Fico rozhodnutie Orbána zablokovať pomoc Ukrajine chápe. Svoje právo veta si šetrí

Lídri krajín Európskej únie na dôležitom samite v Bruseli dosiahli dohodu o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, ale nedohodli sa ohľadom revízie rozpočtu EÚ, v rámci ktorej sa mal schváliť finančný balík pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur.

Pomoc pre Ukrajinu neprešla pre nesúhlas maďarského premiéra, ktorý toto rozhodnutie vetoval. Viktor Orbán to oznámil v piatok skoro ráno na sieti X.

Následne aj predseda Európskej rady Charles Michel potvrdil, že s revíziou súhlasilo 26 členských štátov, pričom na rozhodnutie bol potrebný jednohlasný súhlas. Rokovania budú pokračovať začiatkom budúceho roka na mimoriadnom samite.

Summary of the nightshift:
🚫 veto for the extra money to Ukraine,
🚫 veto for the MFF review.
We will come back to the issue next year in the #EUCO after proper preparation.

— Orbán Viktor (@PM_ViktorOrban) December 15, 2023

 

Portugalsko navrhlo maďarskú časť rozdeliť 

Keďže dohode bránil nesúhlas Maďarska, počas nočného rokovania portugalský premiér navrhol, aby maďarskú časť z pomoci pre Ukrajinu vo výške 230 miliónov eur rozdelili medzi všetkých ostatných 26 členských štátov. Na takéto riešenie by však nebolo možné získať politickú podporu. Nie je známe, ako by sa Maďarsko zachovalo, ak by padla takáto dohoda, ale Viktor Orbán počas rokovania stále opakoval jediné stanovisko: nie.

Existujú aj také názory, že Maďarsko nesúhlasilo s balíkom pre Ukrajinu preto, lebo fyzicky nedostalo 10,2 miliardy, ktoré mu Európska komisia uvoľnila v predvečer samitu v Bruseli zo zablokovaných eurofondov. Podľa diplomatických zdrojov je aj zo strany Maďarska veľká nedôvera, či nakoniec tieto peniaze naozaj dostane, čo vlastne nepriamo potvrdil aj Viktor Orbán vo svojom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas.

Ak by však uvoľnené eurofondy dostali do najbližšieho, mimoriadneho samitu, ktorý má byť v januári alebo vo februári, to by teoreticky mohlo ich postoj zmeniť.

Orbán: mali dva silné argumenty

Viktor Orbán v piatok ráno vysvetľoval dôvody svojich rozhodnutí na samite pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. Začatie prístupových rokovaní pre Ukrajinu prešlo len preto, že odišiel z miestnosti, a teda nehlasoval.

Podľa maďarského premiéra mali jeho rokovací partneri dva silné argumenty: bolo ich dvadsaťšesť, kým on iba sám, a chceli týmto rozhodnutím dodať Ukrajine potrebnú podporu na pokračovanie vo vojne a žiadali ho, aby im v tom nebránil.

„Rozhodujúcim argumentom však bolo, že Maďarsko tým nemá čo stratiť, keďže konečné slovo o členstve Ukrajiny musia mať národné parlamenty. Ak teda nechceme, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie, maďarský parlament to neodhlasuje,“ vysvetľoval Orbán.

Maďarský premiér má pravdu v tom, že proces o prístupe Ukrajiny môže kedykoľvek zablokovať aj v budúcnosti, teda neprišiel definitívne o možnosť veta.

„Nechcel som, aby Maďarsko malo na svedomí také zlé rozhodnutie. Tak som odišiel z miestnosti,“ hovoril Orbán. Informácie, podľa ktorých mu odporučil nemecký kancelár Olaf Scholz, aby počas hlasovania opustil miestnosť, diplomatické zdroje pre Denník N nepotvrdili.

Prečo vetoval 50 miliárd pre Kyjiv

Orbán hovoril aj o tom, prečo na rozdiel od prístupových rokovaní zastavil 50 miliárd eur pomoci pre Ukrajinu. „Chceli poskytnúť Ukrajine peniaze členských štátov vrátane maďarských peňazí. Povedal som: toto je konkrétne porušenie práv, ktoré musím vetovať. Z právneho hľadiska nejde o veto, ale o to, že jednomyseľné rozhodnutie nemožno prijať bez nás,“ povedal.

Prečo je 50 miliárd pre Ukrajinu podľa maďarskej vlády nesprávne rozhodnutie? Chcú si vziať ďalšiu spoločnú pôžičku, zdôrazňoval Orbán. „Keď sme si vzali spoločnú pôžičku počas covidu, nie všetci k nej mali prístup – konkrétne Maďarsko nie.“

Nedodal však, že tieto peniaze pre Maďarsko zablokovali pre problémy s právnym štátom.

Druhý problém podľa Orbána je, že situácia na Ukrajine je zlá a namiesto posielania zbraní treba tlačiť na prímerie a mierové rokovania. „Chcete dať peniaze Maďarov – pretože ak si spoločne berieme pôžičky, sú to aj peniaze Maďarov – na pokračovanie vojny,“ vysvetľoval Orbán, prečo nesúhlasil s názorom ostatných členských krajín.

