Denník N

Rozhoduje sa, ako bude vyzerať areál Cvernovky

Cvernovka má od decembra nového majiteľa. Jej budúcnosť je teraz v rukách Ružinova, ktorý schváli podrobný územný plán.
Cvernovka má od decembra nového majiteľa. Jej budúcnosť je teraz v rukách Ružinova, ktorý schváli podrobný územný plán.

Návrh územného plánu Cvernovky ráta s bytmi, so službami a s podzemnými garážami. Pamiatkovo chránená budova Pradiarne by mohla ostať kultúre a umelcom.

Na území dnešného komplexu budov bývalej továrne na výrobu nití v bratislavskom Ružinove by mohlo vzniknúť viac ako 700 nových bytov a asi 1500 parkovacích miest. Presné regulácie má nastaviť vznikajúci územný plán.

Po rokoch nečinnosti a škody, ktorú spôsobil predchádzajúci majiteľ búraním časti budov, nechal Ružinov vypracovať podrobný územný plán architektovi Petrovi Žalmanovi. Predstavili ho v pondelok večer v takmer trojhodinovej diskusii.

Návrh územného plánu má momentálne dve verzie. Do konca 1. marca sa dajú pripomienkovať, následne vznikne finálny návrh, ktorý stanoví napríklad výšku budov, ich funkciu a dopravné prístupy.

V oboch verziách návrhu má pamiatkovo chránená budova Pradiarne, v ktorej sú momentálne ateliéry, ponechanú „kultúrno-spoločenskú funkciu“. Čo presne to však bude znamenať pre jej nájomcov, nie je jasné, závisí to aj od nového majiteľa areálu – fínskeho developera YIT.

Kvalitné bývanie

„Základným cieľom je vytvoriť kvalitné obytné prostredie. Ide o veľmi zaujímavú lokalitu, blízko k centru mesta, rozhodujúca otázka je výška zástavby a jej integrity,“ hovorí Peter Žalman.

Jeho návrh vychádza z parametrov stanovených územným plánom celého mesta. Ten napríklad nariaďuje zastavať tridsať percent zóny, ktorá má spolu asi 45-tisíc metrov štvorcových, alebo určuje maximálnu výšku nových budov približne v rovine dvadsiatich dvoch podlaží. Peter Žalman však vraví, že v rámci zóny je odporučená jediná výšková budova na križovatke Svätoplukova. „Obávať sa príliš vysokých budov tu nie je namieste,“ hovorí.

V rámci areálu bývalej továrne navrhuje ponechať v pôvodnom stave budovu Silocentrály, ktorá priamo nadväzuje na chránenú Pradiareň a na ktorú je momentálne vydané platné búracie povolenie. Zachované by mohli ostať aj niektoré prvky a artefakty z budovy na Košickej ulici, napríklad svetlíky, stĺpy, studňa či okenné prvky, ktoré by sa mali stať súčasťou novej architektúry.

Prvý variant návrhu ráta s jedným cestným prepojením vo vnútri a troma blokmi budov s dvormi, druhý variant má dve prepojenia s okolím – na uliciach Svätoplukova a Košická. Približne 1500 parkovacích miest by mali poňať podzemné garáže.

Prvý variant návrhu územného plánu zóny Cvernovka.
Prvý variant návrhu územného plánu zóny Cvernovka.

Druhý variant návrhu územného plánu zóny Cvernovka.
Druhý variant návrhu územného plánu zóny Cvernovka. Všetky nákresy a plány sú na stiahnutie – tu.

Pradiareň dáva jedinečnosť celému územiu

Na predstavenie územného plánu prišli umelci a kreatívci, ktorí majú v areáli Cvernovky ateliéry, obyvatelia okolitých domov aj zástupcovia nového majiteľa, fínskeho developera YIT.

„Sme na začiatku procesu, areál vlastníme necelé tri mesiace. Žiadnu konkrétnu architektonickú víziu zatiaľ nemáme. Pri výške budov aj komunikáciách sa budeme riadiť územným plánom a ten nechávame na odborníkov. Keď bude jasný, plánujeme postupovať transparentne a predstavíme aj architektonické stvárnenie,“ hovorí Radek Pšenička, riaditeľ developerských projektov YIT.

V návrhu sa však podľa neho iste odrazia viaceré funkcie – bývanie, služby aj administratíva, ktoré možno nájsť v okolí. Zachovanie kultúry v areáli je podľa neho vecou diskusie. Komunikujú aj priamo s Nadáciou Cvernovka, ktorá vznikla s cieľom rozvoja kultúrneho a kreatívneho centra v budove chránenej Pradiarne.

„Pradiareň tvorí časť genia loci celého areálu. To, že sa stala chránenou pamiatkou, je správne, vtláča pečať jedinečnosti celému územiu,“ hovorí Pšenička. História súčasnej prevádzky množstva ateliérov je jedna vec, druhou je podľa neho zabezpečenie technického, legislatívneho a bezpečnostného stavu. „Voči svojim nájomcom máme zodpovednosť – prenajímať priestory môžeme len vtedy, ak vieme, že sú bezpečné a schopné prevádzky, a na to sa teraz koncentrujeme.“

Pradiareň ako nové PKO?

Ak územný plán ponechá v budove Pradiarne kultúrno-spoločenskú funkciu, je stále šanca, že by po dohode s developerom fungovala ako centrum kreatívcov a umelcov, ktorých zastupuje Nadácia Cvernovka.

