Rastislav Kačmár
Tomáš Čorej
Dobrý deň,
málokto čakal, že by to mohlo byť inak, ale Vladimir Putin tento týždeň potvrdil, že bude znovu kandidovať za prezidenta. Vzhľadom na to, ako v Rusku vyzerá politická súťaž, sa oznámenie o jeho kandidatúre prakticky rovná vyhláseniu výsledkov.
O pár dní neskôr mal ruský prezident svoju tradičnú tlačovú konferenciu, na ktorej kritizoval Západ, chválil Roberta Fica a vyhrážal sa Ukrajine. Okrem iného rozprával, že Odesa je ruské mesto, čo predznamenáva, že pred voľbami sa bude snažiť pôsobiť čo najtvrdšie.
Prejavuje sa to aj v útokoch na Ukrajine, kde drony a rakety znovu triafali civilné ciele v Kyjive a ďalších mestách. Popritom hekeri na dva dni odstavili najväčšieho ukrajinského mobilného operátora.
Európa: Putin nechce mier
Kým Volodymyr Zelenskyj tento týždeň vo Washingtone loboval za pomoc Ukrajine, Vladimir Putin a jeho podriadení rozprávali o tom, ako si predstavujú koniec vojny. Ich slová len znovu potvrdili, prečo je nevyhnutné podporovať Ukrajinu.
O čo ide: Zelenskyj prišiel na návštevu Spojených štátov pár dní po tom, čo republikáni nateraz zablokovali desiatky miliárd vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Tento stav trvá a Joe Biden nie je jediný, kto varuje, že to pomáha Putinovi.
Odborníčka na Rusko Fiona Hill, ktorá pracovala pre viacerých amerických prezidentov, hovorí, že december a január sú kľúčové mesiace. Ide o veľa, a ak sa nezmobilizujú spojenci Kyjiva, Ukrajina sa čoskoro môže dostať do pozície, že vojnu bude prehrávať.
Potom pravdepodobne zosilnejú výzvy, aby Ukrajinci začali rokovať s Ruskom. Lenže zamyslime sa nad tým, čo by to znamenalo. Stačí sa pozrieť na podmienky, ktoré si kladie Putinov režim.
Čo hovoria: Ruské ministerstvo zahraničných vecí si to predstavuje tak, že Západ a Kyjiv prijmú novú realitu na území Ukrajiny, čiže anexiu okupovaných území. Okrem toho má Ukrajina prestať bojovať, vzdať sa armády a prijať to, že sa nestane súčasťou NATO.
Putin k tomu dodal, že mier nastane len vtedy, keď Rusko splní svoje ciele, a tie zostávajú nezmenené. Pripomeňme si, že ruská armáda zaútočila na Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu a napochodovať do Kyjiva.
Ruský prezident k tomu ešte dodáva, že Ukrajina nemá budúcnosť, a opakuje propagandu o denacifikácii. To naozaj nie je situácia, v ktorej by Ukrajinci mohli uvažovať nad tým, že s predstaviteľmi Ruska začnú rokovať.
Mier, ako si ho predstavuje Putin, znamená koniec Ukrajiny. Spomeňte si na to vždy, keď niekto začne rozprávať o tom, že s Ruskom sa treba hneď teraz rozprávať.
Čo bude ďalej: Putinov režim sa naozaj v ničom nezmenil od februára 2022, keď spustil inváziu. Zmena neprišla ani zdola po tom, čo sa ruské straty od začiatku vojny dostali na číslo 315-tisíc.
Ak ani medzinárodné sankcie a skutočnosť, že státisíce ruských vojakov zomreli alebo utrpeli zranenia v bojoch, nevytvorili spoločenský tlak na režim, tak len ťažko predpokladať, že by to dokázala iná udalosť.
Zatiaľ to vyzerá tak, že Putin bez problémov smeruje k ďalšiemu víťazstvu v prezidentských voľbách, ktoré budú v marci. Ich výsledok je vopred jasný a aj pozostatky ruskej opozície vedia, že snažiť sa o opak je vopred stratený boj.
