- Ruské maximalistické požiadavky na mier sa nemenia.
- Vojaci pri Avidjivke opisujú, čo reálne znamená nedostatok delostreleckej munície.
- Aký je stav výroby týchto granátov v Rusku, USA a krajinách EÚ.
- Aj v počtoch dronov Rusi už predbehli Ukrajinu, hovorí veliteľ.
- Ukrajine sa darí aspoň využívať rušičky.
- Video dňa: Bradley verzus ruské vozidlá pri Avdijivke.
Informácie v tomto texte sú zhrnutím udalostí za stredu 13. decembra. Situácia na niektorých miestach už môže byť iná.
Všetkým ľuďom, ktorí vravia, že dodávky zbraní predlžujú vojnu, stojí za to pripomenúť, ako si Rusko predstavuje mier na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že ruské požiadavky sa nemenia.
Ukrajinskí vojaci by sa museli stiahnuť zo štyroch Rusmi anektovaných oblastí na východe, ktoré Rusi celé neovládajú, čiže Kyjiv by sa musel vzdať aj státisícových miest ako Cherson či Zaporižžia. Muselo by prísť k „denacifikácii a demilitarizácii“ krajiny, čiže k zmene vlády.
Povedané inak, slovenský sused by sa mal stať bábkovým štátom Ruska, ktoré by ho navyše hocikedy mohlo po krátkej pauze znova napadnúť. Rusi to už urobili v minulosti, napríklad v Čečensku.
Vladimir Putin naznačil, že má pocit, že túto vojnu vyhráva.
Rusi momentálne skutočne útočia, aj keď s veľkými stratami, a v mnohých smeroch majú výhodu. Zoberme si napríklad delostreleckú muníciu.
„Hovoril som s Ukrajincami, ktorí nedávno boli na fronte. Ich vojaci sú prestrieľaní. Musia šetriť muníciou, pretože jej nemajú dostatok. Putinova armáda ich zabíja každý deň,“ napísal na X bývalý americký veľvyslanec v Rusku Michael McFaul.
Ako to reálne vyzerá na fronte, ukazuje reportáž britských novín The Times z Avdijivky. Reportér hovoril s vojakmi 47. mechanizovanej brigády, ktorí sa tu bránia pred útokom Rusov.
Vojaci vravia, že každý deň musia robiť ťažké rozhodnutia, kedy strieľať a kedy nie. Ako hovorí mínometník seržant Taras, ak útočia Rusi v malých skupinách, nestrieľajú po nich, iba ak sa veľmi priblížia. Muníciu si šetria na väčšie skupiny.
„Mali by sme kontrolovať náš sektor zo vzdialenosti štyroch kilometrov, aby sme mohli zabiť niekoľko stoviek ruských vojakov, skôr ako sa dostanú k našej pechote. Ale bez munície to nedokážeme. Keď sú to dvaja alebo traja vojaci, už nestrieľame, len keď je to kritická situácia, povedzme desať chlapov blízko našej pechoty,“ hovorí seržant pre Times.
„V lete sme mali desaťkrát viac munície a lepšej kvality,“ dodal. V lete im chodili americké granáty takmer rovnakej váhy, vďaka čomu boli presnejšie. Teraz plátajú zásoby z rôznych zdrojov.
„Teraz máme granáty z celého sveta rôznej kvality. Dostaneme len 15 na deň. Minulý týždeň sme dostali dávku plnú šmejdov. Ak naše náboje nemajú rovnakú hmotnosť, ďalší náboj poletí dvesto metrov za ruskými pozíciami. A potom už je neskoro,“ vravel.
Ukrajinci sú však vynaliezaví. Ako dodáva Taras, jeho muži niekedy lietajú s neozbrojenými dronmi. Keď ich Rusi uvidia, myslia si, že idú na nich zhodiť granát, a rozptýlia sa.
Vývoj dodávok munície pre Ukrajinu je príznačný pre celú vojnu. V roku 2022 mali Rusi prevahu v počte delostreleckej munície. Veľmi ňou nešetrili, vlani v lete strieľali aj desaťtisíce rán denne.
Západ však Ukrajincom začal dodávať granáty, okrem sovietskych aj dva milióny kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov, ktorá pasuje do západných zbraní. Vďaka tomu dokázali toto leto počas protiofenzívy dorovnať túto ruskú výhodu. Boli úseky frontu, kde Ukrajinci denne vystrelili viac granátov ako Rusi.
Teraz sa to však znova mení a Ukrajinci musia muníciou šetriť. Dodávky zo Západu sa znížili, zo skladov podľa západných predstaviteľov už veľmi niet čo dávať. Napríklad minulý týždeň sľúbili Nemci dodať v ďalšej várke iba 250 kusov delostreleckej munície (doteraz dokopy 26-tisíc).
Rusom sa podarilo naštartovať vojnovú ekonomiku, vďaka čomu znova získali výhodu. Kým v roku 2022 vyrábali asi milión delostreleckých granátov ročne, teraz je to podľa britského analytika Justina Bronka takmer dvojnásobok. Ako píše správa Európskeho parlamentu, Rusko by chcelo vyrábať do roku 2025 tri milióny delostreleckej munície ročne.
Okrem toho dostalo Rusko tento rok údajne milión kusov delostreleckej munície zo Severnej Kórey. Je otázka, akej je kvality, ako naznačuje aj tento obrázok šírený ruskými kanálmi. Samozrejme, nie je isté, či ide o všeobecný jav.
More complaints regarding North Korean ammo.
Russian military bloggers report that the North Korean ammunition is very unevenly produced. Even coming from the same production lot, it is obvious that deviations in the charge compositions and powder can be seen. It is very poor… pic.twitter.com/5Qhfb6Y5EK
— (((Tendar))) (@Tendar) December 9, 2023
Okrem toho sa spomína, že Rusi ešte môžu mať na skladoch 4 milióny delostreleckých granátov.
Západ toto aspoň zatiaľ nedokáže dorovnať. Pred vojnou sa ročne vyrábalo v krajinách EÚ 230-tisíc a v USA 160-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov. Výrazne menej ako v Rusku.
Odvtedy však navýšili výrobu. V októbri už vyrábali americké firmy tempom 320-tisíc kusov ročne. Niekedy v prvej polovici budúceho roka by to mohlo byť 500-tisíc a začiatkom roka 2025 tempo milión kusov delostreleckých granátov ročne.
Tempo v EÚ vo februári 2023 bolo asi 300-tisíc ročne, v súčasnosti by to podľa estónskeho ministra obrany Hanna Pevkura mohlo byť na úrovni 600- až 700-tisíc ročne. Napriek tomu EÚ nesplní svoj sľub vyrobiť pre Ukrajinu milión granátov do marca. Rovnako treba myslieť aj na to, že nie všetko môže ísť na Ukrajinu (40 percent výroby išlo predtým na export).
Budúci rok by to však mohlo byť milión kusov ročne. Ako však hovoria Estónci, ktorí si dobre uvedomujú ruskú hrozbu, Európa by potrebovala vyrábať každý rok tri milióny kusov delostreleckej munície.
Problém podľa správy Európskeho parlamentu však môže byť aj ten, že zbrojárske firmy sa bránia výraznejšie navyšovať výrobu iba na základe krátkodobých kontraktov a chcú si byť isté, že granáty budú vo veľkom vyrábať aj vtedy, keď sa vojna na Ukrajine skončí, pretože inak je pre ne nákladné investovať do nových výrobných kapacít.
Tak si to zosumarizujme: Rusi môžu budúci rok vyrábať možno dva milióny granátov, okrem toho majú dodávky zo Severnej Kórey (aj keď nevieme, či prídu aj ďalšie a v akom stave budú) a pár miliónov kusov v zásobe. USA a EÚ dajú budúci rok dokopy možno 1,5 milióna, čiže stále menej ako Rusi. Všetko sú to len hrubé odhady, ktoré treba brať s rezervou, no naznačujú, že Ukrajinci budú v nevýhode aj v roku 2024.
Alternatívou delostreleckej paľby sa stali drony, ako to Ukrajinci ukazujú aj tieto dni. Aj tu sú však horšie správy. Kým ešte začiatkom roka mali Ukrajinci jasnú výhodu v dronoch, teraz ich už Rusi dobehli.
„V prioritných sektoroch frontu je takýto pomer: jeden náš dron na päť až sedem nepriateľa,“ povedal pre ukrajinský portál Suspilne ukrajinský armádny veliteľ Jurij Fedorenko.
Podľa neho za posledný polrok Rusi nasadili na vojenské účely civilné drony. Ako vraví, kým Ukrajinci nasadia FVP dron až vtedy, keď majú cieľ, Rusi lietajú vo vzduchu a cieľ si hľadajú.
Na druhej strane je tu jedna vec, kde by momentálne mohli mať Ukrajinci výhodu. Sú to zariadenia elektronického boja. Situácia v Krynkách ukazuje, že vďaka nim dokážu lokálne ovládnuť nebo a držať si ruské drony na dištanc.
To môže byť tiež jedna z príčin, prečo sa napriek prevahe Rusom nedarí dostatočne postupovať ani v Avdijivke. „Ukrajinská výhoda v tomto sektore drží. Počet útokov ukrajinskými dronmi výrazne narástol. O rovnaký počet klesli ruské útoky dronmi,“ píše sa na kanáli analytika Toma Coopera, čo však môže byť v rozpore s tým, čo tvrdí Fedorenko.
Ukrajinci hovoria, že zariadenia elektronického boja sú jednou z priorít armády. Viaceré kusy týchto systémov, ktoré rušia signál medzi operátorom a dronom, dostali z USA či Nemecka.
„Každé zariadenie musí byť chránené zariadením elektronického boja,“ povedal v októbri ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov. „Každý zákop, každé miesto našich vojakov musí byť chránené rušičkou, aby bolo možné analyzovať frekvencie, na ktorých lietajú nepriateľské drony. Je to obrovská systematická práca a nová doktrína modernej technologickej vojny.“
Je to ďalšia z vecí, ktorá by sa Ukrajine hodila. O tom, že Ukrajine treba nielen pomáhať aj naďalej, ale pomoc ešte zvýrazniť, hovorí aj fakt, že Rusko neprinúti k mieru pocit, že vo vojne vyhráva.
„Štáty neprestávajú bojovať, keď si myslia, že môžu vyhrať vojnu, najmä po státisícoch obetí a po tom, ako ich predchádzajúca aura vojenskej moci bola medzinárodne vážne poškodená v dôsledku počiatočných slabých výsledkov. Jediný spôsob, ako ukončiť vojnu, je presvedčiť Rusko, že jeho vyhliadky na vojenský úspech sa časom skôr zhoršia, než zlepšia,“ napísal analytik Justin Bronk.
Až potom by mohli byť ruské požiadavky na rokovania bližšie realite.
Video dňa
Na tomto videu je podľa autora ruský útok severne od Avdijivky pri Stepovom. Sú na ňom tri ruské ľahké pásové transportéry MT-LB, ktoré idú po ceste. Na kolónu zaútočí americký M2 Bradley, ktorý minimálne prvé dva zasiahne, možno zničí. Bradley na ne zrejme čaká medzi stromami.
Ako píše novinár David Axe, to sedí s americkou doktrínou, ako sa majú najlepšie Bradley využívať: sú dobré na prepadnutia v otvorenom teréne, ktoré vyžadujú isté stupeň úkrytu.
As the author says – the video shows the Ukrainian M2 Bradley IFV destroying a column of three Russian MT-LBs with infantry, during attempted Russian attack on Stepove, Avdiivka front. https://t.co/059mJcWGsl pic.twitter.com/PZnld5ckFH
— Special Kherson Cat 🐈🇺🇦 (@bayraktar_1love) December 13, 2023
Inštitút pre štúdium vojny (streda večer)
- Zdá sa, že Kremeľ sa vracia k expanzívnej rétorike, ktorú sme naposledy pozorovali pred ruskou inváziou na Ukrajinu, v snahe obnoviť svoje tvrdenia, že Ukrajina je súčasťou historicky ruského územia, a diskutovať o hraniciach, ktoré ruskí predstavitelia považujú za vhodné pre nový ukrajinský štát.
- Návrat kremeľskej predstavy o „rozdelenej Ukrajine“ je pravdepodobne organizovaným úsilím zavádzať medzinárodné spoločenstvo a odmietnuť kľúčové zložky suverenity Ukrajiny: jej územnú celistvosť definovanú v roku 1991 a právo na sebaurčenie.
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 13. decembra v reakcii na nedávny článok v New York Times uviedol, že rozhodnutie Ukrajiny prejsť na obranné operácie je motivované zimnými poveternostnými podmienkami a nie „krízou“.
- Ruské a ukrajinské zdroje naďalej informujú o vplyve náročných poveternostných podmienok na ofenzívne a prieskumné operácie na celom fronte, aj keď hlásené mrazivé a zasnežené zimné počasie na východe Ukrajiny ponúka perspektívu lepších podmienok na manévrovanie.
- Inštruktor ruskej útočnej jednotky „Storm-Z“ sa sťažoval, že zástupcovia veliteľov ruských nepravidelných ozbrojených formácií šíria v ruskom mediálnom a informačnom priestore nelogické a nepravdivé tvrdenia, ktoré prezentujú príliš optimistický pohľad na situáciu na fronte.
Aké sú straty
- Rusko do štvrtka rána preukázateľne prišlo o 13 433 kusov ťažkej techniky (v pondelok 13 442). Z toho 9 349 (9 349) kusov zničili Ukrajinci, 602 (602) bolo poškodených, 577 (585) opustili posádky a 2 905 (2 906) ukoristila ukrajinská armáda. Z toho je 2 541 (2 548) tankov, z ktorých bolo 1 668 (1 667) zničených v boji.
- Ukrajina stratila 4 808 (4 808) kusov techniky, z toho 3 291 (3 291) bolo zničených, 377 (377) poškodených, 187 (187) opustených a 953 (953) ukoristených. Z toho je 697 (697) tankov, z ktorých 468 (468) bolo zničených v boji.
Poznámka: Ani jedna zo strán pravidelne neinformuje o svojich mŕtvych ani o zničenej technike. Ukrajina každý deň zverejňuje počty ruských obetí a zničenej techniky, ktoré sa však nedajú nezávisle overiť. V tomto prehľade využívame dáta projektu Oryx, ktorý od začiatku vojny vytvára zoznam výhradne fotograficky doložených strát na technike.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Tomáš Vasilko
