„To, čo tu vzniklo za posledných desať rokov, je unikátne. A našou ambíciou je, aby sa tento základ a obrovský ľudský potenciál zachoval a sprofesionalizoval,“ hovorí Viliam Csino, jeden zo zakladateľov nadácie. Ide najmä o to, že ateliéry v Cvernovke vznikali postupne, nabaľovali sa bez väčšej organizácie a ich fungovanie je trochu živelné. Nadácia by chcela vzťahy a celú Pradiareň posunúť na úroveň západnej inštitúcie – miesta plného umenia, kultúry a kreatívcov, ktorá by svojím pozitívnym vplyvom prekračovala pôsobenie na štvrť či mesto.

„Toto nie je nejaký kultúrny aktivizmus. Nechceme tu vytvoriť bublinu, ktorá nebude mať nadväznosť na to, čo tu funguje. Chceme zachovať charakter a kontinuitu Cvernovky, sprofesionalizovať jej fungovanie a ponúkame jasnú víziu. Sme presvedčení, že Cvernovka sa môže stať novým PKO, novým centrom kultúry v Bratislave. Pradiareň má trinásťtisíc štvorcových metrov – to je priestor, ktorý dokáže hosťovať obrovské množstvo kultúrnych aktivít,“ hovorí Csino.

Jeho predstava vychádza aj z príkladov dôležitých kultúrnych centier v podobe Stanice v Žiline či Tabačky Kulturfabrik v Košiciach. „Bratislava nič podobného charakteru nemá, no práve Cvernovka vznikla podobným spôsobom – zdola a organicky.“

Nadácia Cvernovka komunikuje s developerom, žiadne konkrétne zámery však ešte nie sú jasné. Nájomné zmluvy s ateliérmi v budovách, ktoré z areálu zmiznú, by mali byť platné do apríla. V Pradiarni by mohli ostať nájomníci do augusta, všetko je zatiaľ v rovine prísľubov. „Investor nám ponúkol možnosť predĺžiť nájomné zmluvy do augusta. Rokujeme teda o nových podmienkach a zároveň hľadáme riešenie na prevádzku Kultúrneho centra v budúcnosti, s ktorým by boli spokojné obe strany. Z hľadiska Nadácie je dôležitá kontinuita súčasnej skladby nájomníkov, ktorá by sa pri prípadnom vysťahovaní budov rozpadla.“

Z továrne na Cverny, ktorá prežila dve svetové vojny sa stala "továreň na kultúru". Sídli tu viac ako tridsať ateliérov. Jeden z nich - Bavlna (na snímke) vlani o Cvernovke urobil rozsiahlu knihu.
Z továrne na Cverny, ktorá prežila dve svetové vojny sa stala „továreň na kultúru“. Sídli tu viac ako tridsať ateliérov. Jeden z nich – Bavlna (na snímke) vlani o Cvernovke urobil rozsiahlu knihu.

Doprava a výška

„Zdalo sa, akokeby  rokmi organicky vzniknutá urbanistická štruktúra industriálneho komplexu, ktorá sa stala príťažlivá pre sociálny kapitál – teda pre množstvo prevádzok, firiem, spoločností, predajní, obchodov, kaviarní, skúšobní i ateliérov, ktoré dnes tvoria prirodzené kreatívne centrum Bratislavy, a ktoré pomohli oživiť aj priľahlé štvrte – nemajú pre spracovateľov žiadnu hodnotu,“ píše o návrhu územného plánu Lucia Štasselová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Ružinova.

Okrem zachovania charakteru kreatívneho centra a industriálneho charakteru zóny padalo počas verejného prerokovania územného plánu najviac pripomienok v súvislosti s dopravným riešením, množstvom nových bytov a výškou architektúry.

„Už teraz je táto lokalita dopravne preťažená. Projekt by sa mal riešiť maximálne v polovičnom rozsahu pri zachovaní súčasnej uličnej štruktúry a územnej celistvosti areálu. Nová výstavba mohla byť iba v jeho obale, a nie vo vnútri. Tam by mohol byť verejný priestor venovaný oddychu a kultúre. Ak nerátame nábrežie v Eurovei, tak už roky tu nikto nevybudoval žiaden park. Prečo by aspoň tri hektáre nového parku s letným amfiteátrom nemohli vzniknúť vo vnútrobloku? Územný plán by mal developerov držať na uzde, a nie sa im prispôsobovať,“ myslí si Marek Pokrývka, Ružinovčan, ktorý bol zvedavý, ako návrh zasiahne do jedného z posledných industriálnych areálov v meste.

Ako však viackrát pripomenul autor návrhu územného plánu Cvernovky Peter Žalman, zóna sa musí riadiť územným plánom Bratislavy. Fakt však je, že aktuálne platný územný plán pre Bratislavu má dnes desať rokov a je zastaralý. „Systém doplnkov územného plánu je veľmi zdĺhavý. Posledný doplnok spred dvoch rokov sa týkal obchvatu D4. Nové zastupiteľstvo a vymenený tím pracovníkov zatiaľ nepripravili žiaden nový doplnok. Nový územný plán pre mesto je v nedohľadne, hoci hlavná architektka je vo funkcii už päť rokov. Chýba vôľa pohnúť veci dopredu a riešenie sa potom hľadá ťažko,“ hovorí architekt Peter Žalman.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie