť nepripravený do pojednávacej miestnosti, lebo to na ňom vidieť. A aj na prokurátorovi vidieť, keď je nepripravený.
Možno tí pôvodní prokurátori prejdú na krajské prokuratúry, ale neviem. V každom prípade, Rada prokurátorov si to zrejme uvedomuje, lebo dala obdobné stanovisko ako my. Prokurátorom pribudne 540 pojednávacích dní, 115 väzobných dní a plus rozhodovania o odposluchoch. K tomu dozor v spisoch. Neviem, koľko prípadov majú, ale počítajú sa na stovky.
Takže ak vám to trvalo polroka, rovnako dlho potrvá naštudovanie spisu novému prokurátorovi?
Nie. Trúfnem si povedať, že v tomto má sudca ťažšiu úlohu, lebo on musí dohliadať aj na proces a procesné postupy. Prokurátorovi bude stačiť iba to, aby spisu porozumel a stotožnil sa s názorom svojho predchodcu. Neviem povedať, v akom tempe pracujú. Ak je niekto schopný dvanásť hodín denne čítať spis a venuje tomu soboty aj nedele, tak možno mu budú stačiť len dva mesiace.
V mnohých kauzách sú už určené termíny pojednávaní. Môže senát prihliadať na takúto rozsiahlu legislatívnu zmenu a dať prokurátorom čas, aby sa pripravili?
Môže.
Urobíte to?
Neviem. Od prípadu k prípadu. Mimochodom, do desiatich dní budú musieť predložiť sumár benefitov pre spolupracujúcich obvinených, čo inak mnohí už teraz vyžadujú. Od prípadu k prípadu, nedá mi nereagovať na tieto žiadosti, podobne ako obhajcovia, keď sú noví. Keď nemám pocit, že ide o obštrukčné konanie, tak im tiež dávame lehoty na naštudovanie spisu. Či to urobíme a koľko im na to dáme času, je predčasné hovoriť.
Jedným z argumentov rušenia špeciálnej prokuratúry je jej systémová zaujatosť, pretože v jej čele stojí expolitik Daniel Lipšic. Ako ste povedali, v justícii nie ste prvý rok, takže ste sa s prokurátormi ÚŠP stretávali už dlhšie, a to ešte aj v období špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je dnes právoplatne odsúdený. Zmenil sa prístup prokurátorov po nástupe Daniela Lipšica?
Časť prokurátorov je na úrade od začiatku, časť sú noví. Netrúfnem si ich hodnotiť. Toto nie je priestor na takú alebo onakú kritiku. Už som povedal, že my ich vyhodnotíme v rozhodnutiach. Raz alebo dvakrát som aj vrátil obžalobu, lebo nespĺňala náležitosti a bola veľmi schematicky odôvodnená. Keď sme už pri bývalom špeciálnom prokurátorovi, toho sme my sudcovia v pojednávacej sieni nestretávali, ale jeho kolegov áno, a to s väčšími či menšími úspechmi. Nie je mojou úlohou to hodnotiť.
Opýtajte sa prokurátorov, ako hodnotia fungovanie Daniela Lipšica, či ich ovplyvňuje alebo za nich káže, či píše obžaloby, alebo sú to slobodní ľudia. Za seba môžem povedať len jednoduchú vec. Prokuratúra je hierarchický orgán, ale ani tam by nemal šéf zasahovať do práce podriadených prokurátorov. U nás sa to, samozrejme, nedeje a nedialo sa ani za čias mojich predchodcov Michala Trubana, Oldřicha Kozlíka či Igora Králika. Všetci rozhodujeme ako slobodní ľudia. Pojmu systémová zaujatosť nie dobre rozumiem. Rozumiem, že môžu byť premotivovaní policajti, prokurátori, ktorí z rôznych dôvodov chcú byť v očiach verejnosti hrdinovia. My im to ale spočítame. Sme slobodní ľudia. Činnosť nášho súdu viackrát dokázala, že nepodliehame tlakom verejnej mienky ani tlakom zo strany politikov, ktoré, mimochodom, ani len neregistrujem.
Povedali ste, že hodnotíte prokurátorov v rozsudku, nemáme naštudované všetky. Objavujú sa v nich argumenty o tom, že by bol prokurátor premotivovaný?
Oni to nepriznajú a ja som to použil ako takú floskulu, za čo sa aj ospravedlňujem, ale viacerí americkí právnici hovoria, že chyby môžu spočívať aj v tomto druhu premotivovanosti. Určite som však nikdy nespozoroval nejaký malígny úmysel, teda zákerný úmysel prokurátora niekomu škodiť. Pozorujeme chyby v ich práci a aj to, že sú situácie, keď neunesú dôkazné bremeno.