Ukrajina však bojovať musí, a to aj preto, čo trefne, no veľmi nepríjemne pomenovala Fiona Hill. Ak Putin vyhrá, posmelí to Čínu, Irán, Severnú Kóreu aj ďalšie nedemokratické režimy. Zároveň predpovedá, že to v mnohých štátoch – vrátane tých demokratických – spustí snahu získať nukleárne zbrane, aby tak odstrašili potenciálneho agresora.
Ázia: Čo priniesla klimatická konferencia
V Dubaji sa skončila klimatická konferencia COP28. Priniesla zmiešané pocity – nielen preto, že sa konala v krajine, ktorá je producentom fosílnych palív.
O čo ide: COP je skratka pre klimatickú konferenciu, ktorá sa každoročne koná pod záštitou OSN. Vlani to bolo v Egypte, tento rok v Dubaji.
Spojené arabské emiráty sú súčasťou ropného kartelu OPEC, teda organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Zjednodušenie ide o spolok, v rámci ktorého krajiny koordinujú svoj postup na medzinárodných trhoch, aby na vývoze ropy zarobili čo najviac.
OPEC sa do diania na konferencii veľmi aktívne zapojil, keď vedenie organizácie vyzvalo svojich členov a spojencov, aby boli proti vyjadreniam o odklone od fosílnych palív, ktoré malo byť súčasťou záverečnej dohody z konferencie.
Ťažké rokovania: OPEC okrem toho na klimatickej konferencii zorganizoval podujatie, ktorého cieľom bolo presvedčiť mladých ľudí, aby neodmietali ropu. Snažili sa o to aj tak, že vystavili veci vyrobené z ropných produktov, ktoré denne používame.
Cieľ štátov OPEC-u teda bol opačný ako predstava generálneho tajomníka OSN, ktorý účastníkov konferencie vyzýval, aby sa dohodli na postupnom ukončení využívania fosílnych palív.
Rokovania preto boli dlhé a náročné. Napríklad Európska únia nebola s prvými verziami dohody spokojná, rovnako ako malé ostrovné štáty, ktoré sú klimatickou zmenou ohrozené najviac.
Aký je záver: Tí, čo žiadali, aby bola v záverečnom dokumente zmienka o prechode od fosílnych palív, napokon uspeli. Čiastočne. Konkrétne sa hovorí o spravodlivom a rovnocennom spôsobe, ktorý by mal do roku 2050 zabezpečiť uhlíkovú neutralitu.
Táto formulácia by mala štátom ponúkať priestor na to, aby postupovali rôznym tempom. Žiadali to menej rozvinuté krajiny a ekonomiky závislé od fosílnych palív.
V dokumente sa však nehovorí doslova o konci ropy, plynu a uhlia, ako to pôvodne chceli niektorí účastníci konferencie.
Čítajte viac: Zelený newsfilter: V čom je dohoda zo svetovej klimatickej konferencie prelomová a v čom sklamaním
Latinská Amerika: V Argentíne sa začala šoková terapia
V Argentíne sa začala vláda samozvaného anarchokapitalistu Javiera Mileia. Bezprostredne po nástupe do funkcie ohlásil „šokovú terapiu“, hoci jeho úvodné kroky sú menej radikálne, ako navrhoval v kampani.
Čo sa deje: Argentína dlhodobo čelí vážnym ekonomickým problémom na čele s prehlbujúcou sa chudobou, narastajúcim dlhom a so 140-percentnou infláciou. Milei sa stal prezidentom s tézou, že krajina potrebuje dramatické zmeny.
Okrem iného sľuboval kompletnú dolarizáciu ekonomiky a zrušenie centrálnej banky. K týmto krokom, ktoré ostro kritizovali mainstreamoví ekonómovia, zatiaľ nepristúpil.
Namiesto toho ohlásil devalváciu argentínskeho pesa, ktorého hodnota sa zníži o 50 percent. Takisto škrtá dotácie na energetiku či dopravu a ruší deväť z osemnástich ministerstiev vrátane rezortov kultúry, životného prostredia a rodovej rovnosti. Zároveň zvyšuje niektoré dane.
Milei tomu hovorí „šoková terapia“.
Aké sú reakcie: Sám pripúšťa, že tieto opatrenia budú pre Argentínčanov z krátkodobého hľadiska mimoriadne bolestivé, ale tvrdí, že po ľavicových vládach nemá na výber. Jeho kroky chváli Medzinárodný menový fond, ktorého predstavitelia prezidentovi ponúkajú pomocnú ruku.
