Terézia Zhaňačová
Pri ich odpovediach sa však môžeme spolu presvedčiť, že také ľahké to predsa len nebolo a niektorí odporučili až tri či štyri tituly. Spolu máme pre vás teda viac ako štyridsať tipov na výborné knihy preverené čitateľstvom.
Nesmieme zabudnúť ani na tie, ktoré sme vydali v našom vydavateľstve. V nasledujúcej ankete ich však nenájdete – odporúčaní by tak bolo priveľa. V roku 2023 sme pre vás pripravili 28 titulov a každý si našiel svojich fanúšikov spomedzi našich kolegov a kolegýň. Preto by ste si mohli pozrieť aj sekciu Redaktori odporúčajú, kde ich všetky nájdete.
Jana Močková, reportérka
Bernardine Evaristo: Dívka, žena, jiné (Host, 2020)
Výborné čítanie o ženách v rozličných životných, historických, spoločenských a emancipačných obdobiach 20. a 21. storočia. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že príbeh dvanástich rôznorodých postáv a rozptyl niekoľkých desaťročí bude trochu priveľa na jednu knihu, ale nie je. Užila som si to a za každou z postáv mi bolo ľúto, kým si ma nepodmanila ďalšia. Dostal sa ku mne český preklad, ale vydavateľstvo Inaque vydalo tento rok aj slovenský preklad od Lucie Halovej.
Annie Ernaux: Roky (Inaque, 2021)
Ak ešte náhodou nie je, tak toto by mohlo byť povinné školské čítanie (nielen) pre všetky dospievajúce a mladé ženy. Nevšedný rozprávačský štýl možno spočiatku nesadne každému, ale oplatí sa vytrvať, u mňa nabral priam meditatívny rozmer. Okrem samotného čitateľského pôžitku z rozprávania o jednom živote mi ostal v hlave aj naliehavý odkaz: dejiny rovnoprávnosti žien sú krátke a ešte stále príliš krehké na to, aby sme to v svetlých zábleskoch považovali za vybavenú vec.
Mirek Tóda, editor
Michail Zygar: Vojna a trest (Absynt, 2023)
Túto knihu som čítal ešte v lete, keď vyšla v angličtine s rovnakým titulom ako jej čerstvý slovenský preklad v Absynte, no s presnejším podtitulom – príbeh ruského útlaku a ukrajinského odporu. Už vtedy to bola pre mňa udalosť roka.
Mimoriadne talentovaný ruský novinár a spisovateľ Michail Zygar sa ju rozhodol napísať ako svoj dlh voči Ukrajincom, pretože sa sám cítil zodpovedný za ruskú vojnu u našich susedov. Ako vysvetľuje, nesnažil sa napísať dejiny Ukrajiny, ale detektívny príbeh očami kriminálnika. Jedna malá príhoda z knihy stojí za zmienku – Zygar napísal časť svojej slávnej knihy Všetci mocní Kremľa v dome kamarátky Nadie v Buči, ktorá si prešla v roku 2022 strašidelným ruským masakrom. Nadia sa však so Zygarom už nerozpráva, pretože je Rus a považuje ho za imperialistu.
Podobne reaguje mnoho Ukrajincov a nie je to prekvapujúce ani šokujúce. Michail Zygar sa svojou kronikou o piatich storočiach ruského útlaku proti Ukrajine pokúša tento prerušený dialóg medzi obeťou a násilníkom obnoviť.
Rastislav Kačmár, editor
Keith Lowe: Krutý kontinent (Premedia, 2014)
Koniec 2. svetovej vojny neznamenal koniec útrap ľudí, ktorí žili v Európe. Mnohí prišli o blízkych, domov aj živobytie. Lowe opisuje dianie po porážke nacizmu a ukazuje, čo všetko si ľudia museli zažiť, kým sa situácia na (krutom) kontinente znovu upokojila. Chaotické povojnové roky ponúkali priestor na riešenie starých krívd, týraní sa niekedy menili na tyranov a túžba po pomste spolu so zažitými traumami komplikovala život aj po tom, čo sa boje skončili. O to fascinujúcejšie je, kam sa Európa dokázala posunúť v nasledujúcich desaťročiach.
Dušo Martinčok: Niekto sa nájde (OZ Zrejme, 2022)
Túto knihu už odporúčali mnohí, no je taká dobrá, že neprekáža, ak sa to zopakuje. Martinčok vytvoril postavy, ktoré sú vám povedomé, a príbeh postavený na susedskom spolunažívaní, v ktorom si určite nájdete aj zopár svojich zážitkov. Kniha pekne plynie, aj si pri nej oddýchnete, aj v nej nájdete hlbšie myšlienky.