Hovoríte, že nerozumiete pojmu systémová zaujatosť. Predkladatelia pri nej argumentujú aj darom, ktorý dostal Daniel Lipšic od svojich kolegov k 50. narodeninám. Je to karikatúra, na ktorej stína rôzne hlavy; je badateľné, že ide o Roberta Fica, Roberta Kaliňáka či generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Čo si o tom myslíte?
Toto je rozdiel medzi prokuratúrou a súdom. Keď už podajú obžalobu a rozhodnú sa na prokuratúre niekoho stíhať, tak ich úlohou je zo zákona presadiť svoj názor a dosiahnuť odsúdenie. Priznám sa len k tomu, že ak by mojim kolegom napadlo dať mi takýto dar, tak sa nielen začervenám, ale aj naštvem. Ale to je ten veľký rozdiel medzi nami a nimi. Oni sú stranou v konaní, a keď podajú obžalobu, záleží im na tom, aby „hlava bola zoťatá“. Ja som človek v pozícii sudcu a rovnako aj moji kolegovia sú sudcovia a našou úlohou nie je stínať hlavy, ale posudzovať každý jednotlivý prípad. Ja som zástancom slobody prejavu a karikatúry sú vecou, ktorá nesmie urážať, ale sú súčasťou tohto typu spoločenského kontaktu. Ja by som na svojom mieste predsedu súdu nemal z takého daru radosť.
Ďalším dôvodom zrušenia špeciálnej prokuratúry majú byť aj nálezy Ústavného súdu, ktoré konštatovali porušenie ľudských práv. Išlo však o nálezy, ktoré sa týkali najmä Špecializovaného trestného súdu či Najvyššieho súdu, keďže prevažne išlo o rozhodnutia o väzobnom stíhaní obvinených. Kto je teda tým porušovateľom? Vy sudcovia alebo prokurátori?
My nie sme bezchybní. Judikatúra najmä vo väzobných veciach sa vyvíja, a to výrazne v prospech obvinených. Možno sme na to v niektorých prípadoch reagovali oneskorene a možno aj Najvyšší súd. Sledujem aj judikatúru Ústavného súdu, ale nemám pocit, že výrazne kritizujú prokurátorov. A to aj preto, lebo oni sú stranou v konaní.
Vrátim sa k prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka. A teraz nebudem hodnotiť, ktorá zo strán v konaní mala pravdu. Skúste si ale vypočuť záverečnú reč prokurátora Matúša Harkabusa. Ide mi o jednoduchú vec. Nehodnotím teda, či mal alebo nemal pravdu. Z jeho strany išlo o logický sled myšlienok, ktoré dal na papier a prečítal na hlavnom pojednávaní. Dvaja sudcovia sa s ním nestotožnili, jeden áno. Obhajoba podávala vynikajúci výkon, prokurátor podával vynikajúci výkon a súd rozhodol. Tento prípad systémovo hovorí o tom, že nikto systémovo zaujatý nebol. Všetci rozhodovali ako slobodní ľudia a strávili nad týmto prípadom, ale aj mnohými ďalšími prípadmi stovky pracovných hodín.
Takže nesedí argument, že ak máme nálezy o porušení ľudských práv, treba danú inštitúciu zrušiť?
Nesedí, lebo ak si spomínam na číslovku tridsať, tak väčšina sa týka rozhodnutí súdov, ktoré dali alebo nedali za pravdu prokurátorom. Nejde teda proti nim, ale proti nám a zďaleka nejde o žiadnu tragickú situáciu. V každej demokratickej krajine sú takéto rozhodnutia bežné a aj iní sudcovia sú kritizovaní Ústavným súdom. Ak to presiahne určitú mieru, je to vážna vec a treba s tým pracovať.
Opýtam sa na jednu konkrétnu vec, na ktorú upozornili prokurátori z východu krajiny, pretože viaceré kauzy preberú po špeciálnej prokuratúre prokuratúry v Košiciach či Prešove. Budú zvládať podávať väzobné návrhy v rámci 48-hodinovej lehoty, ak oni budú na východe krajiny a rozhodovať bude Špecializovaný trestný súd v Pezinku? V súčasnosti nie sú prokurátori takí vzdialení a hovoria, že táto lehota je veľmi na hrane.
