Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Týmto prirovnaním približujeme úspešné hlasovanie lídrov EÚ o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Na ňom sa totiž maďarský premiér Viktor Orbán nezúčastnil. Zrodilo sa tak kulantné riešenie: ak má nejaký šéf vlády odlišný názor ako drvivá (absolútna väčšina) členských štátov únie, nebude ju blokovať, ale vezme si svoj názor aj s právom veta za dvere. A drobný odhad v tejto súvislosti: ak premiér Orbán bude vetovať ďalší pokus Únie o presadenie 50-miliardovej pomoci pre Ukrajinu, zvýši sa stávka na to, že Maďarsko nakoniec príde o hlasovacie práva. Načo je takýto štát v EÚ?
Premiér Fico pred samitom však nemal husté reči, ako jeho maďarský kolega. Nevedno, či to bola len taktika v rámci demontáže právneho štátu na Slovensku, aby Západ príliš nepopudzoval. Pravdou je, že aj keď rozhodnutie EÚ trošku uzemnil, držal sa línie programového vyhlásenia svojej vlády. Je v ňom aj táto pasáž:
„Vzhľadom na predpokladanú integráciu Ukrajiny do Európskej únie nie je možné čakať na to, kým vojna na Ukrajine skončí, a je potrebné zapájať kľúčových aktérov vrátane podnikateľského sektora do konkrétnych iniciatív už v tejto fáze. Slovenská republika má ako sused osobitné postavenie pri integrácii Ukrajiny do jednotného trhu, pri rozvoji a modernizácii prepojení medzi Ukrajinou a Európskou úniou, vrátane cezhraničných a regionálnych. Vláda na tento účel zriadi aj finančné nástroje na národnej úrovni. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky nadviaže vo vyššie uvedených oblastiach úzku spoluprácu s Európskou komisiou, partnermi v Európskej únii a s ďalšími krajinami s cieľom byť súčasťou európskych aj medzinárodných iniciatív, ako aj realizovať vyššie uvedené priority v súlade s národnými záujmami Slovenskej republiky.“
Oceňme to
Je to správny realistický postoj. A dajme nateraz bokom aj to, v akom príkrom rozpore je s proruskými naratívmi, ktoré Smer hádzal do pľacu pred voľbami. Máme tu totiž ešte zaujímavejší príbeh. Pred európskym samitom sa premiér Fico stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Po stretnutí informoval, že nevidí dôvod na zmenu postoja slovenskej vlády k Severoatlantickej aliancii a chápe, že Slovensko ako člen NATO musí plniť záväzky a rešpektovať pravidlá. Tieto jasné slová, pravdaže, nepotešia tých – napríklad to koaličné oné, čo sa volá SNS – ktorí by radi Slovensko videli mimo NATO.
Následne týmto silám trochu ustúpil, keď zopakoval, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Popravde, toto je vo svojom jadre také hlúpe tvrdenie, až je bezobsažné. A dokážeme to tak, že ho jednoducho dáme do iných historických súvislostí: Zaberanie európskych území hitlerovským Nemeckom nemá vojenské riešenie. Premiér tiež zopakoval, že vláda nebude Ukrajine poskytovať techniku zo štátnych vojenských skladov. Ale – a toto je tá nenápadná metamorfóza predvolebnej rétoriky na povolebnú – nemieni brániť humanitárnej pomoci ani komerčným projektom. Premiér Fico podľa tejto správy dokonca pochválil projekty nového slovenského ministra obrany Roberta Kaliňáka na rozšírenie vojenskej výroby na Slovensku (!).
Stalo sa teda to, čo sa už dalo vyčítať z programového vyhlásenia. Toho vyhlásenia, ktoré museli písať aspoň dvaja odlišní ľudia, alebo jeden človek, avšak trpiaci schizofréniou: „Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v podpore takých riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva, vrátane nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej prirodzeného práva na sebaobranu.“
Ako sa slovenská vládna podpora prirodzeného práva Ukrajincov na sebaobranu zhoduje s výrokmi, že konflikt na Ukrajine, teda ruská invázia, nemá vojenské riešenie? A ako sa slovenský vládny „pacifizmus“ nedodávať Ukrajine zbrane z vojenských skladov zhoduje s tým, že slovenské zbrojovky, ktoré kontroluje vláda vlastnícky i zbrojnými vývoznými licenciami, už dodávať môžu? To je politika, dámy a páni, povedal by slávny skladník ve šroubárně.
Ale ešte nie sme pri pointe
Na veľavravné odpľutie je to trošku privčas. Vláda Roberta Fica 8. novembra v rámci svojej figliarskej schizmy neschválila „návrh na vydanie súhlasu vlády Slovenskej republiky s darovaním vojenského materiálu Ukrajine“. Ukrajinská armáda, ktorá bráni svoju vlasť oproti presile a trpí nedostatkom zbraní a munície, tak zo slovenských vojenských skladov NEDOSTALA:
- 4 milióny ks munície kalibru 7,62 mm;
- 5 172 ks veľkorážnej munície do kanónu kalibru 125 mm;
- 140 ks rakiet do systému protivzdušnej obrany KUB 3M9M3E;
- 8 ks mínometov 98 MM VZ.97;
- 1200 ks mín do mínometov 98-OF-M.
Pritom vláda Eduarda Hegera v demisii spolu so stíhačkami Ukrajincom za frenetickej kritiky vtedajšej opozície darovala aj časť systému protivzdušnej obrany KUB. Takto teda vyzerá kontinuita slovenskej zahraničnej politiky: jedna vláda daruje napadnutému susedovi odpaľovacie zariadenie, druhá mu darovať muníciu doň odmietne, pritom formálne uznáva jeho právo na sebaobranu.
Za všetkými týmito lžami, dvojtvárnosťou a pretvárkou sú však reálni mŕtvi Ukrajinci, ich reálne bolesti a tragédie. Táto „politika“ má len jedno racionálne a zároveň trojjediné vysvetlenie: i do nemoty ohlupovať voličov, dezinformovaných ruskou propagandou, lebo bez nich hrozí niektorým činovníkom Smeru i Hlasu kriminál; i zabezpečiť profit slovenským zbrojovkám, lebo ruská invázia na Ukrajinu je pre ne významná ekonomická príležitosť; i udržovať si akú-takú priazeň Západu a najmä jeho kapitálu, bez ktorého sa celá slovenská ekonomika zosype. A čo ten príklon k Putinovi? Však opakujú, konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. A čo na to Putin? Ten vie, s akými oportunistami má dočinenia, ale navonok Fica chváli.
Fedor Gál v tomto texte, citujúc z wikipédie, pripomenul „členenie“ viny, pomocou ktorého sa nemecký filozof Karl Jaspers snažil pomôcť Nemcom vyrovnať sa so zločinmi nacistov:
- Kriminálna vina
- Politická vina
- Morálna vina
- Metafyzická vina
A ľaľa, na vládu Roberta Fica sa hodia všetky štyri viny. Toto je tá pointa. Teraz si môžeme odpľuť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Štulajter































