Lídri EÚ rozhodli o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou, Orbán ich nezablokoval

Aktualizované 18:48

Predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok podvečer uverejnil na sieti X, že sa zrodila dohoda o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Gruzínsko zároveň získalo status kandidátskej krajiny a v prípade splnenia podmienok začnú rokovania aj s Bosnou a Hercegovinou.

The European Council has decided to open accession negotiations with Ukraine & Moldova. #EUCO granted candidate status to Georgia. And the EU will open negotiations with Bosnia and Herzegovina once the necessary degree of compliance with the membership criteria is reached and…

— Charles Michel (@CharlesMichel) December 14, 2023

Takú rýchlu dohodu v Bruseli nikto nečakal, najmä kvôli prístupu maďarského premiéra Viktora Orbána. Maďarský premiér po oznámení dohody vyhlásil, že on sa rozhodnutia nezúčastnil.

„26 krajín trvalo na tom, aby sa toto rozhodnutie zrodilo, preto sa Maďarsko rozhodlo, že ak sa takto rozhodnú, nech sa vydajú po svojej ceste. Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia, preto sa dnes rozhodovania nezúčastnilo,“ povedal Orbán vo videu, ktoré nahral na Facebook.

Orbán ráno ešte všetko blokoval

Pri príchode lídrov EÚ na miesto konania samitu Európskej rady vo štvrtok ráno vznikol najväčší rozruch okolo maďarského premiéra Viktora Orbána. Orbán avizoval, že Maďarsko bude blokovať spustenie prístupových rokovaní s Ukrajinou, ako aj zvýšenie rozpočtu EÚ s cieľom poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc vo výške 50 miliárd eur počas ďalších štyroch rokov, teda do roku 2027.

„Ak hovoríme o členstve, ide o sofistikovaný proces založený na zásluhách, ktorého podmienky neboli splnené. Rada nie je v pozícii, aby o tom rozhodovala. Vráťme sa k tomu neskôr, keď budú podmienky splnené. Neustúpime od toho, nech je ponuka akákoľvek,“ vyhlásil maďarský premiér.

„Maďari geneticky nevnímajú tlak, neovplyvňuje nás to,“ odpovedal Orbán na otázku, ako vníma tlak, ktorý sa v týchto dňoch vyvíja na Maďarsko, aby podporilo rokovania s Ukrajinou a pomocný balík. „Máme svoje stanovisko, ktoré budeme zastupovať. Vždy sa nájdu spojenci. Teraz nejde o Ukrajinu, ale o Európsku úniu,“ povedal Orbán.

Maďarská vládna strana Fidesz predložila ešte pred rokovaním lídrov EÚ do maďarského parlamentu návrh uznesenia o odmietnutí prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Uznesenie v maďarskom parlamente uviedol sám premiér, ktorý hovoril o tom, že Ukrajina nespĺňa podmienky Európskej komisie. Prijatie Ukrajiny do EÚ by mohlo podľa Orbána ohroziť poľnohospodárstvo a trhy súčasných členských štátov.

Obavy lídrov

Pred posledným tohtoročným samitom Európskej rady, teda lídrov krajín EÚ, sa v kuloároch hovorilo o tom, že rokovanie plánované pôvodne na štvrtok a piatok sa môže natiahnuť do soboty alebo prípadne aj do nedele. Vo štvrtok sa ešte relevantné výstupy neočakávali.

Viacerí lídri pristupovali k rokovaniam s obavami. Estónska premiérka Kaja Kallas pred ich začiatkom hovorila o tom, že podľa Orbána sa nedohodnú, „ale nevzdávame to“.

„Budú aj bilaterálne rokovania, musíme dosiahnuť dohodu,“ dodala Kallas.

Vo štvrtok ráno sa podľa portálu Politico s Orbánom na spoločných raňajkách stretli nemecký kancelár Olaf Scholz, predseda Európskej rady Charles Michel a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Scholz nechcel prezradiť žiadne detaily ich rozhovoru pred začiatkom samitu.

„Je pre nás dôležité, aby sme teraz nastavili kurz, ktorý posunie vpred prístupový proces tu v Európe, a aby ho krajiny aj podporili,“ povedal Scholz.