Filip Struhárik, editor
Stanislav Biler: Destrukce (Druhé město, 2021)
Výborný ekologický román z prostredia českej dediny. Učiteľ sa snaží ujsť pred zložitým svetom na vidiek. Verí, že tam stále funguje zdravý sedliacky rozum, že všetko tam má ešte nejaký zmysel a poriadok. No deštrukcia prichádza aj sem, miestne autority ju ignorujú a predstierajú, že sa nič nedeje. Kniha môže pripomínať film Don’t Look Up (2021) s Leonardom DiCapriom a Jennifer Lawrence v hlavných úlohách, len je ešte absurdnejšia a znepokojujúcejšia.
Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta, 2023)
Veľké leto sa mi tento rok totálne trafilo do vkusu a nálady. Pekný príbeh s príjemnou atmosférou ma preniesol do mojich tínedžerských liet, kamarátstiev, lások, jazdenia na bicykli a na martinské kúpalisko. Ideálne letné čítanie, navyše s krásnou obálkou.
Samuel Kováčik: Obyčajné zázraky (Slovart, 2021)
Vďaka našej novej rubrike Päť kníh sa rýchlo rozrastá zoznam titulov, ktoré si chcem prečítať, ale zároveň ma práca na nej prinútila siahnuť po knihách, na ktoré som sa dlho chystal, no nevedel som si nájsť čas. Jednou z nich boli aj Obyčajné zázraky. Ucelenejší text o fyzike som čítal naposledy na strednej škole, toto bol teda veľký skok z mojej bubliny – a veľmi som si ho užil. Teším sa aj na novú knihu Samuela Kováčika s názvom Kúsky reality. Kvantová fyzika totiž môže byť plná šialených absurdít, ale tie nie sú také vyčerpávajúce ako správy z médií.
Matúš Demiger, webeditor
Ladislav Zibura: Všechny cesty vedou do Santiaga (Kniha Zlín, 2023)
Tentoraz odporúčam knihu, ktorú som ešte nečítal. Český cestovateľ Ladislav Zibura je však overený tip. Všetky jeho doterajšie knihy boli nádherne pestré, vtipné, plné nečakaných pozorovaní a zážitkov, aké môžu stretnúť iba všímavého potulného spisovateľa. Zibura sa už peši motal po Číne, Nepále, Kaukaze, Blízkom východe, Európe aj Česku a najnovšie spísal postrehy z púte do Santiaga de Compostela. Veľmi by ma prekvapilo, keby z toho nebola ďalšia dobrá knižka. A ak by vás práve Santiago nelákalo, môžete ešte vždy siahnuť po ktorejkoľvek inej zo série.
Oliver Rehák, vedúci oddelenia kultúry
Rick Rubin: Tvorivý akt: Spôsob bytia (Aurora, 2023)
V tomto roku oslávil šesťdesiatku a má čo bilancovať. Keď vám meno Rick Rubin nič nehovorí, je to ten producent, ktorý mal guráž povedať Johnnymu Cashovi, aby na sklonku života naspieval s gitarou coververzie Depeche Mode a Nine Inch Nails, muž podpísaný pod albumami muzikantov ako Red Hot Chili Peppers, Metallica, AC/DC, Linkin Park, ale aj Shakira, Adele či Kanye West.
Kto by čakal historky z prvej ruky, musí si vypočuť jeho podcast Broken Record alebo pozrieť dokumenty Funky Monks či McCartney 3, 2, 1. Táto kniha, ktorá krátko po anglickom origináli vyšla v slovenčine, ponúka „78 tém na zamyslenie“. Inšpiratívne osobné postrehy nielen o hudbe, ale o umení všeobecne. Východiskovú tézu, že tvorivosť nie je ojedinelá schopnosť, autor rozoberá z rôznych aspektov cez roky osobných skúseností. Je to typ knihy, ktorú sa oplatí mať doma v knižnici a ktorá sa dá otvoriť kedykoľvek na ktorejkoľvek kapitole.
Ďuro Balogh, Peter Gärtner: Deň radosti (Monokel, 2023)
Aj komiks je dobré médium, ako priblížiť dôležité témy a osobnosti. Po úspechu knihy Radostná správa (2021) spisovateľ Peter Gärtner a ilustrátor Ďuro Balogh pokračujú v príbehu komickej dvojice Lasica & Satinský v 70. rokoch, keď mohli opäť vystupovať a začali spolupracovať s Jarom Filipom. To znamená do obdobia vzniku televíznej relácie Ktosi je za dverami, albumu Bolo nás jedenásť aj divadelných hier Náš priateľ René a Deň radosti.
Lucia Osvaldová, reportérka
Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčin PT, 2021)
Nie je to veľmi vianočné čítanie, ale je to kniha, nad ktorou som uvažovala ešte niekoľko mesiacov po tom, ako som prečítala poslednú stranu. Román slovenskej spisovateľky Jany Micenkovej Krv je len voda opisuje dysfunkčnú rodinu, kde zlyháva základná komunikácia, chýba rodinné teplo, namiesto ktorého je častým návštevníkom domácnosti násilie.
