Štvorhodinová tlačovka Putina: Chválil Fica a naznačil, že chce dobyť celé ukrajinské pobrežie

Vladimir Putin si v posledných týždňoch verí. Pôsobí oveľa sebavedomejšie ako vlani, keď jeho vojaci o takomto čase utekali pred ukrajinskou armádou z Chersonu.

Po neúspešnej ukrajinskej protiofenzíve v lete si pravdepodobne myslí, že Rusko vojnu vyhráva a môže ju vyhrať úplne.

Naznačuje to aj fakt, že po minuloročnej pauze sa vrátil k svojmu obľúbenému formátu dlhej tlačovej konferencie. Pýtať sa ho mohli niektorí novinári, ale cez videolinky aj občania s preverenými otázkami.

Celkovo za štyri hodiny a štyri minúty odpovedal na 67 otázok. Naznačil v nich aj fakt, že Rusko sa nemusí uspokojiť so štyrmi ukrajinskými oblasťami, ktoré anektovalo a ktoré čiastočne okupuje.

Na Slovensku mohlo najviac zaujať, že Putin zo svojho pohľadu v dobrom spomenul aj slovenského premiéra Roberta Fica. V tom istom čase bol Fico v Bruseli, kde sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a debatoval s ním aj o ruskej agresii a pomoci Ukrajine.

Putin spomenul Fica v časti, kde tvrdil, že európski lídri už nie sú ako bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, ale sú „podriadení politike USA“.

„Takmer všetci s výnimkou Roberta Fica, ktorý sa objavil teraz po voľbách, a Viktora Orbána v Maďarsku konajú podľa tejto módy. Nie sú to proruskí, ale pronárodní politici, ktorí chránia záujmy svojich štátov. Takí ľudia (ako Charles de Gaulle) už nie sú. Je to pre závislosť od veľkého brata – USA,“ povedal Putin.

Iný názor má Jens Stoltenberg, podľa ktorého je v záujme európskych štátov zastaviť Putina. „Ak Putin zvíťazí na Ukrajine, existuje reálne riziko, že jeho agresia sa tam neskončí. Naša podpora nie je charita. Je to investícia do našej bezpečnosti,“ vyhlásil.

Jediný spôsob, ako dosiahnuť „spravodlivé a trvalé riešenie“, je podľa neho presvedčiť Putina, že nevyhrá na bojisku.

„A jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby si to uvedomil, je pokračovať v podpore Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg.

Čo hovorí na Putinove slová o Ficovi analytik? Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) tvrdí, že ruský prezident pozorne sleduje rétoriku lídrov Slovenska aj Maďarska.

„Jeho cieľom je naďalej rozdeľovať Európu a poukazovať na jej rozkoly. Chce ukázať, že Rusko je na koni,“ vraví pre Denník N.

Zároveň však pripomína, že medzi Orbánom a Ficom je výrazný rozdiel – zatiaľ čo Orbán blokuje prístupové rokovania Ukrajiny s Európskou úniou, Fico vyhlásil, že ich Slovensko podporí.

Kedy bude mier?

Putin dostal aj otázku, kedy bude na Ukrajine mier. Odpovedal, že až vtedy, keď sa naplnia ruské ciele. „Tie sa nezmenili. Denacifikácia Ukrajiny, demilitarizácia Ukrajiny a neutrálny status,“ povedal.

To znamená, že Rusko chce zmenu vlády v Kyjive, keďže tú súčasnú na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským označuje na nacistickú. Rusku by vyhovovala taká, ktorá by bola ústretová ruským požiadavkám a krajinu otočila na východ, s čím však väčšina Ukrajincov nesúhlasí.

Na Ukrajine podľa prieskumov od začiatku plnoformátovej vojny podporuje vstup do NATO vyše 80 percent populácie.

Havlíček tvrdí, že Putinova pozícia je nejednoznačná. „Nikto nikdy nevysvetlil, čo presne jeho bájna denacifikácia znamená,“ hovorí. Putin od začiatku agresie niekoľkokrát zmenil ciele. „Najprv hovoril o denacifikácii, potom zase o tom, že sa treba stiahnuť a koncentrovať na udržanie regiónov na Donbase,“ vraví. Predpokladá, že ciele budú zmätočné aj naďalej.

Demilitarizácia, o ktorej hovorí Putin, znamená zastavenie západnej pomoci Ukrajine a jej odzbrojenie. To by znamenalo, že Ukrajina by sa v budúcnosti bez bezpečnostných garancií mohla stať ľahko cieľom opätovného útoku Ruska.

Rusko už anektovalo štyri ukrajinské oblasti: Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Zaporižskú, aj keď ich neovláda celé. Považuje ich spolu s Krymom za územie Ruskej federácie. Ak by Ukrajinci pristúpili na mier, museli by sa vzdať aj tých častí, ktoré momentálne držia, vrátane státisícových miest ako Cherson a Zaporižžia.

Ak by s tým aj Ukrajinci súhlasili, čo je momentálne vylúčené, Rusi by mohli mať nároky aj na ďalšie ukrajinské územie.

Naznačil to aj Putin. Povedal, že miliónové pobrežné ukrajinské mesto Odesa je „ruské mesto a všetci to vedia“.

„Celý juhovýchod Ukrajiny bol vždy proruský, pretože ide o historicky ruské územia. Turecko to dobre vie, celé pobrežie Čierneho mora pripadlo Rusku v dôsledku rusko-tureckých vojen. Čo s tým má spoločné Ukrajina? Nemá s tým nič spoločné. Ani Krym, ani celé čiernomorské pobrežie vo všeobecnosti,“ povedal Putin.

Na pobreží ležia dve oblasti, z ktorých Rusko nekontroluje ani časť: Mykolajivská a Odeská, aj keď obe ruská armáda pravidelne ostreľuje.

Oblasť, ktorú okupuje Rusko, a ukrajinské oblasti. Zdroj – ISW

2/ …and to discuss the borders Russian leaders regard as appropriate for a rump Ukrainian state.

Full #Ukraine coverage in tonight's campaign assessment: https://t.co/QTw2xrSwSJ pic.twitter.com/xMlbG3TFGC

— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) December 14, 2023

Pokiaľ ide o históriu, Rusko získalo mesto, ktoré sa premenovalo na Odesu, koncom 18. storočia.

Koncom storočia tu polovicu populácie tvorili Rusi, no žili tu rôzne národnosti vrátane Arménov, Bulharov či Ukrajincov. Začiatkom 20. storočia tu tretinu populácie tvorili Židia.

Od polovice 20. storočia tu väčšinu tvoria ľudia hlásiaci sa k ukrajinskej národnosti, etnickí Rusi tvorili v roku 2015 tak štvrtinu obyvateľov. Odeská oblasť podobne ako všetky ukrajinské regióny vrátane Krymu v referende v roku 1991 hlasovali za nezávislosť Ukrajiny.

Rusko sa navyše zaviazalo dodržiavať ukrajinské hranice z roku 1991, čo však porušuje od roku 2014.

Demografia v Odese: Ukrajinci (modrá), Rusi (červená), Židia (žltá) a iná (zelená). Zdroj – Wikimedia

To, že je Odesa „ruské mesto“, označuje Havlíček za nezmysel. Ukazujú to podľa neho samotní obyvatelia mesta, ktorí sa čoraz viac organicky odkláňajú od ruskej kultúry a dokonca začínajú hovoriť po ukrajinsky.

„Aj keď Odesa – a aj iné mestá, ako napríklad Charkiv – do nejakej miery v minulosti s Ruskom sympatizovali, teraz je situácia úplne iná,“ dodáva a pripomína, že Rusi na tieto mestá pravidelne útočia.

V Kyjive Putinove slová o Odese a „denacifikácii“ interpretujú ako ďalší dôkaz, že Kremeľ v skutočnosti nemá záujem o rokovania, hoci o nich často hovorí.

„Otvorene a pomerne oficiálne vyhlásil, že bude naďalej viesť vojnu, vraždiť a dobýjať územia,“ zhrnul prezidentský poradca Mychajlo Podoľak. Podľa neho aj dnešné vystúpenie ukázalo, že Putin nenávidí Ukrajinu, a preto proti nej vedie plnoformátovú agresiu.

„Prestaňte žiť v ilúzii. Prestaňte veriť, že existuje iné riešenie ako porážka Ruska,“ dodal Podoľak.