Pri obzvlášť závažných zločinoch je to 72 hodín. Koľko trvá cesta z Košíc do Pezinka? Šesť-sedem hodín, možno menej. Ja neviem, či to stihnú. Ako predseda súdu som presunul rozhodovanie v prípravnom konaní z Banskej Bystrice do Pezinka a zaangažoval som do tohto rozhodovania viac sudcov. Prokurátori to tak majú jednoduchšie, pretože návrh na väzbu len znesú o poschodie nižšie (Úrad špeciálnej prokuratúry sídli v tej istej budove ako Špecializovaný trestný súd, poznámka redakcie). Po novom ho teda budú musieť doniesť z Košíc či zo Žiliny. Neviem, ako to majú logisticky zariadené. V každom prípade je to komplikácia.
Čo si myslíte o nápade, že by službu vzhľadom na väzby mali súčasne dvaja sudcovia ŠTS? Jeden pre východ krajiny, ktorý by chodil za prípadom, a druhý pre západ. Je to reálne?
Pracovisko, pobočku zriaďuje predseda súdu; nevylučujem, že vznikne taká potreba. Sudcovia ale musia s presunutím súhlasiť. Pokiaľ viem, momentálne po odchode sudcu Mariána Mačuru na Najvyšší súd nie je nikto u nás z východného Slovenska. Nevylučujem, že to budem musieť urobiť, lebo logika veci káže urobiť takýto krok.
Ďalšia praktická vec je predkladanie zoznamu benefitov v prípadoch spolupracujúcich obvinených, ktoré musia prokurátori predkladať súdom v desaťdňovej lehote. Je to zvládnuteľné?
Neviem, ale bez toho, aby to doposiaľ zákon vyžadoval, patrím k sudcom, ktorí takéto zoznamy požadovali. Žiadam prokurátorov, aby o tých ľuďoch, ktorí majú postavenie spolupracujúcich obvinených, dávali také správy. Nepovažujem za veľkú tragédiu ani to, že by to nestihli. Môžu sa na to pripravovať vopred, hoci nikto nevie, ako to celé dopadne.
V prípade, že sudca vyhodnotí tieto benefity ako nezákonné, môže vrátiť obžalobu. Hovoríte, že ste takéto správy už vyžadovali. Videli ste v nich nezákonné benefity?
Problém je v tom, čo je vlastne v rozpore so zákonom. Lepšie by bolo, ak by zákonodarca použil slovíčko neprimerané. Pretože ak sa niekomu zastaví trestné stíhanie, tak je to v súlade so zákonom, ale môže to byť neprimerané. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom ja nemôžem mať zákonodarcom predpísané, komu veriť alebo nie. A verte mi, my veľmi dobre poznáme judikatúru o takzvaných kajúcnikoch. O tom, že ich výpovede sa vyhodnocujú veľmi, veľmi opatrne, a to bez ohľadu na to, či to zákonodarca predpisuje alebo nie. Určite registrujeme prípady, keď orgán činný v trestnom konaní zašiel podľa nás ďaleko v benefitoch, ale to automaticky neznamená, že mu neverím. Znamená to len toľko, že keď posudzujem jeho vierohodnosť, tak na to prihliadnem.
Dohody o vine a treste bude možné prehodnocovať spätne. Ako to zaťaží váš súd a čo si o tom myslíte?
V zásade to nie je vec, ktorá by bola časovo nezvládnuteľná. Ideový zámer zákonodarcov si netrúfnem hodnotiť. My hodnotíme zákonnosť a primeranosť dohôd. Ak ja alebo moji kolegovia vyhodnotíme, že dohoda je primeraná a spravodlivá, tak ju schválime. Novinári sú však často svedkami toho, že takmer v každom prípade máme výhrady k dohodám a tresty aj zvyšujeme. Keď zákonodarca prijme takúto možnosť, posúdime to. Nebudem sa k tomu vopred vyjadrovať.
Čo je vlastne cieľom dohody? To, aby ten, kto sa prizná, spoznal čo najskôr trest?
Ide o inštitút pochádzajúci z amerického prostredia. Deväťdesiat percent prípadov tam končí dohodou. Prokurátor povie svoju predstavu a obvinený tiež. Samozrejme, že to sprevádza množstvo neformálnych debát. A v rámci tohto vyjednávania sa určite povie, že ak pôjdeme do súdneho sporu, tak ten trest nebude päť, ale minimálne dvadsať rokov, berte to ako čistý príklad. Účelom dohody je odklon od pojednávania a snaha o odťaženie súdov a snaha o zadosťučinenie tým, ktorí sú ochotní sa priznať. Veľmi často, a to nechcem byť chytený za slovo, sa oceňuje, že dotyčný je ochotný povedať o svojej trestnej činnosti viac a hovoriť aj o účasti iných ľudí. Potom sa skúma, či sa im mstí alebo či pomáha sám sebe. Nie je to vec matematiky, ale veľmi sofistikovaného zváženia všetkých súvislostí.