Na hlavné postavy sa počas čítania budete hnevať, že za seba viac nebojujú a varovné signály rozkladu rodiny zľahčujú alebo pred nimi zatvárajú oči – aby dobre bolo. Najsilnejšia myšlienka celého príbehu je, že všetci sme v podstate len obete obetí.
Miroslav Moško, editor knižnej edície Denníka N
Pavel Kosatík: Zápasy slepého muže – Život a doba komunisty Klementa Lukeše (Universum, 2023)
Na Pavlovi Kosatíkovi som vždy obdivoval schopnosť písať pútavo a zároveň byť historicky presný. Nie je to inak ani pri jeho najnovšej knihe o nevidomom Klementovi Lukešovi, ktorý sa tesne po vojne nadchol pre komunistickú myšlienku a po prevrate v roku 1948 sa na určité obdobie stal aj ideológom komunistickej strany. Prostredníctvom Lukeša máme možnosť spoznať obludný systém komunistickej mašinérie, mikropríbehy malých aj veľkých ľudí, ktorí zohrávali úlohu v danom období, ako aj sledovať jeho pád a následné perzekúcie až po konečné odstavenie od straníckeho života, podpis Charty 77 a revolučný rok 1989. Lukešov život je vlastne aj príbehom našej spoločnosti, ktorá zakúsila 40 rokov komunistickej vlády.
Matthew Perry: Priatelia, lásky a jedna hrozná potvora (Ikar, 2023)
Nikdy som nebol veľký fanúšik seriálu Priatelia a k autobiografiám súčasných hviezd akéhokoľvek žánru mám osobné výhrady. Vždy sa totiž bojím, koľko autentickosti dokáže autor ponúknuť čitateľovi bez toho, aby papier príliš šušťal ghostwritingom. Tu som ten problém nemal. Peklo, ktorým herec prechádzal počas svojho života, je tak neuveriteľne hmatateľné, že som nedokázal prestať čítať. Závislosť od alkoholu a liekov na „predpis“ mala na Perryho také devastačné účinky, že som ostal až prekvapený, s akou úprimnosťou čitateľa zasvätí do najtemnejších miest svojej osobnosti a prevedie ho etapami vlastného života, za ktoré by sa ktokoľvek z nás hanbil natoľko, že by o nich nedokázal porozprávať ani svojim najbližším.
Natália Žáková, reportérka
Kateřina Tučková: Žítkovské bohyně (Host, 2012)
Román od českej autorky Kateřiny Tučkovej nie je žiadna novinka. Vyšiel ešte v roku 2012, no do mojich rúk sa dostal až toto leto. A musím povedať, že ma doslova pohltil. Žítkovské bohyne boli ľudové liečiteľky z oblasti Bielych Karpát na moravsko-slovenskom pohraničí a rozprávanie na pomedzí fikcie a reality zachytáva príbeh poslednej z nich. Fascinujúca téma, originálne spracovanie, magická atmosféra. Bavila som sa celý čas. Verím, že by ste sa mohli aj vy.
Denisa Ballová, reportérka
Ajelet Gundar-Gošen: Tam, kde číha vlk (Artforum, 2023)
Izraelská spisovateľka Ajelet Gundar-Gošen napísala vynikajúci psychologický román o rodine, v ktorom skvele buduje napätie. Rieši v ňom v prvom rade otázky dospievania a pretrhnutia väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Román Tam, kde číha vlk sa však nedá zarámcovať len touto témou, pretože autorka do knihy vložila aj ďalšie – emigrácia, pocit osamotenia a izolácie v novej krajine. Gundar-Gošenovej rozprávanie je strhujúce, premyslené a vôbec nie prvoplánové. Toto je naozaj výborná kniha.
Édouard Louis: Jak se stát jiným (Paseka, 2023)
Knihy Édouarda Louisa sú zážitkom. Francúzsky autor píše v prvom rade o sebe, o svojich chybách, sľuboch a zlyhaniach, ktoré ho doviedli na cestu, vďaka ktorej sa vymanil z vlastnej rodiny, kde trpel, a dostal sa medzi najvyššiu francúzsku spoločnosť, kde si sprvu veľmi užíval. Jeho posledná kniha Jak se stát jiným je priznaním, čím všetkým si prešiel, čoho všetkého sa vzdal a čo nenašiel, aj keď to urputne hľadal. Je to kniha o dvoch podobách Francúzska, ktoré existujú popri sebe a ktoré o sebe nevedia. Je to kniha o premenách, ktoré autora doviedli k písaniu, novému životu, inému ja. Je to jedna z najlepších kníh, aké som za posledné roky čítala.