Spokojní sú aj investori, ktorí dúfajú, že Mileiovi sa v druhej najväčšej ekonomike Latinskej Ameriky podarí zastabilizovať makroekonomickú situáciu.
Nová vláda chce dočasne zvýšiť sociálne dávky pre najchudobnejších, aby predišla sociálnym nepokojom. Argentína však má dlhú históriu protivládnych demonštrácií, ktoré sa dajú očakávať aj teraz.
Čo ďalej: Veľkú pozornosť púta aj Mileiova zahraničná politika. Nový prezident je blízky Donaldovi Trumpovi aj bývalému brazílskemu lídrovi Jairovi Bolsonarovi, ktorý sa zúčastnil aj na jeho inaugurácii.
Na tú prišiel aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci svojej vôbec prvej oficiálnej návštevy Latinskej Ameriky. Okrem iného sa tam stretol aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý v týchto dňoch blokuje finančnú pomoc EÚ pre Ukrajinu (začatie prístupových rokovaní nakoniec nezablokoval).
Milei jednoznačne podporuje Ukrajinu, ale okrem toho aj Izrael. Naopak, je kritikom „komunistických autokracií“, za ktoré označuje Čínu či Rusko.
Severná Amerika: Vplyvné univerzity čelia kritike
Uprostred vojny medzi Izraelom a Hamasom narastá napätie aj na amerických univerzitách. V posledných týždňoch čelia obvineniam, že nie sú schopné zasiahnuť proti rastúcemu antisemitizmu. Kritika sa ešte znásobila po vypočutí troch vplyvných rektoriek v kongrese.
Aký je kontext: Bezprostredne po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra časť študentov z elitných vysokých škôl začala organizovať propalestínske protesty. Na niektorých z nich zneli aj heslá ako „od rieky k moru“, čo Židia chápu ako genocídnu výzvu na vymazanie Izraela z mapy.
Mnohých amerických kongresmanov to pobúrilo, a tak si minulý týždeň pozvali na vypočúvanie rektorky z Harvardu, Pensylvánskej univerzity a Massachusettského technologického inštitútu (MIT).
Najväčšiu pozornosť upútali otázky ultrakonzervatívnej republikánky Elise Stefanikovej, ktorá je sama absolventkou Harvardu. Zástupkýň vysokých škôl sa pýtala, či je porušením ich vnútorných predpisov, ak študenti vyzývajú na genocídu Židov.
Čo sa stalo: Ani jedna z rektoriek nebola schopná jednoznačne odpovedať. Napriek Stefanikovej doplňujúcim otázkam trvali na tom, že „záleží na kontexte“.
V Spojených štátoch za to čelili mimoriadne ostrej kritike okrem iného aj od mnohých demokratov na čele s prezidentom Joeom Bidenom. Pod tlakom sponzorov musela odstúpiť rektorka Pensylvánskej univerzity a otázna je aj budúcnosť rektorky Harvardu.
Zástupkyne vysokých škôl sa bleskovo ospravedlnili a zdôrazňovali, že sú jednoznačne proti genocíde Židov. Svoju vyhýbavú odpoveď vysvetľovali tým, že na svojich školách sú podľa predpisov povinné garantovať slobodu prejavu.
Čo treba vedieť: Mnohí to označujú za pokrytectvo a pýtajú sa, či by rektorky zaujali podobný postoj aj v prípade iných menšín.
Epizódu z minulého týždňa už politicky zneužívajú republikáni, ktorí dlhodobo tvrdia, že americké univerzity sú „skazené“, príliš ľavicové a antisemitské. Nepresvedčivé odpovede z vypočúvania pred kongresom sa im v tomto zmysle mimoriadne hodia.
Kongresmanky ako Stefanik už na druhej strane nedodávajú, že vážny problém s antisemitizmom majú radikálni členovia Republikánskej strany, ktorí podporujú Donalda Trumpa. Tí už roky priživujú nebezpečné konšpiračné teórie, ktoré v minulosti viedli k smrteľným útokom.