617-tisíc vojakov

Pokiaľ ide situáciu na fronte, tak za zmienku z Putinovej dlhej konferencie stojí to, že povedal, koľko má Rusko na Ukrajine vojakov. Momentálne je to podľa neho 617-tisíc vojakov.

Putin to povedal s tým, že momentálne sa nechystá ďalšia vlna mobilizácie. Takto pred rokom sa uskutočnila mobilizácia, ktorá priniesla 300-tisíc nových „nedobrovoľných vojakov“. Sú však správy, že táto mobilizácia sa v skutočnosti neskončila.

Z nedávno zverejnenej deklasifikovanej správy amerických spravodajských služieb pritom vyplýva, že ruské straty od februára 2022 sú 315-tisíc ruských vojakov. V čase rozpútania agresie ich pozemné jednotky mali 360-tisíc členov.

Mobilizácia je v Rusku nepopulárna a Putin novú vlnu zrejme neohlási pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v marci budúceho roku. Ruský prezident minulý týždeň oznámil, že v nich bude kandidovať. Táto tlačovka sa tak dá hodnotiť aj ako súčasť predvolebnej kampane.

Aj preto Putin zdôrazňoval, že ruskej ekonomike sa podľa jeho interpretácie darí. Opakoval mantru, že protiruské sankcie nefungujú, a tvrdil, že v roku 2023 hospodárstvo podľa optimistických odhadov môže rásť o 3,5 percenta. Lenže ako vysvetľuje ruskojazyčná BBC, hlavnou príčinou týchto čísel sú masívne výdavky na zbrojenie.

Samotné voľby nebudú slobodné ani férové. Prípadný Putinov protikandidát Alexej Navaľnyj je vo väzení – v posledných dňoch sa pritom objavili správy, že sa stratil. Jeho blízki sa s ním nevedia spojiť a špekuluje sa, že ho pred voľbami chcú previezť do väzenia s prísnejším režimom.

Okrem Navaľného Rusko z vykonštruovaných dôvodov väzní aj amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal. Aj táto téma sa objavila na tlačovej konferencii – otvorila ju novinárka New York Times.

„Sme otvorení možnej výmene väzňov, ale táto dohoda musí byť prijateľná pre obe strany,“ vyhlásil Putin.

Čo by Putin poradil samému sebe?

Počas štvorhodinovej tlačovej konferencie ruský prezident spomenul aj viaceré ďalšie témy. Okrem iného sa vyjadril k rozhodnutiu Medzinárodného olympijského výboru, na základe ktorého budú môcť ruskí športovci vystúpiť na budúcoročných olympijských hrách pod neutrálnou vlajkou.

Putin to na jednej strane privítal. Lenže na strane druhej dodal, že športovci by mali zvážiť, či sa zúčastnia na hrách, ktoré vyobrazujú ruský šport ako „umierajúci“.

Jedným z výrazných okamihov tlačovky bolo, keď novinárka ruskej Gazety vytiahla plagát dúhového poníka. Podľa portálu Meduza ide o referenciu na nedávne rozhodnutie ruského súdu, podľa ktorého sú LGBTI+ ľudia extrémistickým hnutím.

Poslednou otázkou bolo, čo by Putin poradil samému sebe z roku 2000, keď sa stal ruským prezidentom. „Čo by som povedal? Že sme na správnej ceste, súdruhovia! Varoval by som samého seba pred prílišnou naivitou a dôverčivosťou voči našim takzvaným ‚partnerom‘. Povedal by som, že je potrebné veriť vo veľký ruský národ. Táto viera je kľúčom v obrodení a vo vývoji Ruska,“ dodal.

Zelenskyj v Nemecku

Zatiaľ čo Putin odpovedal na otázky, Volodymyr Zelenskyj pokračuje v pracovných cestách. Po návšteve Argentíny, Spojených štátov a Nórska v utorok nečakane prišiel do Frankfurtu. Pôvodne sa očakávalo, že dorazí aj na samit Európskej únie v Bruseli, avšak európski lídri ho napokon nepozvali.

Podľa Politica boli dôvodom obavy z reakcie maďarského premiéra Viktora Orbána.

V deň tlačovky ruského prezidenta zároveň Ukrajina čelí ďalším útokom: od rána bolo počuť sirény vo všetkých oblastiach. Z Kyjiva aj mesta Chmelnyckyj hlásili výbuchy.