Kristina Böhmer
Čínsky prezident Si Ťin-pching od pandémie covidu len zriedkavo chodieva na zahraničné návštevy. Do Hanoja sa však vybral tento týždeň, tri mesiace po tom, ako mesto navštívil aj americký prezident Joe Biden.
Vietnam je totiž z viacerých dôvodov zaujímavý pre USA aj pre Čínu.
„V geopolitickej konkurencii medzi Čínou a USA, ale aj Európskou úniou je Vietnam jedným z dôležitých hráčov, keďže má strategickú polohu a susedí s Čínou, má mladú populáciu, rýchlo rastúcu ekonomiku a taktiež druhé najväčšie zdroje vzácnych zemín,“ povedal pre Denník N sinológ Martin Šebeňa zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Washington sa ho snaží nalákať do svojej orbity, zatiaľ čo Peking robí všetko pre to, aby ho nestratil z tej svojej. A Vietnam, ktorý má s oboma krajinami komplikovanú minulosť, hrá na dve strany, pričom z tohto prístupu profituje.
Bude mať nové železnice, telekomunikačné siete, podporu USA, investície z Číny, fabriky z oboch krajín a my možno čoskoro budeme nakupovať viac výrobkov s nápisom Made in Vietnam.
Prečo Vietnam a kto tam má väčšiu šancu?
„Vietnam je v súčasnosti dôležitejší z ekonomického hľadiska, pretože tam množstvo firiem presúva výrobu z Číny vzhľadom na americkú a európsku politiku deriskingu, teda znižovania rizík voči Číne,“ povedal Šebeňa s tým, že sa tak „vyhýbajú vysokým clám alebo sankciám“.
Navyše Vietnam je bohatý na vzácne zeminy, ktoré by sa obom krajinám hodili na výrobu rôznych technológií od mobilov po elektrické vozidlá.
Kto však má v Hanoji väčšiu šancu uspieť?
Vietnam je komunistická krajina a ako poznamenala agentúra AP, vzťahy na takejto vysokej diplomatickej a obchodnej úrovni predtým Vietnam udržiaval skôr s Čínou a Ruskom. Lenže USA v súčasnosti využívajú spomalenie ekonomického rastu Číny a Si Ťin-pchingovu konsolidáciu politickej moci na to, aby Vietnam potiahli viac do svojej orbity.
„USA majú v regióne tradičných spojencov Kóreu, Japonsko, Taiwan a Singapur, v poslednom čase výrazne zlepšili vzťahy s Filipínami, kde sa s novou vládou dohodli na výstavbe troch nových vojenských základní, a zlepšujú sa vzťahy aj s Indiou,“ opisuje geopolitickú situáciu USA v regióne Šebeňa.
„Podobne EÚ má indo-pacifickú stratégiu, v rámci ktorej zlepšujú vzťahy s krajinami na juhu a juhovýchode Ázie vrátane Vietnamu.“
To, že Vietnam nedávno výrazne zlepšil vzťahy s USA a Japonskom, podľa Šebeňu Čínu posunulo do izolácie.
„Treba však povedať, že Vietnam má s Čínou na diplomatickej úrovni nadštandardné vzťahy, a to aj napriek potýčkam v Juhočínskom mori, na ktoré si obe krajiny robia nárok,“ dodal sinológ.
Súčasné spory a nezabudnuté krivdy
Ako prvý do Hanoja prišiel americký prezident Joe Biden v septembri tohto roku a stretol sa s generálnym tajomníkom komunistickej strany Nguyen Phu Trongom a ďalšími vysokými činiteľmi. Prišiel do prezidentského paláca, pred ktorým pochodovali vojaci a školáci mávali vietnamskými a americkými vlajkami. Hoci privítanie vyzeralo vrelo, vo vzťahoch Vietnamu a USA ešte stále cítiť to, čo Biden nazval „trpkou minulosťou“.
