Denník N

Na rakovinu ste príliš mladá a pekná. 25-ročná žena opisuje, ako si musela vydupať diagnózu

Adéla Ježková. Foto - Lucie Kotvalová
Adéla Ježková. Foto – Lucie Kotvalová

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Novinárka Adéla Ježková absolvovala operáciu rakoviny hrubého čreva, teraz je v polovici dvanástich cyklov chemoterapie.

Bolesti a krvácanie ju trápili už od jari, ale niekoľko mesiacov trvalo, kým sa jej podarilo presvedčiť zdravotníkov, že si svoje problémy nevymýšľa, že nie je hypochonder ani hysterka, že nepotrebuje psychológa, ani psychiatra, ale CT alebo kolonoskopické vyšetrenie.

Dvadsaťpäťročná žena si musela svoju diagnózu vybehať, vydupať a vyvzdorovať. Bola na ňu totiž „veľmi mladá“, „príliš pekná“. A navyše aj „veľmi žena“, ako napísala v texte pre svoj domovský server Refresher.

Bola terčom posmechu, bagatelizácie, znevažovania vlastného úsudku. A nie je bohužiaľ sama, ako vyplýva nielen z rozsiahlej štúdie publikovanej v uznávanom medzinárodnom zdravotníckom časopise Lancet.

Opisuje nielen peripetie na svojej zložitej ceste za diagnózou, ale otvorene a odvážne hovorí aj o tom, ako sa môže liečba rakoviny odlišovať od predstáv tých, ktorí (zatiaľ) majú šťastie a neprekonali onkologické ochorenie, o svojich pocitoch, o bolesti aj o sile, o svojich blízkych, aj o budúcnosti.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

  • ako dlho mala bolesti a prečo jej zdravotníci neverili;
  • v čom sa odlišuje skutočná rakovina od rakoviny „v médiách“;
  • koľko pacientok s podobnou skúsenosťou sa jej ozvalo;
  • čo jej pomáha všetko psychicky zvládnuť;
  • čo je to „chemo na doma“ a čo je to „chemo mozog“.

Začnem úplne obyčajne: ako sa cítite?

Dobre, zmierene, odhodlane! Občas však aj unavene, neisto a smutne.

Ak vám to nie je proti srsti, môžete mi načrtnúť, v akej fáze je vaša liečba? Písali ste, že ste unavená z chemoterapie… Čo už máte za sebou a čo vás čaká?

Diagnózu zhubného nádoru hrubého čreva som sa dozvedela v prvej polovici augusta tohto roku.

Podstúpila som kolonoskopiu, po nej mi vyšetrujúci lekár povedal, že pre mňa nemá dobré správy. Nemohol však hneď povedať, že ide o zhubný nádor, museli sme počkať na výsledky biopsie.

Na výsledky som nečakala ani týždeň, ale zdalo sa mi to ako celá večnosť. Človek stále dúfa, ale inštinktívne tuší, že je niečo veľmi zle. A to sa aj potvrdilo. Hovor, počas ktorého mi lekár oznámil, že je nádor zhubný, sa mi potom dlhý čas prehrával stále dokola. Nemohla som ho dostať z hlavy.

Lekár vám teda oznámil zlú správu. Čo sa dialo potom?

Napriek tomu, že na diagnózu – a pomoc – som čakala relatívne dlho, potom išlo všetko veľmi rýchlo. Asi dva týždne po kolonoskopii som už ležala na operačnej sále, nádor mi vyoperovali a urobili takzvanú resekciu čreva.

Okrem samotného nádoru som prišla o pätnásť centimetrov hrubého čreva a tridsaťjeden uzlín, z ktorých osem už bohužiaľ nádor stihol napadnúť.

Operácia bola štvorhodinová a moji rodičia ju celú presedeli v čakárni nemocnice, aj keď videli len to, ako ma odvážajú zo sály, a ako im omámená narkózou mávam. Nádor sa našťastie dal vyoperovať laparoskopicky, takže po týždni v nemocnici som už bola doma a mohla som fungovať relatívne normálne.

Lenže operáciou sa to neskončilo…

Nádor sa už stihol rozšíriť do okolitých uzlín, takže bolo jasné, že ma bude čakať chemoterapia.

Musím priznať, že hoci som sa celý čas od stanovenia diagnózy celkom držala a myslela som pozitívne, prvá návšteva onkológie ma dosť zomlela. Môj onkológ mi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Silné ženy

Zdravotníctvo

Životy žien

Zdravie

Teraz najčítanejšie