Zelenského odkaz

Ľudia v Európe nebudú chápať, ak odmenou za rokovanie v Bruseli bude Putinov spokojný úsmev, odkázal lídrom EÚ ukrajinský prezident. Volodymyr Zelenskyj sa prihovoril účastníkom samitu Európskej rady cez videohovor.

„V týchto dňoch som hovoril s viacerými z vás. Hovorili sme o rozhodnutí, ktoré bolo sľúbené. A nepočul som žiadny protiargument, prečo by sme nemali realizovať plán, na ktorom sa dohodla celá Európa,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského Ukrajina dostala veľmi jasné odporúčania, ako sa posunúť vpred, a kľúčové zákony aj schválili. „Vy všetci – a zdôrazňujem, všetci – dobre viete, že sme si splnili všetky povinnosti,“ dodal Zelenskyj. Teraz by malo podľa neho padnúť politické rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní a v marci budúceho roka by mal byť určený ich rámec. „Žiadam od vás jednu vec: nezraďte ľudí a ich vieru v Európu,“ povedal ukrajinský prezident.

Prvý bod: rozšírenie rozpočtu

Prvou témou rokovania bolo zvýšenie rozpočtu EÚ – Komisia žiadala balík vo výške 100 miliárd eur, ktorého súčasťou je aj 50 miliárd pre Ukrajinu (17 miliárd nevratných príspevkov a 33 miliárd by tvorili pôžičky, ktoré by si požičala Európska únia pre Ukrajinu). Tento balík je podľa Komisie potrebný na to, aby Únia mohla reagovať na také výzvy, ako je migrácia, konkurencieschopnosť alebo vysoké úrokové sadzby.

V tomto balíku bolo podľa pôvodného návrhu Komisie 66 miliárd tzv. „fresh money“, teda nových peňazí. S týmto návrhom však mali problémy viaceré členské štáty. Podľa informácií Napunku sa o ňom na samite ani nerokovalo. Po novom má ísť iba o 22,5 miliardy nových peňazí, čo môže byť pre väčšinu členských krajín prijateľné.

Diplomatické zdroje pre Napunk potvrdili, že vo štvrtok poobede boli lídri v tomto bode blízko k dohode až na jednu vec: možné veto od Viktora Orbána.

Peniaze nedostali pre prípadné veto

Nie je úplne jasné, čo chce Viktor Orbán dosiahnuť blokovaním týchto dvoch dôležitých procesov medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Orbán dlhodobo hovorí o tom, že presadzuje iný strategický vzťah medzi EÚ a Ukrajinou, ale odmieta prijatie Ukrajiny ako členskej krajiny.

Podľa niektorých vysvetlení súvisí Orbánovo stanovisko s blokovaním maďarských eurofondov. Európska komisia práve deň pred samitom rozhodla o uvoľnení eurofondov pre Maďarsko vo výške 10,2 miliardy eur. Tento krok Komisie súvisí s maďarskou justičnou reformou, ktorej najnovšie prvky, ktoré Komisia požadovala, vyšli v úradnom vestníku práve 13. decembra. Aj po tomto rozhodnutí Komisie však ostáva pre Maďarsko zmrazených 21 miliárd eur.

Politický riaditeľ Viktora Orbána Balázs Orbán 12. decembra pre Bloomberg povedal, že Maďarsko by nevetovalo rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny, ak by im uvoľnili všetky zmrazené eurofondy vo výške asi 30 miliárd eur.

Rozhodnutie Európskej komisie zo stredy však s prípadným maďarským vetom nesúvisí. Je to výsledok toho, že Maďarsko prijalo opatrenia potrebné na rozmrazenie týchto zdrojov. Súčasný maďarský postoj na samite teda nemôže Orbánovi stačiť na to, aby získal ďalšie eurofondy.

Maďarské zdroje Napunku vo štvrtok v Bruseli hovorili o tom, že orbánovci môžu vo vzťahu k svojmu domácemu publiku využiť, že im rozmrazili časť eurofondov, keď hrozili vetom v EÚ.

„Túto tému budujú dlhodobo, ukazuje to aj to, že Balázs Orbán práve teraz o tejto veci rozprával pre Bloomberg,“ hovorí novinár nezávislého webu 444.hu Kristóf Molnár.

Ďalšie maďarské zdroje tvrdia, že európski lídri na samite chcú najprv dosiahnuť pevnú dohodu v rámci 26 krajín a následne s ňou konfrontovať Orbána. Znamená to, že budú prebiehať rokovania v rôznych formáciách.

Čo musí splniť Ukrajina

Orbánov hlavný argument na odmietnutie začiatku prístupových rokovaní s Ukrajinou je, že Kyjiv nesplnil podmienky stanovené Komisiou.

Čo musí Ukrajina splniť pre integráciu do Európskej únie?

Podmienky prístupových rokovaní stanovila Európska komisia po tom, čo Ukrajine udelili status kandidátskej krajiny v júni 2022. Kyjiv by mal splniť podmienky v týchto oblastiach:

• voľba sudcov ústavného súdu,
• reforma Najvyššej súdnej rady a Najvyššej kvalifikačnej komisie sudcov,
• protikorupčné opatrenia,
• reforma legislatívy v oblasti prania špinavých peňazí,
• opatrenia proti oligarchom,
• reforma v oblasti médií,
• úprava legislatívy pre národnostné menšiny.

Je pravda, že podľa správy Komisie z novembra 2023 Ukrajina splnila štyri z týchto siedmich krokov. Medzitým však došlo k ďalším posunom, napríklad v oblasti práv národnostných menšín – práve v tejto oblasti Ukrajinu najostrejšie kritizovala maďarská vláda.

Zároveň treba dodať, že politické rozhodnutie o začiatku prístupových rokovaní by znamenalo len začiatok dlhého procesu, v rámci ktorého by Ukrajina musela splniť všetky kritériá integrácie.

Orbán pritom hrozí aj vetom pri zmene rozpočtu EÚ. Do roku 2027 by išlo na pomoc Ukrajine 50 miliárd eur priamo z rozpočtu EÚ.

Fico sa nepridá?

Orbán pred začiatkom samitu hovoril aj o tom, že „spojenci sa vždy nájdu“. Nie je však jasné, kto môže byť teraz Orbánovým spojencom.

Orbánov najbližší potenciálny spojenec je momentálne Robert Fico, ktorý sa však pred odletom do Bruselu vyjadroval o Ukrajine veľmi zdržanlivo. Na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti povedal, že európska perspektíva Ukrajiny je na Slovensku vítaná.

Je pravda, že popri Ukrajine hovoril aj o európskej perspektíve pre Moldavsko a Bosnu a Hercegovinu, pričom pri Bosne a Hercegovine nie sú postoje členských krajín jednotné.

Fico hovoril aj o tom, že požiadal českého premiéra, aby zvolal stretnutie V4 pred samitom, ale Petr Fiala pricestoval do Bruselu neskôr, a preto k takémuto stretnutiu nemohlo dôjsť.

Fico neodmieta ani peňažný balík pre Ukrajinu. „Som pripravený podporiť spoločný balík cez EÚ, ale aj bilaterálnu podporu,“ vyhlásil.

Za tieto slová pochválil Fica aj predseda PS Michal Šimečka. Podľa Šimečku predstavuje Ficova vláda v otázke integrácie Ukrajiny kontinuitu s tým, čo presadzovali predchádzajúce vlády.

Fico takúto kontinuitu odmietol a hovoril o tom, že Ukrajina je najskorumpovanejšia krajina sveta. Zopakoval však, že má európsku perspektívu, a tvrdil, že o tom hovorili aj počas volebnej kampane.

Fico zároveň pochválil Viktora Orbána. „Tešil by som sa, ak by sa v opozícii našli takí suverénni politici ako Viktor Orbán,“ povedal.

Komerčnú vojenskú spoluprácu neblokujú

Pred samitom v Bruseli rokoval Fico aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Na tlačovke po rokovaní slovenský premiér vyhlásil, že Ukrajine nebudú posielať žiadne zbrane zo skladov, ale ani nebudú blokovať žiadnu komerčnú vojenskú spoluprácu s Ukrajinou.

„Som veľmi rád, že sa ministrom obrany stal Robert Kaliňák, ktorý je veľmi zanietený politik a má zaujímavé plány, ako zvýšiť vojenskú produkciu na Slovensku, samozrejme, na komerčnej báze. Je to niečo, čo nebudeme blokovať,“ povedal Fico.

Premiér povedal aj to, že jeho názory sa so Stoltenbergovými rozchádzajú v tom, že podľa neho situácia na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Fico potvrdil, že v januári by sa mal stretnúť s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom priamo pri slovensko-ukrajinských hraniciach.