Takže podstata je odbremenenie súdu, ale zároveň to, aby ten, kto sa priznal, získal nejakú istotu. Ak bude možnosť to spätne prehodnocovať, nevytráca sa pre dotyčného tá istota trestu?
Nevylučujem to. Ak sa to stane, my ho zavoláme a opäť sa s ním budeme zhovárať a opäť zvážime všetky relevantné skutočnosti.
Prokurátori špeciálnej prokuratúry v pondelok upozornili, že mnohé zmeny v trestných kódexoch sú šité na mieru konkrétnym prípadom, a majú pocit, akoby novelu pripravovali advokáti. Váš pocit je aký?
Ich pocit im neberiem, ale neviem, kto ich pripravoval. V mnohom sú tam však veci, ktoré preukázateľne zo strany advokátov zaznievajú na pojednávaniach.
V utorok si vás súdna rada predvolala na svoje zasadnutie. Prečo?
Z dôvodu odlišného stanoviska v prípade disciplinárne stíhaného kolegu Michala Trubana, ktorý bol na základe môjho úspešného disciplinárneho návrhu disciplinárne postihnutý. Zdôrazňujem ale, že pomerom hlasov 3:2. Súdna rada teda na základe jedného disentu skúma, zjednodušene povedané, moje oprávnenie skúmať morálnu a inú integritu kolegu Trubana, a to aj komunikáciou, ktorá sa udiala v kancelárii s policajnými orgánmi. Žiadal som od nich informáciu o vzťahu s osobou, ktorá zohrávala výraznú úlohu v prípade, išlo o Jána Gajana. Tieto informácie som považoval za kľúčové. Súdnej rade idem teda vysvetľovať, prečo som komunikoval s políciou a čo som chcel vedieť. Je minimálne zvláštne, že za to, že som bol úspešný v disciplinárnom konaní, sa mám ísť nejakým spôsobom spovedať prečo.
Vysvetlím, že prípad sudcu Trubana sa týkal toho, že sa nevylúčil z rozhodovania o väzbe v kauze Dobytkár, hoci v spise bola výpoveď právnika Gajana, ktorý vypovedal aj o ňom. V rámci záverečnej reči ste citovali z úradného záznamu, ktorý bol o kontaktoch sudcu, ale aj jeho dcéry s týmto právnikom.
Jeho dcéry sa netýka, ale iba sudcu.
Prečo ste to spomenuli v záverečnej reči, hoci ako dôkaz ste to nevyužili?
Necitoval som z toho a ani som to neprečítal. Uviedol som to v záverečnej reči, lebo som považoval za kľúčové vyhodnotiť vzťah kolegu s dotyčným právnikom. To, čo som mu vytýkal, bolo zahmlievanie týchto vzťahov. Považoval som to za dôležitý fakt.
Súdna rada sa obmenila po voľbách. Nebude toto dôvod, aby voči vám iniciovala disciplinárne konanie?
Obávam či neobávam? Na to poviem len, že som nič zlé neurobil a budem sa hájiť. Ak aj k tomu dôjde, podniknem príslušné právne kroky. Som si istý, že som nič zákerné v tejto veci neurobil.
Môže to byť spôsob, ako vás dostať z funkcie, aby mal Špecializovaný trestný súd nového predsedu?
Môže. Zároveň však poviem, že ak sa to udeje, bude to nedôvodné. Povedal som aj to, že funkcia predsedu súdu je v tom celom nepodstatná. Ja ani moji predchodcovia vrátane Michala Trubana si nedovolia ovplyvňovať kolegov. To, čo robím ja, je len obyčajné administratívne riadenie súdu.
Pri špeciálnej prokuratúre sa tiež najskôr hovorilo len o výmene Daniela Lipšica. Ak vymenia vás, bude to stačiť alebo ďalším krokom bude zrušenie celého súdu?
Nemyslím si, že ďalším krokom bude návrh na zrušenie Špecializovaného trestného súdu. Vychádzam však len z okrajovo sledovaných vyjadrení politikov a tí to nesignalizujú. Čo bude z mojej strany hodnotený krok správnym smerom, pretože tento druh špecializácie má zmysel.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
