Mestský súd predbehol koalíciu a Bašternákovi otvára cestu k prepadnutému majetku

Daňový podvodník Ladislav Bašternák a jeho blízki majú veľkú šancu, že sa už nebudú musieť obávať, že raz prídu o luxusnú vilu pod bratislavským Slavínom. Mestský súd Bratislava I v stredu povolil obnovu konania, v ktorom ho už pred viac ako štyrmi rokmi Krajský súd v Bratislave odsúdil za daňové podvody nielen na päťročné väzenie, ale aj trest prepadnutia majetku.

Práve časť rozsudku, ktorá sa týka prepadnutia majetku, zrušil senát predsedníčky Zuzany Bartalskej.

Rozhodnutie nie je právoplatné, pretože prokurátor špeciálnej prokuratúry Milan Stanislav podal voči nemu sťažnosť. Rozhodovať tak bude bratislavský krajský súd. Ak sťažnosť zamietne, Bašternákovci o žiaden majetok neprídu a štát nedostane nič z toho, čo odsúdený daňový podvodník za uplynulé roky získal.

Nejde len o vilu v lukratívnej štvrti hlavného mesta, ale aj o byty, pozemky, apartmán na Donovaloch, motorky, štvorkolky a ďalšie majetky. Bašternák, u ktorého roky býval v podnájme súčasný premiér Robert Fico (Smer), ich síce stihol pred odsúdením prepísať na blízkych, no štát sa o ne súdi.

Bašternák bol za daňové podvody dvakrát právoplatne odsúdený. K neoprávneným vratkám DPH sa na súde sám priznal. O tretej obžalobe by mal súd začať rozhodovať začiatkom budúceho roka.

Koalícia novelou pomáha Bašternákovi, ale aj odsúdeným členom mafie

Mestský súd v stredu rozhodol na základe Bašternákovho návrhu na obnovu konania, ktorým reagoval na septembrový nález Ústavného súdu. Ten označil za protiústavné povinné ukladanie trestu prepadnutia majetku pri konkrétnych trestných činoch vrátane daňových podvodov.

Na tento nález reaguje aj aktuálna novela Trestného zákona, ktorú vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS v parlamente pretláča v skrátenom legislatívnom konaní. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) síce hovorí, že novela je len reakciou na rozhodnutie ústavných sudcov, no ide ďalej.

Výrazne zjednodušuje odsúdeným cestu, ako sa k majetkom dostať. A to nielen daňovým podvodníkom, ako je Bašternák, ale aj odsúdeným členom zločineckých skupín.

Ak poslanci novelu schvália, šancu dostať sa k majetku má odsúdený Juraj Ondrejčák z gangu piťovcov, členovia seredského drogového gangu známeho ako „kolotočári“ či bývalý sýkorovec František Borbély. Súdy ich odsúdili na tresty prepadnutia majetku, ale konkurzy, ktorými sa vykonávajú, sa ešte neskončili.

Vládna novela môže napríklad zasiahnuť aj bývalého starostu Dolného Chotára Františka Doru, ktorého vlani v júli právoplatne odsúdili na 25 rokov väzenia za objednávku troch vrážd, účasť v zločineckej skupine aj podvody. Aktuálne sa chystá dražba jeho luxusnej vily. Ak sa nestihne vydražiť pred schválením novely, Dora ju môže získať späť.

Po tom, ako vládna novela začne platiť, sa pozastavia účinky rozsudkov prepadnutia majetku. A nielen to, súčasne budú prerušené aj konkurzné konania, ktoré sa začali v súvislosti s vykonávaním uložených trestov. A keďže tieto konkurzy trvajú roky, mnohí odsúdení mafiáni získajú možnosť, ako sa k majetkom dostať späť.

Idú ďalej, ako povedal Ústavný súd

Vládna koalícia svojím návrhom urýchľuje celý proces. Odsúdení už nebudú musieť postupovať cez návrhy na obnovu konania, čo využil Bašternák. Stačí, ak podajú návrh na súd a ten bude musieť o trestoch prepadnutia majetku rozhodnúť.

Aktuálne znenie novely počíta s tým, že tak musia odsúdení urobiť do konca februára budúceho roka. Je možné, že tieto lehoty sa ešte budú posúvať podľa toho, kedy poslanci novelu prijmú.

Novela počíta s tým, že súdy zrušia rozsudky v prípade odsúdených, ktorí pošlú návrh proti trestu prepadnutiu majetku, a rozhodnú nanovo.

Koalícia tak ide nad rámec nálezu Ústavného súdu, ktorý povedal, že v prípade právoplatných a nevykonaných rozsudkov zákon pripúšťa obnovu konania. Nespomínal automatické rušenie trestov prepadnutia majetku.

Z trestu sa bude môcť páchateľ vykúpiť

Vládna koalícia zároveň mení aj podmienky, za ktorých súdy budú môcť uložiť tresty prepadnutia majetku. Doteraz zákon určoval zhruba štyridsiatku trestných činov, pri ktorých sa odsúdenie automaticky spájalo aj s trestom prepadnutia majetku. Po zmene zákonov to už nebude povinné.

Išlo o trestné činy založenia zločineckej skupiny, korupciu, pranie špinavých peňazí, daňové podvody aj drogovú trestnú činnosť. Týchto trestných činov sa však páchatelia museli dopustiť najzávažnejšou formou, teda napríklad organizovane alebo spôsobiť škodu značného rozsahu, čiže vyše 26 600 eur. Netýkal sa teda drobných úplatkov.

Podľa novely budú sudcovia už posudzovať jednotlivé prípady individuálne a zvažovať primeranosť trestu prepadnutia majetku. Z trestu budú môcť aj vylúčiť časti majetku. Ide o to, aby mal trest čo najmenší dosah na najbližších odsúdeného. Jeho majetok, ktorý nadobudol z trestnej činnosti, pritom často využíva aj jeho rodina.

Novela ministra Suska počíta aj s tým, že ak páchateľ nahradí celú škodu alebo vydá polícii to, čo získal trestnou činnosťou, súd nebude môcť uložiť trest prepadnutia majetku.

Z dôvodovej správy vyplýva, že koalícia sa pre tieto úpravy rozhodla preto, lebo uloženie neprimeraných trestov prepadnutia majetku „zásadne sťažuje potenciálnu resocializáciu páchateľa“. Zásadné zhoršenie jeho majetkových pomerov totiž môže viesť k zvýšeniu rizika páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj „k pocitu krivdy z nespravodlivého trestu“.

O protiústavnosti začali v Smere hovoriť, keď išlo o ich ľudí

Ústavný súd o protiústavnosti povinného udeľovania trestu prepadnutia majetku rozhodol 27. septembra, teda pár dní pred predčasnými parlamentnými voľbami. O náleze však informoval až po nich, pretože podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana brali ohľad na prebiehajúcu kampaň a aj moratórium.

Ústavní sudcovia nespochybnili trest prepadnutia majetku ako taký. Poukázali však na to, že pri automatickom ukladaní tohto trestu môže byť narušený princíp proporcionality. „Nie je vylúčené, že za istých okolností môže byť primeraným a spravodlivým trest prepadnutia majetku páchateľa. Rovnako je však zrejmé, že za istých okolností môže byť takýto trest neprimeraným a nespravodlivým,“ dodali.

Na túto nespravodlivosť narážali pestovatelia marihuany, napríklad takzvaní „mastičkári“. Známy je prípad Josefa Šipoša, ktorého odsúdili za výrobu marihuanovej masti na drakonický trest a súčasne aj prepadnutie majetku.

Návrh na Ústavný súd pred troma rokmi podala skupina poslancov Smeru, zastupoval ich súčasný minister obrany Robert Kaliňák. Prepadnutie majetku je pritom súčasťou Trestného zákona od roku 2011, upraviť ho mohli aj vlády Smeru.

Politici strany sa však na súd obrátili až po roku 2020, keď prišla vlna zatýkania a mnohým obvineným ľuďom blízkym Smeru začali zaisťovať majetky.

O majetky začali prichádzať po roku 2020