Orbán tiež povedal, že pred ďalším samitom „budeme mať dva mesiace, možno viac, opäť sa stretneme a uvidíme, čo sa stalo: či Maďarsko skutočne dostalo finančné prostriedky, čo bude so zvyškom. O týchto veciach budeme diskutovať.“

Fico sa nepridal k Orbánovi

Robert Fico nepodporil Viktora Orbána ani v prípade prístupových rokovaní, ani v prípade revízie rozpočtu, ale na svojej tlačovke na samite dlho rozprával o tom, že rešpektuje jeho názory.

„Je to politické gesto, ktoré je preceňované, ale som rád, že sa to urobilo, pretože treba začať s Ukrajinou hovoriť. Teraz príde realita a myslím si, že bude obrovské množstvo príležitostí, kde musí ukázať Ukrajina, že je pripravená. Ak bude cítiť Európska únia, že Ukrajina nie je pripravená, bude môcť tento proces spomaliť alebo zastaviť,“ povedal Fico ohľadom otvorenia prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Dodal, že na plánovanom stretnutí s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom mu odovzdá slovenské skúsenosti s integráciou.

Fico kritizoval, že EÚ by mala poslať 17 miliárd eur (časť z 50 miliárd vo forme grantov) na Ukrajinu, lebo podľa neho by tie peniaze boli potrebné na iné oblasti ako napríklad na migráciu.

Podľa Fica treba pochopiť Viktora Orbána, že nechce podporiť balík, z ktorého nič nemá. Dodal, že pre Slovensko by bola revízia výhodná, lebo by sme mohli získať nové zdroje. „Viktor Orbán robil len to, čo avizoval,“ povedal o Orbánovom postupe Fico s tým, že „jednoducho mal iný názor“.

Ohľadom Orbánovho veta Fico ešte povedal, že on si ešte svoje právo veta „šetrí“, možno ho využije, ak niekto navrhne „nezmyselnosti“ v oblasti migrácie alebo sankcií.

Obídu Maďarsko?

Finančná pomoc 50 miliárd eur je určená pre Ukrajinu na roky 2024 až 2027. Krátkodobé neschválenie by nemuselo prekážať, keďže Ukrajina môže čerpať z už predtým odsúhlasenej pomoci.

Ak by Orbán blokoval celoeurópske riešenie aj v januári na mimoriadnom samite, európski lídri majú aj plán B, o čom sa hovorilo už pred vyše mesiacom.

„Je možné, že by 26 členských štátov poskytlo peniaze na bilaterálnej úrovni – nie cez multinárodný finančný rámec, nie cez štruktúry EÚ, ale okľukou,“ povedal v piatok podľa Politica írsky premiér Leo Varadkar, aj keď dodal, že by chcel spoločné riešenie.

Americký denník New York Times zasa spomína, že EÚ môže vytvoriť s 26 krajinami akýsi trust a cez neho poslať peniaze Ukrajine bez Maďarska.

„Máme rôzne nástroje na zabezpečenie toho, aby sme splnili naše politické sľuby,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michél. Orbán tak vie, že fakticky žiadnu pomoc nezablokuje, len sa na nej nebude Maďarsko podieľať.

Udržuje Ukrajinu pri živote

Hoci sa doteraz viac hovorilo o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, veľmi dôležitá je aj tá finančná. Európska únia ako celok a jej členovia biletarálne doteraz poslali dohromady (vrátane vojenskej pomoci) 85 miliárd eur. Z toho vidno, že 50 miliárd eur plánovaných na roky 2024 až 2027 je významná položka. Išlo by o granty (17 miliárd) a pôžičky (33 miliárd).

Tieto peniaze Ukrajina potrebuje, aby zvládla financovať svoj rozpočet. Keďže Rusko voči nej vedie vojnu, výrazne musela zvýšiť peniaze do armády. Podľa schváleného rozpočtu na budúci rok budú tvoriť výdavky na obranu 22 percent HDP (tento rok to bolo ešte viac). Pre porovnanie, Slovensko dáva dve percentá.

V podstate tak všetky príjmy svojho rozpočtu získaného na daniach dáva Ukrajina na armádu. Finančná pomoc od Európskej únie, ale aj USA, Británie, Japonska, Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky jej pomáha financovať ďalšie výdavky štátu: dôchodky, platy učiteľov, zdravotníctvo a podobne.

„Medzinárodná pomoc udržiava Ukrajinu pri živote. Vojnové a obranné úsilie reálne zdvojnásobilo predvojnový rozpočet krajiny. A hoci je ukrajinský vojnový rozpočet oveľa nižší ako ruský (asi 2,5-krát – pozn. red.), tieto peniaze by sa v krajine nedali nájsť z domácich zdrojov,“ hovorí pre N ukrajinská ekonómka Maria Repko z Centra pre ekonomické stratégie.

Medzinárodní partneri podľa nej financujú prostredníctvom grantov a pôžičiek približne polovicu výdavkov. „Pomoc sa poskytuje v cudzej mene, čo tiež pomáha podporiť platobnú bilanciu,“ dodáva.

Hovorí, že ak by táto pomoc neprišla, ukrajinská centrálna banka by musela tlačiť peniaze. „Riskovali by sme vysokú infláciu. To sa stalo v roku 2022, keď medzinárodná finančná pomoc nebola pravidelná,“ vraví Repko.

Bez pomoci by sa nedal vylúčiť ani bankrot Ukrajiny v ďalších rokoch. Jej dlh od začiatku vojny vyskočil z 43 na 71 percent HDP.