Afrika: V Kongu hrozí eskalácia konfliktu
Vysokopostavená zástupkyňa OSN tento týždeň varovala pred eskaláciou napätia vo východnom Kongu. V dôsledku konfliktu v tejto oblasti v minulosti zomreli milióny ľudí a ďalšie milióny museli ujsť.
Aký je kontext: Počiatok vojny siaha do roku 1994, keď v Rwande spáchali Hutuovia genocídu proti Tutsiom. Mnohí Hutuovia vtedy ušli do susedného Konga. Po brutálnych etnických čistkách sa dostali k moci Tutsiovia.
Tí na čele s prezidentom Paulom Kagamem rozpútali na východe Konga vojnu s odôvodnením, že sa tam skrývali extrémistickí Hutuovia. Napriek mimoriadnej snahe medzinárodného spoločenstva o nastolenie mieru tam konflikt prebieha dodnes.
Rwandské jednotky v Kongu nebojujú otvorene, no podľa Konga práve ony tvoria rebelskú skupinu M23. Potvrdzujú to aj analýzy ľudskoprávnych organizácií či OSN, hoci samotná Rwanda to vehementne už viac než desaťročie odmieta.
Čo sa deje: Rebeli z M23 sú podľa mimovládok zodpovední za masové vraždenie a rozsiahle prípady sexuálneho násilia. Vlani dosiahli z vojenského hľadiska výrazný pokrok, no koncom roka sa pod silným medzinárodným tlakom dohodli na prímerí. Okrem M-23 na území operuje viac než sto ďalších ozbrojených zložiek.
Napätie opäť prepuklo tento rok a teraz podľa OSN hrozí, že situácia bude ďalej eskalovať. Diplomaticky sa snažia zakročiť Spojené štáty, ktoré si uprostred kríz na Blízkom východe a na Ukrajine neželajú ďalšiu horúcu vojnu.
V regióne pritom rastie vplyv Číny, ktorá sa oň zaujíma aj pre jeho bohaté zásoby zlata či medi.
Čo ďalej: Už budúci týždeň sa konajú v Kongu prezidentské voľby a vnútorná nestabilita bude jednou z ich hlavných tém. Súčasný prezident dlhodobo sľubuje nastolenie poriadku a v kampani ostro kritizuje OSN, ktorá podľa neho nie je schopná zabezpečiť v krajine mier.
Tento týždeň prirovnal rwandského lídra Kagameho k Adolfovi Hitlerovi, pričom dodal, že „rovnako ako Hitler aj dopadne“.
Meno týždňa: Alexej Navaľnyj
Väznený predstaviteľ ruskej opozície sa stratil. Navaľného odviezli z väzenia, ktoré sa nachádza v oblasti pri Moskve. Jeho blízki ani právnici však netušia kam a s politikom sa nevedia spojiť.
Jeho spolupracovníci už minulý týždeň dávali najavo obavy, že Navaľného možno pred prezidentskými voľbami prevezú do väzenia s prísnejším režimom. Nie je jasné, či je to skutočne tak.
Deje sa to iba pár dní po tom, čo sa v médiách objavila informácia, že Navaľnyj, ktorého v minulosti otrávili, má vážne zdravotné problémy.
Foto týždňa
Donald Tusk je znovu poľským premiérom, v krajine sa tak skončila osemročná vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. Tusk už vo štvrtok a v piatok zastupoval Poľsko aj na samite Európskej únie v Bruseli.
Čítajte viac: Tusk sľubuje mobilizáciu Západu aj sociálne balíčky. Vznik novej vlády zatienil poslanec – antisemita
O čom sme písali:
Začali sa hry o život, hovoria Palestínčania. Ako vyzerá humanitárna katastrofa v Pásme Gazy
Muskov víkend: Obhajoval proruského blogera, debatoval s konšpirátormi a odblokoval účet Alexa Jonesa
Navštívili sme najdôležitejšiu európsku firmu, o ktorej ste nikdy nepočuli. ASML je kľúčová pre výrobu čipov
Keď uvažujem o budúcnosti Slovenska, prepadá ma úzkosť, hovorí šéfka maďarskej mimovládky. Opisuje, ako postupoval Orbán
Ruské úrady zabavujú pasy ľudí. Je to návrat k sovietskej praxi, hovorí český novinár
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
