Dokáže byť Most viac než len maďarskou stranou?

Most vraví, že nechce byť iba etnickou stranou. Sú tri pohľady, z ktorých sa dá skúmať, či sa to darí:

1. Program. Máme tu teraz protesty univerzít, tak sa skúsme pozrieť, čo Most vo svojom programe ponúka ako „Koncepciu vysokoškolského vzdelávania“. Strana podľa nej podporuje rozvoj „tých vysokoškolských inštitúcií, na ktorých sa vyučovanie realizuje aj v maďarskom jazyku“. Mimoriadny význam má „posilnenie odborného zázemia Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne“. Dôležité je „ďalšie posilnenie vzdelávania v maďarskom jazyku na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre“. Navrhujú päť konkrétnych odborov, ktoré by sa mali v Nitre a Komárne učiť v maďarčine (vrátane hospodárskej informatiky a ochrany životného prostredia). Z deviatich bodov koncepcie vyzerá takto šesť. V máloktorej inej programovej oblasti je problém takýto vypuklý, ale pripomína to, že priority Mosta sú tradične skôr na juhu.
2. Preferencie. Most a SMK majú v poslednom Focuse dokopy 11,6 percenta. Pamätníkom môže byť toto číslo povedomé. V roku 2002 získala pôvodná jednotná SMK vo voľbách 11,2 percenta, o štyri roky neskôr 11,7. V roku 2010 získali už rozdelené maďarské strany dokopy 12,45. Voľby možno napokon dopadnú inak, ale doterajšie merania ukazujú stále skôr preskupovanie maďarských hlasov medzi SMK a Mostom než zásadný príklon slovenského voliča k Bugárovi. Pozrieť sa na to môžeme aj z druhej strany – Lucia Žitňanská vstúpila do Mosta v apríli 2014. V poslednom prieskume pred jej vstupom mali vo Focuse 6,2 percenta (SMK 5,9), v prvom po jej vstupe mali 5 (SMK 5,1). Aj z pohľadu voličskej podpory je teda Most doteraz najmä nástupníckou stranou tradičných maďarských zoskupení.
3. Kandidátka. V prvej dvadsiatke Mosta sú štyria prominentní slovenskí politici pôvodom zo štyroch strán – Žitňanská (SDKÚ), Ivan Švejna (Vpred), František Šebej (OKS), Peter Kresák (SOP). So svojou justičnou, ekonomickou či zahraničnopolitickou expertízou by boli prínosom v podstate pre akúkoľvek opozičnú kandidátku. Otázka je, do akej miery je „slovenská“ zostava kompatibilná s tou „maďarskou“. Bývalý poradca Ivana Mikloša Tomáš Meravý (číslo 98 na kandidátke) už mesiace bloguje na tému „Pekelne predražený obchvat“, ktorý je „zlatou baňou pre investora“. Arpád Ersék (č. 9), naopak, v mene strany hovorí, že stavať treba, a to okamžite: „Ozývajú sa síce hlasy, že definitívne rozhodnutie by mala prijať až budúca vláda. Na odkladanie rozhodnutia však neexistuje žiadny dôvod.“ Stále nie je jasné, či Žitňanská nefiguruje na kandidátke s poslancami, ktorí za Radičovej vlády hlasovali za Dobroslava Trnku ako generálneho prokurátora. A dalo by sa pokračovať.

Nič z tohto neznamená, že Mostu sa raz nepodarí stať kompaktnou stranou s občianskym programom a prierezovou podporou. Lenže zatiaľ tam zrejme nie sme.