Američania to volajú vojna vo Vietname, Vietnamci americká vojna. Prebiehala v rokoch 1964 až 1975 ako pozemná vojna v Južnom Vietname, za ktorým stáli USA, Austrália a Južná Kórea, teda demokratický svet, a ako vzdušná vojna nad Severným Vietnamom. Jeho armádu a partizánsku komunistickú skupinu Národný oslobodzovací front Vietkong podporovali Sovietsky zväz a Čína napríklad dodávkami zbraní.
Biden sa v Hanoji otázkam o vojne nevyhýbal a povedal, že sa považuje za člena „vietnamskej generácie“, hoci sám sa jej nijako nezúčastnil. Nebojoval, pretože mal astmu, a neprotestoval proti nej vo veľkom pacifistickom hnutí, ktoré sa naprieč USA rozmohlo v 60. rokoch, lebo vraj nie je ten typ, ktorý chodí do ulíc.
„Dnes môžeme sledovať vyvrcholenie 50-ročnej krivky pokroku našich vzťahov, od konca konfliktu k normalizácii. Nový vzájomný diplomatický status bude prínosný pre bezpečnosť i prosperitu,“ povedal Biden s odkazom na americkú vojnu vo Vietname.
Ani Čína vo Vietname nemá čistý štít. Dlho ho kolonizovala. V roku 1979 krajiny viedli vojnu, ktorá si vyžiadala veľké množstvo obetí na oboch stranách. V uplynulom desaťročí vo Vietname dochádza aj k protičínskym protestom. Napríklad v roku 2014 vietnamskí robotníci ničili čínske továrne a veľké protesty si vyžiadali aj niekoľko obetí. Odvtedy tam vznikajú aj obchody, ktoré sľubujú čisto vietnamský tovar a nič z Číny.
Okrem toho majú stáročia starý konflikt v Juhočínskom mori. Čína si nárokuje takmer celé toto more, čo okolité krajiny vrátane Vietnamu neuznávajú. V roku 2016 medzinárodný tribunál v Haagu rozhodol, že Čína si nemôže nárokovať celé Juhočínske more, ale Peking rozsudok neuznal. Aby svoje dominantné postavenie vo vodách potvrdil, stavia vojenské základne na umelo vytvorených ostrovoch.
Pre Vietnam je to citlivá téma. V júli preto zakázali aj film Barbie, ktorý sa v tom čase dostával do kín po celom svete. Mala sa v ňom objaviť mapa zobrazujúca čínske územné nároky v Juhočínskom mori.
#China proceed with the naming of 80 islands and other geographical features in the South China Sea in a move to asserts its territorial claims for the contested #Spratly and #Paracel island chains. pic.twitter.com/30EHIdVrpB
— World Government (@World_Govern) April 23, 2020
S kým má Vietnam „spoločný osud“?
USA aj Čína sa tvária, že o zlepšenie vzťahov s Vietnamom aj v regióne vo všeobecnosti sa usilujú pre dobro celého sveta.
„Nie je to o Číne,“ povedal Biden na tlačovej konferencii v Hanoji. Vo Vietname bol prvýkrát. „Myslím si, že priveľa uvažujeme v termínoch studenej vojny. Nie je to o tom. Je to o vytváraní ekonomického rastu a stability vo všetkých častiach sveta. O to sa snažíme.“
Vietnam v čase stretnutia povýšil vzťahy s USA na najvyššiu možnú diplomatickú úroveň. Biden Vietnam nazval „priateľom, spoľahlivým partnerom a zodpovedným členom medzinárodnej komunity“.
O tri mesiace neskôr do Hanoja pricestoval Si Ťin-pching, aby ukázal, že Vietnam je ešte stále naklonený skôr Číne ako USA. „Nejde tak o to, že by Čína chcela mať pod kontrolou ostatné krajiny, ale o to, že sa čoraz viac vymaňujú z jej vplyvu a vytvárajú lepšie vzťahy s USA,“ povedal Šebeňa.
Čína údajne tlačila na Vietnam, aby ohlásili „budovanie komunity so spoločným osudom pre ľudstvo“. Z čínštiny sa tento pojem niekedy prekladá ako „spoločná budúcnosť“. Podľa BBC ide o sinocentrický, prevažne symbolický koncept, ktorý sa chce považovať za alternatívu k prevládajúcemu globálnemu poriadku pod vedením USA.