Annie Ernaux: Mladík / Událost (Host, 2023)
Vďaka Nobelovej cene za literatúru sme si v našom priestore konečne začali všímať francúzsku autorku Annie Ernauxovú, ktorá sa vo svojich knihách venuje náročným, no dôležitým témam. Skúma v nich predovšetkým vlastnú skúsenosť. V knihe Událost sa venuje potratu, ktorý ako 23-ročná podstúpila v čase, keď bol vo Francúzsku nelegálny, a takmer vinou neho zomrela. Rozprávanie Annie Ernauxovej je chladné, niekedy akoby mechanické, ženie sa dopredu k zážitkom, ktoré ju zmenili. Už o nich však dokáže písať s odstupom, slobodne, má ich za sebou. Práve vďaka tomu sa s nimi dokáže podeliť s každým, kto naberie odvahu a začíta sa. Knihu som najskôr čítala vo francúzskom origináli, no brnianske vydavateľstvo Host dielo vydalo vo vynikajúcom preklade Tomáša Havla spolu s ďalšou dôležitou knihou Annie Ernauxovej s názvom Mladík. V jednej knihe tak nájdete dve diela francúzskej autorky, ktoré definujú jej tvorbu.
Ria Gehrerová, reportérka
Carrie Goldberg: Nobody’s Victim (Plume Books, 2019)
Tento rok som prečítala viacero kníh o násilí na ženách a z nich najzaujímavejší jazyk mala určite tá, ktorú napísala americká právnička Carrie Golberg, ktorá zastupuje obete znásilnenia, stalkingu či sexuálneho zneužívania detí. Celá kniha je napísaná priamym a nahnevaným jazykom, v ktorej násilníkov nazýva assholes, pervs, psychos a motherfuckers. Keď si prečítate prípady, s ktorými sa stretla, a aj jej osobnú skúsenosť, isto usúdite, že jej jazyk je úplne oprávnený.
Amia Srinivasan: Právo na sex (Literárna bašta, 2023)
Tento rok bola do slovenčiny preložená dôležitá kniha Right to sex. Autorka v nej veľmi bystro opisuje a analyzuje viaceré dilemy spojené so sexualitou, napríklad vzťahy vyučujúcich a študentiek na univerzitách, či existuje právo na sex a aké miesto by v spoločnosti mala mať pornografia. Odporúčam, je to skvelé cvičenie na opätovné zamyslenie sa nad svojimi postojmi v týchto témach. (V slovenčine minulý rok vyšla aj kniha topmodelky Emily Ratajkowskej Moje telo, v ktorej opisuje svoj vzťah ku kráse, a je to vynikajúce čítanie.)
Silvie Lauder: V pasti pohlaví (Host, 2023)
Česká novinárka napísala skvelý prehľad, v ktorých oblastiach ženy stále ťahajú za kratší koniec. Kniha opisuje najmä súčasný český kontext, ale keďže slovenský takto dobre zatiaľ nikto neopísal, veľmi odporúčam si prečítať aj tento, ktorý je nám veľmi blízky.
Denisa Funtíková, reportérka
Dörte Hansen: Starý kraj (Host, 2016)
Príbeh poľskej utečenky, ktorá sa do Nemecka dostala s matkou ešte ako malé dieťa. V roku 1945 utiekli z východného Pruska na statok do Starého kraja spolu, napokon však zostala iba jedna z nich. V knihe sa prelínajú dve dejové línie a spočiatku sa zdá, že spolu nesúvisia, ale neskôr sa stretnú. Autorka sa vie pekne hrať s jazykom (aspoň v českom preklade to tak vyznieva), aj keď sem-tam sa nevyhne ani klišé. Až tak ma to nevyrušovalo, pretože ma upútalo sledovanie dynamiky medzi starousadlíkmi a prisťahovalcami. Kniha tiež nabáda na zamyslenie, ako veľmi môže človeka poznačiť vojna a ako veľmi môže taký človek svojimi traumami poznačiť zas ďalšie generácie. Príbeh má aj nečakané momenty, ale celkovo plynie skôr rozvláčne, pozoruje melancholické až drsné životy postáv, čo ma na ňom bavilo najviac. Niekomu tento štýl nemusí sadnúť, pre mňa bolo osviežujúce zistenie, že na posledných stránkach ma nečakalo „nič“ prevratné.
Tomáš Čorej, reportér
Paweł Smoleński: Oči zasypané pieskom (Absynt, 2015)
Poľský reportér Paweł Smoleński sa svojím rozprávaním snaží vrátiť debatu o izraelsko-palestínskom konflikte na zem. Vo svojich reportážach dáva priestor „bežným ľudom“, ktorých príbehy nám aspoň o trochu viac pomáhajú pochopiť zložité historické súvislosti. Smoleński sa už udalostí z tejto jesene – keď Hamas rozpútal teror v Izraeli a Izrael v Pásme Gazy zareagoval vojenskou operáciou – nedožil. Jeho kniha je však dôležitá aj v kontexte aktuálnych udalostí.
Tomáš Vasilko, reportér
Douglas Stuart: Shuggie Bain (Odeon, 2022)
Shuggie Bain je chlapec, ktorý vyrastá v chudobnej a problémovej rodine. Otec má milenky, mama pije a starší súrodenci sa čím skôr snažia toto toxické prostredie opustiť. Píšu sa 80. roky, Británia zažíva Thatcherovej škrty, ktoré zasahujú chudobných ľudí v škótskom Glasgowe.