Pojem „komunita so spoločným osudom“ prvýkrát použil bývalý čínsky prezident Chu Ťin-tchao v roku 2007 na kongrese Čínskej komunistickej strany, pričom odkazoval na Čínsku ľudovú republiku a Taiwan. Jeho nástupca Si Ťin-pching však pridal slovné spojenie „pre ľudstvo“ a urobil z toho koncept zahraničnej politiky, v rámci ktorej chce pod svoj vplyv získať čo najviac krajín.
Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je Si Ťin-pchingov megalomanský projekt Novej hodvábnej cesty, ktorý tento rok oslávil desiate narodeniny. Čína ho nazvala „námornou hodvábnou cestou 21. storočia“ a začala investovať do prístavov v Ázii, Afrike a Európe, respektíve krajinám na ich budovanie požičiavať peniaze, čím získavala ekonomický, ale aj geopolitický vplyv.
Neat map – China's Belt and Road initiative could redefine infrastructure networks in coming years pic.twitter.com/2vwoFLLNYg
— Agathe Demarais (@AgatheDemarais) April 17, 2019
Vietnamská „bambusová diplomacia“
Hanoj urobil významný krok smerom k USA nielen na diplomatickej úrovni. Vietnamský vývoz do Spojených štátov v poslednom roku vzrástol o 13,6 % na 109,4 miliardy dolárov. Najvýznamnejšími artiklami sú odev, mobilné telefóny a elektronika a drevený nábytok.
Vietnam má však podľa Šebeňu na diplomatickej úrovni nadštandardné vzťahy aj s Čínou, a to aj napriek konfliktu v Juhočínskom mori. „Návštevu prezidenta Si Ťin-pchinga sprevádza mnoho investícií čínskych firiem vo Vietname, ktoré tam chcú samy presunúť výrobu a taktiež budovať infraštruktúru,“ dodal.
So Si Ťin-pchingom podpísali upevnenie diplomatických vzťahov a 36 nových spoluprác z pôvodne zamýšľaných 45. Podľa informácií Reuters sa medzi podpísané nedostali dohody o vzácnych zeminách, o ktoré mala Čína záujem. Dohodli sa však na spoločnom budovaní telekomunikácií a železníc. Železničná infraštruktúra môže Číne pomôcť rozšíriť jej projekt Novej hodvábnej cesty.
Železničné prepojenie Vietnamu a Číny však Pekingu urýchli aj transport rôznych produktov či súčiastok, keďže tam čínske firmy presúvajú niektoré prevádzky. Malo by prechádzať aj cez vietnamský región, ktorý je veľmi bohatý na vzácne zeminy.
V oblasti telekomunikácií by podľa agentúry Reuters mohlo ísť o digitálnu infraštruktúru, ako sú 5G siete, a podmorské káble z optických vlákien.
„Je potrebné si uvedomiť, že Vietnam, podobne ako napríklad aj Indonézia, Singapur a ďalší, profitujú z čínsko-amerických sporov, pretože sa veľa výroby presúva k nim alebo sa cez tieto krajiny posiela tovar do iných krajín. Napokon, jedným z ústredných bodov stretnutia prezidentov v Hanoji bola konektivita – výstavba cezhraničného železničného prepojenia, telekomunikačné spojenie a podobne.“
Upevňovanie vzťahov s oboma stranami je ukážka takzvanej „bambusovej diplomacie“. Trong to definuje ako flexibilnú zahraničnú politiku so štyrmi pravidlami: neuzatvárať vojenské spojenectvá, nepostaviť sa na stranu jednej krajiny proti druhej, nepovoliť cudzie vojenské základne na vietnamskom území, nevyužívať silu v medzinárodných vzťahoch.
Šebeňa hovorí, že Vietnam robí len to, čo robia aj ostatní v regióne: sleduje politiku „strategickej nejednoznačnosti“, teda nedáva najavo, na ktorú stranu sa prikláňa. „Niekedy sa tento prístup nazýva aj brinkmanship, teda chôdza po hrane, keďže hrajú na obe strany,“ uzatvára sinológ.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