Táto kniha však nie je sociálny román, ale psychologická a rodinná dráma o alkoholizme, láske k najbližšiemu človeku, ktorý vás miluje a zároveň vám ubližuje.
Silná, aj keď ťažká kniha, ktorá vo vás zostane dlho. Debut autora, v ktorom vychádzal aj z vlastných skúseností, získal v roku 2020 Bookerovu cenu za najlepšiu knihu napísanú po anglicky.
Nina Wähä: Odkaz (Jota, 2021)
Obal knihy hovorí, že ide o švédsku literárnu udalosť roka (v origináli vyšla v roku 2019). Prináša príbeh rodiny žijúcej na statku na fínsko-švédskom pohraničí v 80. rokoch. Rodinu tvoria otec, mama a dvanásť detí. Najstaršia dcéra Anna, ktorá žije v Štokholme, je tehotná a vracia sa na sviatky domov. Niečo sa stane, čo zmení dynamiku v celej rodine.
Zaujímavá rodinná dráma v neopozeraných reáliách. Autorka postupne rozkrýva psychológiu a život každej postavy. V toľkých osobách nie je jednoduché sa vyznať, hlavne keď knihu čítate s prestávkami, ale postupne si ich obľúbite.
Patrik Garaj, reportér
Jon Fosse: Hry (Divadelný ústav, 2017)
Čítanie textov divadelných hier nepatrí medzi moje záľuby. Možno až s prehnaným dešpektom si predstavujem, že je to ako čítanie scenárov, pri ktorom chýba živosť filmu. Ale potom si zoberiem do ruky zbierku hier nobelistu Jon Fosseho a dostaví sa veľký zážitok. V zásade je to minimalistická poézia, ktorú rozprávajú postavy. Ich príbehy sú úplne archetypálne, na dreň obnažené životné situácie. Nájde sa v nich každý. Vo výbornom preklade Anny Fosseovej môžete mať 500 strán Fosseho dokonca za ľudových dvanásť eur. Tip!
Matej Ondrišek, reportér
Paul Kalanithi: Môj posledný výdych (Noxi, 2016)
Neurochirurg Paul Kalanithi čelil smrti z pozície lekára aj pacienta. V 36 rokoch mu diagnostikovali rakovinu pľúc vo štvrtom štádiu a on zrazu čelil napríklad otázke, ako vychovávať novonarodené dieťa s vedomím, že vám už nezostáva veľa času. Kalanithiho zaujímala téma zmyslu života odjakživa a svoje myšlienky rozvil v tejto knihe, ktorú už nestihol dopísať.
Patrik Svensson: Evanjelium o úhoroch (Lindeni, 2020)
Knižný debut švédskeho novinára Patrika Svenssona som čítal už dávnejšie, čiže technicky do tejto ankety nepatrí, ale aj tak chcem, aby o ňom vedelo čo najviac ľudí. Úhory sú jednými z najzáhadnejších zvierat na svete a vo Svenssonovom živote zohrali významnú úlohu, keďže ho spojili s jeho otcom. Evanjelium o úhoroch je netradičná kniha, v ktorej sa spoločenská beletria stretáva so zaujímavými faktmi o rybe, ktorá fascinovala Aristotela aj Freuda.
Roman Pataj, vedúci oddelenia publicistiky
Andy Weir: Posledná šanca (Lindeni, 2023)
Andy Weir (napísal aj Marťana, ktorého vo filme hral Matt Damon) vydal skvelé sci-fi Posledná šanca. Hoci zápletka, v ktorej sú aj napätie, aj mimozemšťania, aj hrozba zániku ľudstva, znie ošúchane, výsledok je veľmi originálny a zábavný. Ideálne na oddych počas sviatkov.
Dominika Chrastová, reportérka
Adam Silvera: Na konci umrú ako prví (CooBoo, 2023)
Žilo by sa vám ľahšie, ak by ste vedeli, ktorý deň bude váš posledný? Alebo by ste, naopak, boli stále v strehu, či Linka smrti náhodou nezavolá vám? Autor Adam Silvera vytvoril svet, v ktorom sa ľudia dozvedajú o svojom konci 24 hodín vopred. To im dáva šancu prežiť aspoň záverečný deň naplno. Na prvý pohľad pochmúrna téma série Hodina smrti má preto v konečnom dôsledku motivujúci odkaz, aby sme neodkladali svoje sny a nemárnili svoj čas. Konkrétne v tejto knihe podčiarkuje pozitívne posolstvo aj citlivo napísaný vzťah medzi chlapčenskou dvojicou Orionom a Valentinom.
Alexander Avenarius, jazykový korektor
Pavel Branko: Úklady jazyka (Slovenský filmový ústav, 2014), Úskalia a slasti jazyka (MilaniuM, 2015), Úlety a istoty jazyka (MilaniuM, 2019)
Pred pár rokmi vo veku 99 rokov (žiaľ) zosnul prekladateľ, filmový kritik a „jazykový publicista“ Pavel Branko, a tak môžeme už iba sumarizovať jeho celoživotné dielo. Dnešný trend je „aktívne starnutie“ a Branko by všetkým mohol ísť príkladom: mnohé z jeho knižiek vyšli, až keď dosiahol vek 80, ba 90 rokov. Patrí medzi ne aj trojica vyššie uvedených publikácií, ktoré by som neváhal označiť za „povinné čítanie“ pre každého, kto sa v pracovnom živote živí slovenčinou – či už ide o učiteľov, novinárov, prekladateľov, spisovateľov… Trojica knižiek, ktorá vyšla v posledných rokoch Brankovho života, zhŕňa jazykové eseje a fejtóny, ktoré typicky zverejňoval časopisecky ako vyše 80-ročný. Brankova próza je natoľko svieža a zábavná, že by mu ju závidela „generácia TikToku“. Branko sa nebojí písať razantne, nevyhýba sa polemike vtedy, keď cíti, že niečo na dnešnej slovenčine (napríklad jej sklon postupne sa premieňať na „slovgličtinu“) si zaslúži ostrú kritiku. S Brankom nemusíme vždy súhlasiť, ale veľká väčšina jeho jazykových rád je naďalej horúco aktuálna aj dnes a zostane takou do budúcnosti. Toto je presne to, čo by sa na katedrách slovenčiny slovenských univerzít malo vyučovať ako štylistika, ale nevyučuje sa…
Juraj Koník, vedúci reportérov a editorov
Jan Novák: Kundera. Český život a doba (Argo / Paseka, 2020)
Ach, ako veľmi Jan Novák Milana Kunderu neznáša. A neodpustí mu nič, čo iným odpúšťa. Asi aj preto je to geniálna kniha, zapálená, dotiahnutá do najmenších detailov. Plná mikropríbehov (o československých legionároch, pánovi Haasovi, hudobníkovi z Terezína, o neúspešnom pilotovi a špiónovi Dvořáčkovi, o Fučíkových motákoch z basy, o tom, že Nezval žil a rozmýšľal 7-krát rýchlejšie ako ostatní).
Samozrejme, hlavne to je detailná pitva života Milana Kunderu. Často zaujatá, často domýšľavá, ale väčšinou detailná a presvedčivá, hlboká.
Jan Novák zbožňuje hrdinov. A rozfláka na cucky toho, kto sa za hrdinu vydáva, ale pritom bol podrazák. Nikdy mu ten podraz nezabudne a vidí ho v každom ďalšom Kunderovom čine. Azda si Kundera zaslúži trošku viac zhovievavosti. Tej som však schopný najmä vďaka Novákovmu eposu.
Miestami je Jan Novák až posadnutý Kunderovými sexuálnymi úchylkami a ku koncu tejto obrovskej knihy (vyše osemsto strán) je to najmä voyeristické čítanie z odposluchov ŠtB.
Celé je to však grandiózne dielo a toto všetko autorovi odpustíte. Detailne vysvetľuje, že z Kunderu sa stal udavač zrejme preto, lebo sa sám bál komunistov. Zosmiešňuje ho za budovateľské básne, presvedčivo nachádza paralely jeho života a knižných postáv a rekonštruuje, ako ničil svoje staré listy zaslané milenkám a kamarátom a ako opakovane prepisoval svoje knihy.
Celý rok som behal s touto knihou v ušiach a veľmi som sa tešil na každý ďalší beh.
Václav Havel, Karel Hvížďala: Dálkový výslech (Melantrich, 1990)
Táto Havlova spoveď Hvížďalovi sa časovo do veľkej miery prelína s knihou o Kunderovi, aj sa niekoľkokrát kriticky stretnú. Pri Havlovi je to však úplne iný príbeh. Rozpráva o pobyte za mrežami a vidno, ako veľmi ho to poznačilo, ako si z väzenia priniesol obsedantnú neurózu a neustále sa bál, že príde o rukopis, o život.
Havel ponúka napríklad neústupný návod na to, ako sa máme zachovať zoči-voči dogmatikom a hajzlom – neustupovať ani v tých „drobných“ veciach.
No a, samozrejme, najlepší citát do dnešných čias: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že má niečo zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“
Martin Turček: Kajúcnik. Skutočný príbeh Ľudovíta Makóa (Ringier Slovakia Media, 2022)
Prekvapivo zrozumiteľná kniha o korunnom svedkovi mnohých prípadov. Je z nej jasné, že to je riadna sviňa, ale aj to, aké dôležité je, keď sa zlomil práve Lajo Makó.
Nepríjemná pre Roberta Fica, ale aj Andreja Danka, Erika Tomáša a Mareka Maďariča.
Marek Chorvatovič, zástupca šéfredaktora
David Halberstam: Černobílé desetiletí (Prostor, 2002)
Ak ste tento rok videli film Oppenheimer a trochu ste sa strácali v komplikovanom deji, tak vám zrejme doma v knižnici chýba táto kniha o Amerike päťdesiatych rokov – v americkom originále The Fifties. Žiaľ, dnes si ju môžete kúpiť len ako zberateľský kus za niekoľko desiatok eur. Ale hádam ju niekto opäť vydá…
Práve v 50. rokoch, nie dlho po druhej svetovej vojne, sa v Spojených štátoch sformoval liberálny, slobodný svet, ako ho poznáme – aj so všetkými modifikáciami a problémami. Halberstam vám ho predstaví s kontextom a citom pre výber udalostí.
Bola to dekáda, ktorá položila základy pre dnes legendárne šesťdesiate roky. Zjavili sa Ginsberg, Ferlinghetti a bítnici, Električka zvaná túžba a Marlon Brando. Z televízie sa stala bežná súčasť domácností, vznikali prvé jednoduché seriály, ale aj silné spravodajstvo a sebavedomé médiá. Prišli prvé na mieru šité politické kampane s presne cielenými reklamami, antikoncepcia pre ženy, úspech konceptu McDonalds’s a reťazcov supermarketov. Na začiatku dekády vojna v Kórei, ktorú u nás poznáme len ako zbierku dobrých hlášok v seriáli M.A.S.H. (seriál je zo sedemdesiatych rokov), návrat republikánov do Bieleho domu, počiatok amerického angažmánu vo Vietname, emancipácia Afroameričanov a s tým spojený pojem občianske spoločnosti, koniec segregovaného školstva a neskôr aj segregácie ako takej…
K päťdesiatym rokom patrili aj mnohé zlyhania a značná dávka cynizmu v zahraničnej politike a Halberstam o tom detailne a zasvätene píše. Aj o záľube CIA organizovať v rámci súboja so Sovietskym zväzom prevraty po celom svete (Irán, Guatemala), len aby sa tam nedostali k moci komunisti, čo si vo Washingtone bohorovne ospravedlňovali krutosťou a rozpínavosťou totalitného režimu v Moskve.
V tej knihe je toho naozaj veľa, ešte som len na strane 396 zo 660, ale už teraz ju môžem každému odporučiť.
Daniel Vražda, reportér
Carlo Rovelli: Sedm krátkých přednášek z fyziky (Dokořán, 2016), Realita není, čím se zdá (Argo / Dokořán, 2018), Řád času (Argo / Dokořán, 2020), Helgoland (Tatran, 2022)
Štyri knihy o objavovaní fyzikálneho vesmíru, ktorý väčšina z nás nepozná, hoci bez neho môžeme len ťažko porozumieť vlastnému svetu. Rovelliho knihy sú o svete, ktorý nevidíme a drvivú väčšinu z nás nezaujíma – aj preto mu nerozumieme, i keď si myslíme opak.
Hoci naše predsudky o tom, ako je usporiadaná realita, sú len produktom vlastných obmedzených skúseností, aj my sme ten podivuhodný svet. Azda by nás mohol občas prekvapovať, ale bohvie prečo si myslíme, že to, ako funguje, je normálne.
Rovelliho knižný svet nie je priestorom plným vzorcov a poučiek, ale najmä filozofickou rozpravou o „gramatike“ sveta a bytia. Zrozumiteľne (aj pre nás laikov) spolu s ním môžeme sledovať „hemženie“, v ktorom je, logicky, vzhľadom na našu nedokonalosť, viac toho, čo nevieme, ako istôt.
„Vierohodnosť vede poskytuje vedomie vlastnej nevedomosti. A my potrebujeme vierohodnosť a nie istotu. Žiadnu absolútnu istotu nemáme a nikdy ju mať nebudeme – iba ak v niečo slepo uveríme…“ píše Rovelli v knihe Realita není, čím se zdá.
Pravdepodobne aj preto, lebo nie je len významný kvantový fyzik, ale aj filozof (časopis Foreign Policy ho zaradil na zoznam 100 najvplyvnejších globálnych mysliteľov) a spisovateľ, je čítanie jeho štyroch kníh zážitkom z nepretržitého objavovania, ale aj posúvaním hraníc vlastných (ne)schopností.
Zuzana Vitková, reportérka
Boris Vian: Pena dní (Agentúra Pohoda, 2023)
Kniha má 161 strán, ale rozhodne ju neodporúčam prečítať na posedenie. Je totiž popretkávaná skvelými slovnými hračkami a absurdnými situáciami, ktoré sú zasadené do napohľad klasického príbehu lásky. Bola by škoda nevenovať dostatok času predstave stroja, ktorý vám namieša drink podľa hudby, bezstarostného korčuľovania na klzisku, na ktorom vám nonstop hrozí groteskno-brutálna smrť, či domu, ktorý sa mení s osudmi svojich obyvateľov. Znie to zábavne (a aj je), no už na prebale knihy si môžete všimnúť výstrahu, že ide o „najjatrivejší ľúbostný román“. Boris Vian totiž o hravých a radostných časoch svojich postáv píše rovnako presvedčivo ako o ťažobe a tragédii, ktorá sa na nich postupne znáša. Ešteže absurdný humor, hoci o poznanie temnejší, funguje aj v takýchto situáciách.
Gloria Dickie: Eight Bears (W. W. Norton & Company, 2023)
Koľko druhov medveďov poznáte? Na svete ich žije osem a pred prečítaním tejto knihy som ich nevedela vymenovať (ak ich práve v duchu počítate, tak „zrada“ je ukrytá v tom, že medveď hnedý, grizly aj kodiak sú tým istým druhom). Kanadská novinárka Gloria Dickie pri cestovaní za populárnymi, ale aj takmer neznámymi medveďmi navštívila tri kontinenty a prešla ich biotopy od Arktídy až po hmlový prales. Výsledkom je kniha Osem medveďov, v ktorej približuje, ako jednotlivé medvede žijú, čo ich ohrozuje a ako ich vzťah s ľuďmi ovplyvňujú kultúra a príbehy. Dobre mi padlo, že aj keď sa šieste vymieranie druhov zatiaľ darí zvládať iba medveďovi čiernemu a hnedému, kniha sa nenesie len v beznádejnom tóne. Gloria Dickie prekladá zlé správy o stave našej prírody aj príbehmi o úspešných environmentálnych projektoch či oddychovým rozprávaním o medveďoch, ktoré boli predlohou pre kresleného Paddingtona či medveďa Balú z Knihy džunglí.
Veronika Folentová, reportérka
Renata Kalenská: Připraven sloužit (N media, 2021)
Mám veľmi rada knihy rozhovorov, často sa pri nich cítim, ako keby som bola pri dvojici, ktorá sa spolu rozpráva. Pri knihe Připraven sloužit som mala presne taký pocit. Akoby som sedela v kresle na zámku pri horiacom krbe, pila červené víno a počúvala, ako sa Renata Kalenská a Karel Schwarzenberg spolu rozprávajú nielen o jeho živote, ale aj o dejinách nášho regiónu. A najlepšie na tom je, že aj keď tam je veľa temných častí, Schwarzenberg do toho prináša veľmi veľa nádeje.
Clémentine Beauvais: Jaternice tiahnu na Paríž (Absynt, 2021)
Je to kniha pre násťročných a je skvelá. Opisuje veľa z negatívnych javov, ktoré musia dnešní mladí ľudia zvládať. Online šikana, bodyshaming, snaha byť videný, ale aj ťažkosti s hľadaním priateľstiev. Hlavné hrdinky Astrid, Hakima a Mireille boli na Facebooku vyhlásené za najškaredšie dievčatá na škole. A tak sa začne ich dynamický a veľmi zábavný príbeh o dospievaní a o tom, ako si nájsť miesto, kam patrím, a ľudí, ktorí ma budú vnímať takú, aká som.
Terézia Zhaňačová, knižná edícia Denníka N
K odporúčaniam pridám aj pár svojich. Môžem len súhlasiť so Zuzkou Vitkovou, ktorá odporúča Penu dní. Je to moja obľúbená kniha a som presvedčená, že sa dá čítať opakovane. Všetci, ktorí sa chcú zamilovať do Vianovho bohémsko-fantazijného štýlu, môžu – tento rok vyšla dotlač jeho najznámejšieho a (podľa mňa) najlepšieho titulu hodného aj miesta v batožine na ceste na pustý ostrov.
Z mojich obľúbených sa do tohto výberu dostala aj milá knižka Jaternice tiahnu na Paríž, ktorú odporučila Veronika Folentová. Škoda, že som si ju nemohla prečítať tak pred dvadsiatimi rokmi, to by bolo ideálne. Určite je zadovážte násťročným vo svojom okolí. S humorom sa venuje témam sebaprijatia, sebavedomia, priateľstva a dobrodružstva.
Okrem toho som prečítala výbornú knihu Hrdinové kapitalistické práce v Evropě. Reportérka Saša Uhlová sa rozhodla vyskúšať prácu na farme v Nemecku, ako upratovačka v hoteli v Anglicku a opatrovateľka seniorov vo Francúzsku a opísala, čo zažila, koho tam stretla, aké tam mala pracovné podmienky a prečo si niekto tieto náročné (často i nevďačné) zamestnania vyberá dobrovoľne. Uhlovej nezdolnosť sa v tejto knihe preukázala druhýkrát – už v titule s podobným názvom Hrdinové kapitalistické práce reportážne opísala skúsenosti s nízkopríjmovými zamestnaniami, no v Českej republike. Pre všetkých, ktorí žijú pohodlný život, sú to skrátka oči otvárajúce knihy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
